* * * Z dejín * * *

Svätý František Saleský bol katolícky teológ, spisovateľ, mystik, biskup a učiteľ cirkvi. Jeho spisy o duchovnom živote (Návod ku zbožnému životu alebo Filotea; Duchovné rozhovory; Traktát o Božej láske alebo Teotimus) patria ku klasike francúzskej mystiky i literatúry 17. storočia a mali veľký vplyv na katolícku spiritualitu novej doby. Bol zbožným mužom a rekatolizátorom, ktorý priviedol mnohých zblúdených kalvínov späť do lona katolíckej Cirkvi.

(Prvá kapitola knihy Iota unum).
 
1. Metodické a jazykové definície.
 
Presné použitie slov umožňuje dobre argumentovať. Vo svojej podstate je argument pohyb od jednej myšlienky k druhej, ktorý sa uskutočňuje riadeným spôsobom pomocou logických spojení; nejde o pohyb náhodnými metódami, alebo imaginárnymi krokmi. Počiatočná definícia pojmov je preto základom jasnosti, koherencie a legitimity v argumentácii.
 
Na titulnej stránke tejto knihy som radšej použil slovo zmena ako kríza (Iota unum: Studio sulle variazioni della Chiesa Cattolica nel secolo XX), a to z dvoch dôvodov. Prvý je, že kríza, lingvisticky, odkazuje na udalosť v určitom čase a nejde dobre do kopy s ideou trvania. Lekári dávajú do protikladu kritický, rozhodujúci deň a priebeh choroby, čo je proces, ktorý sa odohráva v čase. Fenomén, s ktorým sa táto kniha zaoberá, je diachronický a trvá niekoľko desaťročí. Po druhé, kríza je okamih rozhodnutia, ktorý nastáva medzi dvoma podstatnými stavmi, to znamená, medzi jedným stavom bytia a druhým, ktorý má odlišnú esenciu. Príkladom takýchto kríz je biologický prechod zo života do smrti, alebo teologický prechod z nevinnosti do hriechu. Na druhej strane, iba akcidentálna zmena danej veci, nepredstavuje krízu.

V rozbúrenej dobe po Francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách potrebovalo Taliansko svätca, ktorý by usilovnou prácou a zbožnosťou zachraňoval duše nakazené jedom bludu od večného zatratenia. Našiel ho vo svätom Vincentovi Pallottim, ktorý neľutoval akúkoľvek obeť na to, aby priviedol stratené ovce Cirkvi späť do stáda. Spása duší bola jeho najvyšším cieľom.

Dňa 5. januára sme si podľa tradičného kalendára pripomenuli sviatok sv. Simeona Stylitu (389 - 459), úcta ku ktorému bola rozšírená najmä v prvých storočiach kresťanstva. Dnes majú mnohí veriaci nízke povedomie o tomto svätcovi, jednoduchom a nevzdelanom pustovníkovi, ktorí odišiel do samoty a postupne sa stal jedným z pilierov Cirkvi v jej počiatkoch. Chýr o ňom sa rozšíril aj do Afriky a Ázie. Jeho veľkými ctiteľmi boli okrem iného aj členovia Etiópskej cirkvi a takisto veriaci v Indii, kde najmä na Malabarskom pobreží žili od konca 1. storočia kresťania, ktorým priniesol vieru v Krista apoštol sv. Tomáš.

Kto sa rozhodne, že letnú dovolenku strávi v Portugalsku, mal by navštíviť aj Lisabon a zoznámiť sa s jeho pamiatkami. Ja mám k Lisabonu dosť indiferentný vzťah, pretože v roku 1755 postihlo oblasť Lisabonu obrovské zemetrasenie a ničivá vlna tsunami, ktoré zničili takmer celé staré mesto, takže ho museli Portugalci vystavali opäť od základov. Žiaľ prírodná katastrofa zničila aj mnohé nádherné pamiatky v meste, Portugalci však najznámejšie architektonické pamiatky - najmä kostoly - obnovili. Je však zrejmé, že nebyť tohto zemetrasenia, mohol byť Lisabon ešte krajším mestom. Lisabon však má aj dnes svoju nezabudnuteľnú atmosféru a kto si obľúbil portugalské Fado, bude sa môcť v lisabonských uličkách dostatočne tohto hudobného štýlu nabažiť.

Socha Krista s roztiahnutými rukami nie je len symbolom brazílskeho mesta Rio de Janeiro, ale je katolíckym symbolom, známym na celom svete. Sochu začali stavať v roku 1920a za návrhom sochy treba hľadať architektov, sochárov a inžinierov Alberta Caquota, Heitora da Silva Costu, Paula Landowskeho, Georghe Leonida a Carlosa Oswalda. Základ sochy tvorí železobetónbová kostra, potiahnuta mastencom - mastenec veľmi dobre odoláva poveternostným a tepelným vplyvom, rovnako aj vode.  Socha Krista sa nachádza na vrchole hory Corcovado vo výške 709 m nad morom, je vysoká 30 metrov a stojí na podstavci vysokom 38 metrov. Rozpätie rúk Krista dosahuje 28 metrov a celá konštrukcia váži 1145 ton. Socha je dnes zapísaná medzi pamiatky UNESCO a vytvorená je v štýle Art Deco.

Dnešný článok by som rád venoval talianskemu opernému skladateľovi a geniálnemu hudobnému skladateľovi Giovanni Battistovi Pescettimu, rodákovi z talianskych Benátok, ktorý neprávom ostáva v tieni známych skladateľov 18. storočia. Silne veriaci katolík, ktorý vydával katolícke svedectvo svojim životom a takisto hudobnou tvorbou. Giovanni Battista Pescetti /1704 - 1766/ študoval u známeho hudobného skladateľa a benátskeho rodáka Antonia Lottiho /1667 - 1740/, ktorého dielo tvorí organický prechod medzi neskorým barokom a rodiacim sa klasicizmom. Hudobní kritici tvrdia, že Pescetti stojí ako most medzi Domenicom Albertim /v detskom veku Mozartov hudobný vzor/ a Domenicom Scarlattim, ďalším mojím neskorobarokovým obľúbencom, ktorý sa presadil na portugalskom a španielskom kráľovskom dvore.

Mons. Marcel Lefebvre (1905 - 1991), arcibiskup, je postavou cirkevného života, ktorá bola prezentovaná modernistickými šíriteľmi revolúcie v Cirkvi často ako symbol neposlušnosti. Avšak pravda potrebuje svoj čas. Roky plynúce od jeho smrti zvýrazňujú stále viac rozsah katastrofy v Cirkvi, na ktorú tento arcibiskup poukazoval v čase, keď Cirkev zasiahla nebezpečná nákaza zbližovania sa so svetom. Mons. M. Lefebvre je významnou postavou katolíckeho tradicionalizmu, a je zakladateľom Kňazského bratstva svätého Pia X.. (Fraternitas Sacerdotalis Sancti Pii X., skrátene „FSSPX“).

Posledné desaťročia priniesli mnoho dôkazov o tom, že postava tohto statočného cirkevného pastiera bola prenasledovaná práve preto, aby nemohla prekážať prestavbe Cirkvi podľa želania sveta v moci Zlého. (1 Jn 5, 19). Zodpovední katolíci, ktorí nepodľahli zbabelosti a pohodlnej slepote, musia vnímať stav Cirkvi v posledných desaťročiach s veľkou bolesťou, teda rovnako, ako tento statočný arcibiskup.

Po otázke: “Aká bola Cirkev v Rímskej ríši?”, je toto ten najväčší dejepisný problém. Pravdivá odpoveď na prvú otázku nám ukáže podstatu toho ohromného prerodu, ktorým sa Európa zjednotila, dospela a získala plné uvedomenie si samej seba. Odpoveď na otázku: “Čo to bola reformácia?” nám pomôže vysvetliť naše moderné problémy.

Svätý Felix z Valois, pôvodným menom Hugo z Vermandois, bol francúzsky šľachtic, podľa niektorých historikov v mladosti pravdepodobne aj účastník bojov vo Svätej zemi. Krátko po možnom návrate zo Svätej zeme sa stal pustovníkom, kňazom a spoločne zo svätým Jánom z Mathy aj spoluzakladateľom rádu Trinitárov. Keďže svätý Ján z Mathy má svoj sviatok 8. februára, mám v úmysle článok o tomto svätcovi napísať vo februári a dnes sa budem venovať svätému Felixovi z Valois.

Z archívu:

Už niet oltára

z dňa 26. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Štúdia realizovateľnosti

z dňa 13. júl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla

z dňa 07. marec 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­