* * * Globalizácia * * *

Liberáli a nacionalizmus? To je nemožné!

Tak bude zaiste reagovať väčšina roduverných čitateľov, s pevnou vierou, že nacionalizmus a liberalizmus, sa majú k sebe ako oheň a voda. Povzbudzovaní dichotómiou týchto údajne nezlučiteľných pojmov, budú následne neustále krútiť hlavou a čudovať sa, ako je možné, že v takom nacionálne uvedomelom štáte ako Ukrajina, kde sa nachádza toľko zapálených novopohanov klaňajúcich sa Národu, sa tak expresne presadil Istanbulský dohovor. Alebo ako je možné, že sú tam najnovšie na spadnutie „manželstvá“ homosexuálov, ktorých potrebnosť si uvedomuje aj sám nebojácny prezident (dovolávajúc sa, ako inak, dvoch najosvedčenejších nástrojov logického myslenia – modernej doby a 21. storočia), a len stanné právo bráni ich prijatiu. 

Ľudia sú radšej súčasťou väčšiny, ako by mali pravdu s menšinou...

Nedávno bolo na Youtube zverejnené zaujímavé video. Pretože nie každý vie dobre anglicky a tiež je dosť možné, že bude čochvíľa stiahnuté, tak si dovoľujeme autorovi poďakovať za brilantný kúsok a uvádzame slovenský prepis. Úroveň originálu to samozrejme nedosahuje. Originál je mimoriadne podarený pokus odkryť unikátny, vnútorne koherentný a mravne vyspelý vnútorný svet ľudí, ktorí cítia potrebu po sociálnych sieťach a iných verejných fórach demonštrovať svoji mravnú nadradenosť. Začalo to s „Je suis Charlie“ a nemá to konca kraja. Odznačiky s „All For Jan“ a „Vakcína je sloboda“ už v móde nie sú, teraz je všetko treba premaľovať na žltomodro.

Drahí bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu vidíme, ako Ježiš vyučuje. Čo je na jeho učení zaujímavé, že reaguje na to, čo je aktuálne pre ľudí v jeho čase. Robí to dokonca aj takým spôsobom, že riskuje, že si znepriatelí autority náboženského a spoločenského života, keď farizejov a zákonníkov nazýva pokrytcami. Počas týždňa sme v evanjeliu čítali, že sú akoby „vybielenými hrobmi“, totiž že nápisy na hroboch sú také vyblednuté, že už nie je vidno, čo je na nich napísané, nemožno z nich vyčítať identitu ľudí. Inými slovami – Ježiš kritizuje farizejov a zákonníkov, pretože sú pokrytcami, pretože stratili svoju autentickosť, svoju pravdivosť a hoci vedia možno naspamäť Písmo, tak nedokážu jeho hodnoty pretaviť do každodenného života. Inými slovami, chýba im opravdivá životná múdrosť.

Súčasné európske vedenie a byrokracia čoraz jasnejšie dosvedčujú svoje antikresťanstvo, demokratický centralizmus a homologizujúcu  štandardizáciu. Nemecko sa prostredníctvom kancelára Scholza usiluje o zrušenie pravidla jednomyseľnosti v hlasovaní štátov, Macron chce rozšíriť byrokraciu. Sú to ďalšie kroky k unitárnemu štátu. 

Keď som v roku 2014 publikoval v Dielni svätého Jozefa článok nazvaný Ukrajinská brána, v ktorom som naznačoval, že udalosti na Ukrajine budú mať pre Európu podobný význam ako prelom, ktorý nastal v jej dejinách po I. svetovej vojne (odohrávajúcej sa presne sto rokov predtým), sám som v duchu krútil hlavou nad vlastnou opovážlivosťou. Avšak nebolo pomoci, celkový kontext udalostí a nastanuvšieho ideového chaosu smeroval nutne a logicky k záveru, že sa pravdepodobne blíži určité rozuzlenie zamotaného 20. storočia, ktoré by podľa všetkého mohlo zmietnuť z povrchu zemského viaceré mýty európskeho liberalizmu, pokrokárstva a osvietenstva, osvetľujúc udalosťami ich finálnu vyprázdnenosť.

Vďaka moderným masovokomunikačným prostriedkom máme možnosť sledovať priebeh niektorých veľkých a svetom hýbucich udalostí priamo z gauča. Pandémie, vzbury, protesty, vojny, hladomory a revolúcie to všetko s náležitým ideovým komentárom dostávame priamo, bez námahy ako na striebornom podnose. Pre pivo a čipsy treba zájsť do kuchyne.

Epištola z tejto nedele sa končila nasledujúcim veršom: „Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach,“ (1Pt 3:14-15a). Slová prvého z Kristových námestníkov, ktoré ma povzbudili, sú slová, ktoré by sme mali dobre premeditovať, aby sme uzreli našu cestu cez ťažkosti týchto dní. Veď žijeme pod vládou strachu a strach môže byť rukách našich nepriateľov mocným nástrojom manipulácie. Výsledkom je, že mnohí ľudia sú strašne „vyľakaní“.

Na tej veľkej a hrôzostrašnej pevnosti, na 20. storočí, ktoré vzbudilo toľko falošných nádejí a prinieslo toľko nezmerného fyzického aj duševného utrpenia, sa otvorila v tomto roku brána. Sto rokov od začiatku Veľkej vojny, znamenajúcej konečnú skazu starého sveta. Doputovali sme až sem, na prah nových hrôz, pravdepodobne, aby sme zatvorili za sebou definitívne jednu kapitolu európskeho úpadku a rozkladu, ktorá začala v roku 1914 a končí, zdá sa, symbolicky až teraz, v roku 2014. A otvorili novú.

Keď sa zavŕšila „ostblocková“ séria ľudových povstaní, ktorých ľudovosť vznikla cestou z ústredia KGB do centrál tajných služieb v satelitných štátoch tábora mieru, tak by nikoho ani vo sne nenapadlo, že slovanský sen o mocnom ruskom dubisku na východe vstane do štvrťstoročia z mŕtvych. Pojem „Rusko“ bol dokonale zdiskreditovaný. Čo sa však zdalo v roku 1989 nemožným, to sa dnes stáva realitou.

Z archívu:

Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla

z dňa 07. marec 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do Pekla

z dňa 20. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­