G. Lercaro, kardinál, vystúpil k tejto schéme na koncile, dňa 4. novembra 1965, a povedal, že Cirkev musí ukázať otvorenejší postoj voči svetu, pokiaľ ide o chudobu, a v prípade potreby, musí vedieť zriecť sa niektorých „bohatstiev“ z minulosti, ako je scholastický systém, vo filozofickej a teologickej oblasti, a určité akademické a vzdelávacie inštitúcie. Vyjadril želanie, v rámci svojej vízie, aby postava laika - teológa, stála po boku biskupa v budúcnosti.
Cirkev v súčasnom svete a zasľúbená zem koncilu
Pápež Ján XXIII. túžil po tom, aby koncil zaoberal sa vzťahmi medzi Cirkvou a moderným svetom. V jednom televíznom rozhovore nechal nasnímať sa vedľa veľkého glóbusu, na ktorom bol nápis: Ecclesia Christi lumen gentium (Kristova Cirkev je svetlom národov).
Léon-Joseph Suenens (1904 - 1996), belgický kardinál, navrhol generálnemu zhromaždeniu na koncile, dňa 4. decembra 1962, aby Cirkev skúmala celý svoj vzťah k svetu. Pápež Ján XXIII. stanovil následne Koordinačnú komisiu, a poveril L. J. Suenensa, kardinála, vypracovaním novej schémy, ktorá sumarizovala by učenie Cirkvi, priamo súvisiace s problémami moderného sveta.
L. J. Suenens, kardinál, navrhol, ako iniciátor schémy, aby zmiešaná komisia, zložená z členov Teologickej komisie a Komisie pre apoštolát laikov, bola poverená redakciou textu. Práca na predmetnej schéme bola prerušená )smrťou pápeža Jána XXIII., a pokračovala v období druhého zasadacieho obdobia koncilu, kedy ďalší experti, s protirímskym zameraním, boli menovaní do komisie. Zloženie schémy bolo zverené úzkej skupine s progresivistickým zameraním.
Schéma XIII., nazvaná neskôr Gaudium et Spes, pastorálna konštitúcia Cirkev v súčasnom svete, bola doručená koncilovým otcom, počas tretieho zasadacieho obdobia koncilu, dňa 30. septembra 1964.
Yves Congar (1904 - 1995), francúzsky dominikán, profesor teológie, neskôr kardinál, označovaný ako „otec a inšpirátor Druhého vatikánskeho koncilu“, považoval túto schému, za „zasľúbenú zem koncilu“. Progresivisti vnímali zmienený dokument za „prvý skúšobný kameň schopnosti Cirkvi vstúpiť do dialógu so svetom“.
Vzťah Cirkvi a sveta a rozdielne postoje na koncile
Emilio Guano (1900 - 1970), taliansky biskup, bol predseda komisie, ktorá pracovala na vytvorení schémy Gaudium et Spes, od roku 1963. E. Guano, biskup, predstavil tento dokument, v mene komisie, na koncilovom zhromaždení, ktoré dostalo zmienenú schému na svoj program, dňa 20. októbra 1965.
Emilio Guano (1900 - 1970), biskup. Zdroj: Findagrave.com.
E. Guano, biskup, povedal vo svojom prejave na koncile, v súvislosti s predloženým dokumentom Gaudium et Spes, dňa 20. októbra 1965:
„Dokument chcel podporiť dialóg so všetkými ľuďmi, aby im načúval, a poznal tak, ako vnímajú svoje situácie a svoje problémy, a ozrejmiť, akým spôsobom Cirkev podieľa sa na pokroku našej doby, čo môžu a musia robiť kresťania, aby prispeli k riešeniu veľkých problémov, s ktorými ľudia zápasia v tejto dejinnej chvíli.“.
Ernesto Ruffini (1888 - 1967), taliansky kardinál, vystúpil s prejavom, v ktorom vyjadril dôvody svojich obáv, v súvislosti s predloženým dokumentom Gaudum et Spes, dňa 20. októbra 1965:
„Ľudská dôstojnosť spomína sa sedemkrát, ale vykúpenie, ani raz. Slovo povolanie objavuje sa v texte neprestajne, bez toho, aby definovalo sa, o čo ide, a používa sa v rôznych významoch. ( ... ). Je to skôr kázeň, než koncilová konštitúcia! ( ... ). Napríklad na strane 10, v 4. riadku, píše sa, že ľudská prirodzenosť objavila sa ako výsledok evolúcie, trvajúcej nespočetné množstvo rokov. To sa mi nepáči, pretože tvrdiť, že ľudská prirodzenosť bola pripravovaná evolúciou, je v protiklade s učením Cirkvi. Na strane 15, v 25. riadku, hovorí sa zasa, že veriaci pri skúmaní svojho svedomia musia preukázať prezieravosť a inteligenciu. To zaváňa situačnou morálkou. Chce sa tým zrejme naznačiť, že normou má byť svedomie, hoci pravdou je opak, normou sú princípy Cirkvi.“.
Giacomo Lercaro (1891 - 1976), taliansky kardinál, vystúpil na koncile s kritikou zmieneného postoja E. Ruffiniho, kardinála, dňa 20. októbra 1965, a konštatoval:
„Diskutujme o tejto schéme, ale nenaťahujme pri tom zbytočne čas, ani neunáhľujme diskusiu. Bolo by chybou zavrhnúť celú schému kvôli nedostatkom. Tento text je v súlade s duchovnou líniou posolstva pápeža Pavla VI.. Ako základ pre diskusiu postačuje. Skúsenosť ukazuje, že len diskusia vylepšuje schémy.“.
G. Lercaro, kardinál, vystúpil k tejto schéme na koncile, dňa 4. novembra 1965, a povedal, že Cirkev musí ukázať otvorenejší postoj voči svetu, pokiaľ ide o chudobu, a v prípade potreby, musí vedieť zriecť sa niektorých „bohatstiev“ z minulosti, ako je scholastický systém, vo filozofickej a teologickej oblasti, a určité akademické a vzdelávacie inštitúcie. Vyjadril želanie, v rámci svojej vízie, aby postava laika - teológa, stála po boku biskupa v budúcnosti.
E. Ruffini, kardinál, považoval zmienené vystúpenie G. Lercara, kardinála, za veľmi závažné, a zaslal list pápežovi Pavlovi VI., zo dňa 5. novembra 1965, v ktorom píše:
„To, čo Jeho Eminencia, G. Lercaro, kardinál, vyhlásila vo včerajšom vystúpení, pripadalo mi abnormálne, paradoxné, ba, povedal by som, že až absurdné, pretože to je v príkrom protiklade s našimi tradíciami, pokiaľ ide o vzdelávanie a štúdium.“.
Gaudium et Spes a kritika vplyvu progresivistov
Pierre Teilhard de Chardin (1881 - 1955), francúzsky jezuita a kňaz, bol prírodovedec a paleontológ, ktorého Svätá stolica podrobovala častej kritike pre jeho heterodoxné tézy. Jeho postoje mali veľký vplyv na koncil, v súvislosti s diskusiou o schéme Gaudium et Spes.
Pierre Teilhard de Chardin (1881 - 1955). Zdroj: Wikimedia Commons.
Otto Spülbeck (1904 - 1970), nemecký biskup, zdôraznil veľký vplyv Teilharda de Chardina na moderný vedecký svet.
Otto Spülbeck (1904 - 1970), biskup. Zdroj: Wikimedia Commons.
O. Spülbeck, biskup, povedal vo svojom prejave na koncile, dňa 26. októbra 1965:
„Teilhard de Chardin hovorí naším vedeckým jazykom; myslíme si tiež, že pochopil naše problémy, a preto, obraciame sa na neho, aby sme dostali pomoc v náboženských otázkach, vyplývajúcich z nášho štúdia.“.
John Carmel Heenan (1905 - 1975), anglický kardinál, bol kritikom schémy Gaudium et Spes, navrhoval odňatie tejto schémy komisii, ktorá zaoberala sa týmto dokumentom.
John Carmel Heenan (1905 - 1975), kardinál. Zdroj: Wikimedia Commons.
J. C. Heenan, kardinál, konštatoval vo svojom prejave na koncile, v súvislosti s predloženým dokumentom Gaudium et Spes:
„Schéma je nedôstojná pre ekumenický koncil Cirkvi. Bolo by lepšie nepovedať nič, ako tieto prázdne slová a banality. ( ... ). Svet vysmeje sa z tejto biednej schémy. ( ... ). Aj keď je doplnená dodatkami, je nejednoznačná a nepostačujúca aj naďalej. Bola by priam škodlivá bez dodatkov.“.
Benedikt Reetz (1897 - 1964), nemecký benediktínsky mních, generálny predstavený Benediktínskej kongregácie v Nemecku, v Beurone, bol člen koncilovej komisie pre rehoľníkov. Vo svojom vystúpení na koncile obhajoval mníchov pred kritikami, ktoré niektorí konciloví otcovia vyslovovali v koncilovej aule.
Benedikt Reetz (1897 - 1964), benediktínsky mních. Zdroj: Wikimedia Commons.
B. Reetz, povedal vo svojom prejave na koncile, dňa 23. októbra 1965:
„Ako mních a opát poznám svet len málo, ale azda aj tých 40 mníchov, ktorých pápež Gregor Veľký poslal do Anglicka, na začiatku 7. storočia, aby „z Anglov spravili anjelov“, a jedným z nich bol Augustín, ktorý stal sa prvým biskupom Anglov, azda aj oni poznali svet len málo. ( ... ). Mám hrôzu z toho, že prihováram sa koncilu, pretože tí, čo žijú vo vnútri kláštora od svojho detstva, nevedia zrejme nič o svete. A predsa, svätý Gregor Veľký, vyslal Augustína, mnícha, do Anglicka, aby ho obrátil, a on stal sa biskupom v Canterbury. A predsa, pápež Pavol VI. pripravuje sa vyhlásiť svätého Benedikta, ktorý nevedel zrejme nič o svete, za „patróna Európy“.“.
B. Reetz poukazoval na Sväté písmo, ktoré hovorí o svete. Sväté písmo hovorí o svete v dvojakom zmysle, čiže o svete, ktorý je ranený hriechom, a o svete, ktorý musí byť posvätený vo všetkých jeho častiach. B. Reetz konštatoval, že filozofický systém Teilharda de Chardina, vyznačujúci sa „prehnaným optimizmom“, musí byť odstránený zo schémy. Tento filozofický systém neberie náležite do úvahy samotné vzkriesenie, diabla, hriech a smrť.
Slobodumurári nachádzajú styčný bod s kresťanstvom
Yves Marie Marsaudon (1895 - 1985), vysoko postavený francúzsky slobodomurár, bol člen Najvyššej rady škótskeho rítu, a následne Národnej veľkej lóže Francúzska. Y. M. Marsaudon považoval Teilharda de Chardina, a jeho kozmický evolucionizmus, za styčný bod medzi slobodomurárstvom a kresťanstvom.
Mons. Marcel Lefebvre (1905 - 1991), francúzsky arcibiskup, významný predstaviteľ katolíckeho tradicionalizmu, zakladateľ Kňazského bratstva svätého Pia X., (Fraternitas Sacerdotalis Sancti Pii X., skrátene „FSSPX“), vo svojom vystúpení v koncilovej aule, citoval vyjadrenie Y. M. Marsaudona, z jeho knihy. Y. M. Marsaudon píše v tejto knihe:
„Poznanie, filozofia a metafyzika sa zbližujú. Medzi slobodomurárskou formuláciou Veľkého Architekta vesmíru a bodom Omega, Teilharda de Chardina, ťažko nájsť niečo, čo mohlo by brániť mysliacim ľuďom, aby našli spoločnú reč. Teilhard de Chardin je určite najčítanejším autorom v súčasnosti, tak v slobodomurárskych lóžach, ako aj v seminároch.“.
Mons. Geraldo De Proença Sigaud (1909 - 1999), brazílsky arcibiskup, kritizoval vplyv Teilharda de Chardina na koncil. Podľa Mons. G. D. P. Sigauda, schéma Gaudium et Spes odvoláva sa na nebezpečnú myšlienku Teilharda de Chardina, „o stavbe sveta“, a zabúda, že aj Babylonská veža chcela byť novou stavbou sveta.
Mons. G. D. P. Sigaud, arcibiskup, povedal vo svojom prejave na koncile:
„Táto teilhardovská myšlienka o stavbe sveta s Bohom je nebezpečná. Babylonská veža bola tiež „stavbou sveta“. Aj hedonizmus Grékov a Rimanov bol „stavbou sveta“. Napriek tomu neviedli k Bohu, ale k hriechu a k skaze, a napokon, až k zničeniu národov.“.
Hélder Pessoa Câmara (1909 - 1999), brazílsky biskup, bol nadšeným priaznivcom plánu protestantizácie Cirkvi. H. P. Câmara, biskup, napísal vo svojom periodickom obežníku, v roku 1965:
„Uisťujem vás, že keby Teilhard de Chardin bol ešte na zemi, v Číne, alebo v USA, alebo na hociktorom inom mieste v exile, pápež Ján XXIII. dal by ho zavolať ako experta, a bol by koncelebroval včera s pápežom Pavlom VI..“.
Organizácia Spojených národov a rozdielny postoj pápežov
Pápež Pavol VI. vystúpil so svojím prejavom v Organizácii Spojených národov (ďalej len „OSN“), v Spojených štátoch amerických, v New Yorku, dňa 4. októbra 1965. Táto návšteva prebiehala v čase 20. výročia založenia tejto medzinárodnej organizácie. Pápež Pavol VI. predniesol svoj prejav v Sklenenom paláci, vo veľkej sále, v ktorej bolo prítomných takmer 2000 delegátov, ktorí zastupovali 115 štátov. Pápež Pavol VI. hovoril vo francúzskom jazyku, označil sa za „odborníka v ľudskosti“, a pochválil OSN za službu pre ľudstvo, ktorej úlohou je „budovať mier“.
Pápež Pavol VI., povedal vo svojom prejave v OSN:
„Naše posolstvo chce byť predovšetkým slávnostným a morálnym potvrdením tejto vznešenej inštitúcie. Toto posolstvo prichádza z Našich historických skúseností. My, ako „odborník v ľudskosti“, prinášame tejto Organizácii súhlas Našich posledných nedávnych Predchodcov, súhlas celého katolíckeho episkopátu, a Náš vlastný súhlas, v presvedčení, že táto Organizácia predstavuje nevyhnutnú cestu k modernej civilizácii, a k svetovému mieru. ( ... ). Veď preto vznikla Organizácia Spojených národov; proti vojne a za mier! ( ... ). Mier, mier musí riadiť osudy národov a celého ľudstva!“.
Pápež Pius XII. postavil Katolícku cirkev do protikladu k OSN, ako vzoru medzinárodnej organizácie, keďže len Cirkev môže byť prameňom autentického práva, a pravých hodnôt. Jezuitský časopis Civiltá Cattolica, za pontifikátu pápeža Pia XII., odsúdil inštitučnú nejednoznačnosť OSN, ktorá prijala Zväz sovietskych socialistických republík do Bezpečnostnej rady s právom veta, ale vylúčila katolícke Španielsko, ktoré odsúdila na svojom druhom zhromaždení. OSN zlyhalo aj pri sovietskej invázii do Maďarska, v roku 1956, t. j. zlyhávala podobne, ako Spoločnosť národov v predchádzajúcom období.
Gaudium et Spes a šírenie pacifizmu
Philip Matthew Hannan (1913 - 2011), americký arcibiskup, žiadal zmenu dokumentu Gaudium et Spes, v § 84 a v § 85, v definitívnej verzii v § 80 a v § 81, kde bolo uvedené, že každé použitie jadrových zbraní je absolútne zakázané.
Philip Matthew Hannan (1913 - 2011), arcibiskup. Zdroj: Wikimedia Commons.
P. M. Hannan, arcibiskup, konštatoval:
„Paragraf 85 ignoruje fakt, že vlastníctvo jadrových zbraní niektorými národmi ochránilo rozsiahle oblasti sveta od možnej agresie. Ochrana týchto oblastí bola by veľmi neistá, keby nebolo jadrových zbraní.“.
Francis Joseph Spellman (1889 - 1967), americký kardinál, bol prvým z 10 koncilových otcov, signatárov, ktorí rozšírili obežník, preložený do viacerých jazykov. Zmienený obežník predstavoval postoj pápeža Pia XII., ktorý pripustil použitie nukleárnych, bakteriologických a chemických zbraní, ako mimoriadny prostriedok legitímnej obrany pred nespravodlivou agresiou, podniknutou týmito prostriedkami.
Francis Joseph Spellman (1889 - 1967), kardinál. Zdroj: Wikimedia Commons.
Tento obežník vo svojom texte uvádzal:
„Obrana veľkej časti ľudstva pred agresiou nie je zločin, ktorý treba odsúdiť, ale naopak, je to veľká služba ľudstvu. ( ... ). Príčinou vojny a konfliktov je nespravodlivosť, a nie vlastníctvo moderných zbraní. (Napríklad príčinou druhej svetovej vojny nebolo vlastníctvo zbraní zo strany niektorých národov, ale nespravodlivosť.). Účinným opatrením proti vojne a konfliktom je vykorenenie nespravodlivosti a zabezpečenie pokoja, založeného na spravodlivosti a slobode. Tvrdiť, že moderné zbrane spôsobujú vojnu, je nelogické, rovnako, ako tvrdiť, že mestská polícia a zákon sú príčinou nepokojov a zločinov v samotnom meste. Zaradenie týchto myšlienok a tvrdení do schémy poškodí určite vec slobody vo svete.“.
Gaudium et Spes, pastorálna konštitúcia Cirkev v súčasnom svete, bola schválená dňa 7. decembra 1965. Hlasovanie bolo v pomere 2309 hlasov za, 75 hlasov proti. Predmetný dokument hľadal dialóg s moderným svetom, v presvedčení o nezvratnom procese prechodu sveta od humanizmu a protestantizmu až po Veľkú francúzsku revolúciu (1789 - 1799). Moderný svet stál na prahu veľkej krízy, ktorá nastala následne v revolúcii roku 1968. Konciloví otcovia, ktorí mali stáť dôrazne proti modernite, objali toto telo v rozklade.
ZDROJ:
MATTEI, Roberto de: Druhý vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny. Titul originálu: Il Concilio Vaticano II. Una storia mai scritta, Torino, 2011. Bratislava: Nadácia Slovakia Christiana, 2019, s. 36 - 42, 132 - 133, 252 - 256, 288 - 289, 292 - 295, 298 - 301, 313 - 319. ISBN: 978-80-972597-6-1.