Quaeritur: Nedávno som sa zúčastnil diskusie o potratoch a dostal som otázku, čo učí Katolícka cirkev o večnom osude duší potratených detí. Prosím Vás o pomoc s odpoveďou. Vďaka!

Respondeo: Je to smutné, ale väčšina dnešných katolíkov svätorečí duše potratených detí predpokladom, že pretože nespáchali hriech, idú automaticky do Neba. Alebo úplne zabúdajú na dedičný hriech a nutnosť krstu, alebo tento problém riešia poukazom na Božie milosrdenstvo, ako názorný dôkaz toho, že sú naozaj v Nebi, bez ohľadu na to, čo Boh zjavil o tejto veci. V skutočnosti je však príkry rozpor medzi týmito novými teologickými tendenciami (širenými najmä v nouvelle theologie) a tým, čo o tomto hovoria zdroje Zjavenia. 

Zdroje Zjavenia ukazujú, že pojem Limbo detí - limbus puerorum, je treba odlíšiť od pojmu Limbo patriarchov limbus patrum, kam zostúpil Kristus po svojej smrti. Limbo samotné nie je dogma (i.e., nie je de fide, ale len sententia certa, alebo dokonca doctrina catholica); je však odvodené z iných zjavených náuk, ktoré sú de fide definita, ako napríklad náuka o nemožnosti spásy pre toho, kto zomrie v dedičnom hriechu. 
 
Predovšetkým je definovanou dogmou, že duše tých, ktorí zomrú v dedičnom hriechu, hoci aj nespáchali žiaden aktuálny hriech (to zahŕňa všetkých, ktorí zomreli bez krstu a pred dosiahnutím veku, v ktorom užíva sa rozum), nemôžu vstúpiť do Neba. Avšak nebudú trpieť telesné pekelné tresty. 

Stredoeurópska progresívna aliancia na koncile dosiahla svoje dva rozhodujúce zámery. Najprv dokázala obsadiť koncilové komisie vlastnými kandidátmi. Následne mohla pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorý spočíval v likvidácii koncilových schém, schválených komisiami a pápežom Jánom XXIII.. 

Hoci mnohí tvrdili, že rozhodnutie A. Liénarta, kardinála, intervenovať v prvý koncilový deň, bolo impulzívnym aktom inšpirovaným Duchom Svätým, v skutočnosti jednoducho išlo o prvú, verejnú časť širšieho progresivistického plánu, ktorého cieľom bolo obísť vedúce postavenie kúrie na koncile. Druhá časť plánu, možno ešte dôležitejšia, spočívala vo vytvorení spojenectva medzi francúzskymi vodcami a kľúčovými latinskoamerickými biskupmi.

Dokedy budeš ešte zneužívať našu trpezlivosť, Catilina? Tak oslovil Cicero v senáte v prvej so svojich slávnych filipík vzbúrenca, ktorý zosnoval sprisahanie proti rímskemu štátu. Konzul Cicero odhalil sprisahanie a v sérií rečí v senáte Catilinu obvinil a usvedčil. Ten potom utiekol do Etrúrie, kde naozaj zverboval nejaké légie, v bitke pri Pistoji ho však Marcus Petreius porazil a sám Catilina padol. Pre tých, ktorí po večeroch študovali latinu, aby si mohli prečítať Ciceróna v origináli, je v poznámkach odkaz na klasický latinský text.[1] Quam diu etiam furor iste tuus nos eludet? 

“Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie.” Lk 21:28.

Tieto slová nášho Pána zazneli, keď vypočítal mnohé zlá, ktoré v budúcnosti, môžu dopadnúť na jeho verných nasledovníkov, na konci čias a aj v tých situáciach, ktoré predznamenávajú a predobrazujú konečné zúčtovanie, medzi Kristom a Antikristom, medzi Božím štátom a štátom tohoto sveta. Ježiš vhodne začína varovaním pred mnohými falošnými spasiteľmi, ktorí sa objavia pred jeho druhým príchodom: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Prídu totiž mnohí a budú v mojom mene hovoriť: Ja som to!, a: Ten čas je už blízko!, no nechoďte za nimi!". Potom vymenuje mnoho iných ziel, ktoré nás, prirodzene môžu uviesť do beznádeje a k strate viery: vojny medzi národmi, mor a hlad, hrôzy z neba a iné veľké znamenia. Prenasledovanie, súdy a väzenie, predvedenie pred vladárov, zrada rodičov, súrodencov, príbuzných a priateľov, trest smrti a najmä nenávisť celého sveta kvôli Ježišovmu menu. Matúš podáva podobný zoznam v 24. kapitole.

Nikoho nemalo by prekvapovať, že František vyhlásil, že trest smrti je neprijateľný v každom prípade. New York Times zverejnili, že “zrušenie trestu smrti bolo už dlho jednou z jeho najvyšších priorít, popri záchrane životného prostredia a starostlivosti o utečencov a migrantov. František vie, že zrušenie trestu smrti patrí medzi hýčkané témy jeho patróna Georga Sorosa. Čo George Soros chce, Jorge Bergoglio zariadi.

Predvčerom v anglicky hovoriacej časti mediálnej sféry objavili sa správy, ktorých nosným posolstvom bola otázka: Prečo niekto žiada, aby Emme Bonino nebolo dovolené verejne prehovoriť v talianskej Katolíckej cirkvi? Katolícki novinári zúrili, že Bonino bola 26. júla pozvaná predniesť reč v kostole San Defendente v Ronco di Cossato počas "Svetového dňa utečencov." V porazeneckej rutine ich protestov bol aj spodný tón. Hoci protestovali skôr vedení tvrdošijným zmyslom pre povinnosť ako skutočným hnevom, v pozadí toho všetkého bol naozajstný šok.

Portál Catholic Herald zverejnil text, v ktorom opisuje stretnutie pápeža Františka so seminaristami v Barcelone. Udialo sa to za prítomnosti pomocného biskupa Javiera Vilanovu Pelisa. Pápež mal bez prípravy seminaristom adresovať neprimerane hrubé poznámky a napomenutia. Medzi iným mal im povedať, aby „neboli klerikálni a v  spovedelnici odpúšťali všetko“ a dodal, že ... a toto je skutočne citlivý bod, „aj keď vidia, že neexistuje úmysel činiť pokánie, musia všetkým odpustiť“. „Nikdy nemôžeme odmietnuť rozhrešenie, pretože tak stávame sa  nástrojom zlého, nespravodlivého a moralistického súdu.“, povedal údajne František seminaristom. Podľa webovej stránky Church Militant dodal, že kňazi, ktorí odopierajú kajúcnikom rozhrešenie, sú „delikventi“.

Vianočný príhovor pápeža Františka, z 21. decembra 2019, v tradičnom kalendári to je sviatok neveriaceho Tomáša apoštola, je dokonalou antitézou slávneho kázania o "hermeneutike kontinuity", ktoré 22. decembra 2005 predniesol Benedikt XVI. V tejto reči sa Ratzinger (sami posúďte s akým úspechom), pokúsil prepojiť pokoncilný experiment s 3000 ročnými dejinami Cirkvi ako Božieho Izraela. František však hovorí, "Nie, nič také sa nestane. V skutočnosti potrebujeme znásobiť úsilie o modernizáciu a opustiť zatuchnutú, rigidnú, starú minulosť. Ak chceme zachovať kresťanstvo, musíme všetko zmeniť."

V predvečer Francúzskej revolúcie (1789 - 1799), „liberálna strana“ mala už svoje miestne výbory, filozofické a vlastenecké združenia, akadémie, čitárne, lóže, ktoré tvorili hustú organizačnú sieť. Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) mal taktiež svoju „organizačnú vigíliu“, plnú schôdzí, konferencií, publikácií, verejných a súkromných stretnutí, na ktorých vypracovávala sa „stratégia“, vyplývajúca z búrlivých schôdzí, ktoré jedna za druhou prebiehali bezprostredne pred otvorením koncilu.

Z archívu:

Pútnik Absolútna - Léon Bloy

z dňa 07. december 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Či treba tolerovať kacírov

z dňa 27. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­