Je potrebné žiť zbožne už pred vstupom do manželstva, a následne aj v manželstve správať sa bohabojne. Avšak Boh napriek tomu zvyčajne zošle trápenie, v záujme našej spásy. Podobne ako koruna, tak aj cnosť získa väčší lesk, čím viac rodina bude skúšaná a očistí sa v žiare trápenia.
Svätá rodina prežívala trápenie
Pán Ježiš Kristus povedal učeníkom na ceste do Emauz:
„Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?". (Lk 24, 25 - 26). (1).
Spasiteľove slová o vlastnom utrpení možno vzťahovať aj na Svätú rodinu, ktorá sa stala príkladom pre kresťanské rodiny aj v čase prežívania utrpenia. Tak ako každý kresťan má niesť svoj kríž podľa príkladu svojho Pána a Vykupiteľa, tak aj kresťanská rodina má niesť svoj kríž podľa príkladu Svätej rodiny.
Svätá rodina prežívala utrpenie v rôznych podobách. Jednou z týchto podôb je chudoba. Svätý Jozef, potomok veľkých kráľov, Dávida a Šalamúna, bol obyčajným tesárom. Musel pracovať sám a v pote tváre, aby získal prostriedky na každodenný chlieb. Napriek veľkej námahe nezbohatol. Ani jeho príbuzní v Betleheme nedopriali svätému Jozefovi a jeho snúbenici Márii nocľah, a to ani na tvrdej podlahe svojich príbytkov. Hanbili sa za chudobu tejto rodiny.
Panna Mária porodila Spasiteľa, najväčšie bohatstvo neba a zeme, ale chudoba sprevádzala Svätú rodinu aj naďalej. Panna Mária necítila pôrodné bolesti a strasti ako každá iná matka, a jej panenstvo zostalo neporušené. Avšak súčasne je viac chudobná, opovrhnutá a opustená, než akákoľvek iná matka. (2).
Mudrci z východu prinášajú Spasiteľovi dary a hneď potom nasleduje Božia výstraha pred nebezpečenstvom:
„Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa a jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.". (Mt 2, 13). (3).
Situácia Svätej rodiny po anjelovom varovaní bola veľmi ťažká. Božie Dieťa bolo potrebné zachrániť pred vrahmi, a to útekom do neznámej krajiny, nepriateľskej voči Židom, a navyše na neurčitý čas. Chudoba tejto rodiny bola potvrdená aj tým, že svätý Jozef a Panna Mária pri obetovaní Ježiša priniesli do chrámu len dva holúbky.
Život Svätej rodiny v Nazarete pokračoval vo svojej chudobe. Spasiteľ pomáhal svätému Jozefovi, svojmu pestúnovi, pri tesárskej práci. Židia boli pohoršení pri prvom verejnom vystúpení Spasiteľa práve preto, že nepripúšťali možnosť, aby chudobný „syn tesára“ rozumel Svätému písmu, keďže kvôli chudobe nemohol navštevovať školy prorokov.
Zbožné katolícke rodiny a Bohom dopustené trápenie
Zbožné katolícke rodiny neboli zbavené trápenia počas celých dejín. Príkladom je život svätej Márie Anny od Ježiša (1618 - 1645), ekvádorskej mystičky. Johana Caso, jej neter, bola tejto svätici zverená do výchovy. Vzhľadom na svoje pokroky v duchovnom živote, chcela zložiť sľub večného panenstva. Teta však vyhovorila svojej neteri tento zámer, s presvedčením, že je povolaná pre manželstvo.
Johana Caso následne vstúpila do manželstva so šľachetným a zbožným mužom. Boh požehnal toto manželstvo piatimi deťmi. Ako matka neprestávala žiť veľmi cnostným životom, ktorý bol požehnaním aj pre chudobných a chorých. Neváhala riskovať a v prípade potreby vyhľadávala a pochovávala aj mŕtvych pútnikov, ktorí sa stali obeťami lúpežníkov.
Trápenie navštívilo aj túto krásnu katolícku rodinu. Prvou ranou bola strata majetku, druhou ranou bola smrť jej zbožnej tety, budúcej svätice. Johana žiadala manžela, aby mohla odísť so svojimi dvoma dcérami do kláštora, ale on nesúhlasil. Jeho manželka vyslovila prorocké slová, že mu dá ešte jedno dieťa, a že pri tom zomrie.
Johanina predpoveď sa splnila, a zomrela vo veku 33 rokov. Došlo k tomu po narodení dieťaťa, ktoré dostalo krst z núdze, a nasledovalo svoju matku do večného života. Bola to veľká rana pre muža, ktorý stratil vzornú katolícku manželku, a musel sa postarať o päť detí.
Je potrebné žiť zbožne už pred vstupom do manželstva, a následne aj v manželstve správať sa bohabojne. Avšak Boh napriek tomu zvyčajne zošle trápenie, v záujme našej spásy. Podobne ako koruna, tak aj cnosť získa väčší lesk, čím viac rodina bude skúšaná a očistí sa v žiare trápenia.
Možno položiť veľmi dôležité otázky pre každého katolíka, z ktorých vyplynú jednoznačné odpovede. Kedy modlíme sa mnoho, často a zbožne? V čase súženia. Kedy obraciame sa k Bohu s detinskou dôverou? V čase zármutku. Kedy trpezlivosť javí sa v celej svojej veľkosti? V chudobe, v chorobe, v hanbe a v prenasledovaní. Čo viaže vždy všetkých členov rodiny navzájom pevnejším putom lásky? Nešťastie.
Poučenie pre katolícku mládež
Katolícka mládež má žiť v nevinnosti už pred obdobím nadväzovania známostí, a taktiež aj počas neho. Zmyslom tohto pravidla je možnosť postaviť sa pred oltár v čistote tela a duše. Len tak možno v manželstve ľahko kráčať krížovou cestou, až na svoju oslavu vo večnej vlasti.
Niektorí ľudia vyhľadávajú šťastie a rozkoše v temnote hriechu a roztopašnosti, a to už v čase pred manželstvom, a následne aj počas manželstva. Týmto spôsobom sa často celé rodiny potácajú na ceste do večnej záhuby.
Mladí katolíci nemali by zabúdať na hriechy vyplývajúce z hriešnych známostí. Je potrebné nie len vyznať tieto hriechy pri spovedi, ale súčasne vzbudiť si aj pevné predsavzatie vyhýbať sa tejto príležitosti k hriechu. (4).
Sväté písmo, v knihe Tobiáš, v tradičnom katolíckom vydaní, v slovenskom preklade latinského typického vydania Vulgáty, od Andreja Hlinku (1864 - 1938), z roku 1925, uvádza:
„Vtedy mu riekol anjel Rafael: Slyš ma, a ukážem ti, ktorí sú tí, ktorých zlý duch premôcť môže. Tí totižto, ktorí tak vstupujú do manželstva, že Boha od seba, a od svojej mysli odlučujú, a svojej chlipnosti tak hovejú, ako kôň a mulica, ktorí nemajú rozumu: nad tými má zlý duch moc.“. (Tob 6, 16 - 17). (5).
Mladí katolíci nesmú zabúdať, že každým ťažkým hriechom vylučujeme Boha zo svojho srdca. Mnoho mladých ľudí takto hreší pred tým, než môžu nájsť svojho budúceho partnera. Konajú smilstvo, krádeže, zanedbávajú bohoslužby a vrhajú sa do hnusných pomerov. Následne vstupujú do manželstva po mnohonásobnom svätokrádežnom prijímaní svätých sviatostí.
Boh dopúšťa nešťastie aj preto, aby otvoril oči zaslepených rodín. Ak dôjde k úprimnému obráteniu hriešnika pred jeho vstupom do manželstva, musí odpykať aj svoje časné tresty. Možno povedať, že kto pred manželstvom seje hriechy, v manželstve zožne tresty.
Význam nešťastí a nehôd na ceste k spáse
Manželia a deti v zbožných katolíckych rodinách môžu byť zasiahnutí nešťastiami a nehodami, ktoré však neznamenajú trestajúcu metlu, určenú na obrátenie a nápravu. Takéto rodiny sú trpezlivé ako Svätá rodina a získavajú nevýslovnú odmenu v nebesiach. Oči týchto rodín plačú, ale srdcia týchto rodín sú plné Božej útechy.
Manželia a deti v rodinách žijúcich v ťažkom hriechu bývajú taktiež zasiahnutí nešťastiami a nehodami, teda trápením, ale nezískajú z toho žiadne zásluhy pre večnosť. Často sú tieto ťažkosti následne spojené aj s nesvornosťou medzi členmi rodiny.
Ak naše rodiny zasiahne nešťastie, môžeme sa pýtať: Aká mladosť, aká známosť predchádzali manželstvu? Vyznal som sa úprimne a kajúcne pred vstupom do manželstva zo svojich hriechov? Je toto nešťastie volaním Božej milosti, aby som sa konečne vrátil ako márnotratný syn späť k Otcovi?
Manželské hriechy majú veľkú závažnosť, a preto Boh je nútený trestať tieto hriechy zoslaním dvojnásobného nešťastia, aby v rodine bol obnovený kresťanský poriadok. Zanedbávanie kresťanskej výchovy a ľahostajnosť v dozeraní na malé a staršie deti, splieta krutú metlu na rodičov. (6).
Boh tresce časným nešťastím aj znesväcovanie nedele prácou a zanedbávanie bohoslužieb. Kniha proroka Jeremiáša uvádza:
„Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne.“. (Jer 17, 27). (7).
Vyššie zmienený text o Božom potrestaní jeruzalemských palácov, resp. domov, je poučný. Boh varuje najprv jednotlivé rodiny. V prípade nerešpektovania povinnosti svätiť sviatočný deň bude nasledovať potrestanie týchto rodín. Následne môžu byť potrestané celé národy, a to aj zničením.
Namiesto sťažovania sa na zlé časy, mali by sme sa pýtať seba: Nie sme na vine my sami? Neboli často výnosné zamestnania len príležitosťou ku skaze a k zvedeniu mládeže, k zlým známostiam a manželstvám, k manželskej nevere a roztopašnostiam všetkého druhu?
Boh ukazuje prísnosť svojej spravodlivosti často už na tomto svete, aby márnotratných synov a rodiny priviedol späť do otcovského domu. Boh nemusí pri tom robiť zázraky. Stačí, ak pyšné pokolenie prenechá samo sebe. V živote jednotlivcov, rodín a národov, platí známe príslovie: „Ako kto hreší, tak bude aj trestaný.“.
Pri každom rodinnom nešťastí, pýtajme sa: Nie sme tým sami vinní? Nevolali naše hriechy k Bohu o pomstu? Ako sme žili za slobodna? Neprehrešili sme sa ťažko voči rodičom? Ako žijeme v manželstve? Ako svätíme dni Pána? Nenesieme svojou bezstarostnosťou sami hlavnú vinu na hriechoch a hanbe svojich synov a dcér? Zachovávame manželskú vernosť? Nemáme v rukách žiaden nespravodlivý statok? Nesprávali sme sa tvrdo k robotníkom, k podriadeným, neuberali sme im mzdu?
Ak spoznáme svoju vinu, vráťme sa k Svätej rodine, s ľútosťou a s pokáním, kajúcne a pokorne, a Boh nám bude milostivý a milosrdný. Ak by sme nezistili svoju vinu, nezabúdajme, že Pán Ježiš Kristus a Svätá rodina museli mnoho trpieť, a tak vojsť do svojej slávy. (8).
ZDROJ:
(1). EVANJELIUM PODĽA LUKÁŠA. In: Sväté písmo. Siedme vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2005, s. 2019. ISBN: 80-7162-538-8.
(2). HUG, Gall Joseph: Rodina a zkoušky Bohem na ni seslané. In: HUG, Gall Joseph: Křesťanská rodina v boji s nepřáteli. Přednášky o křesťanském manželství a křesťanské výchově od Havla Josefa Huga, kanovníka při dómě ve Sv. Havlu. Praha: Tisk Cyrillo-Methodějské knihtiskárny V. Kotrba v Praze, 1903, s. 353 - 354.
(3). EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA. In: Sväté písmo. Siedme vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2005, s. 1909. ISBN: 80-7162-538-8.
(4). HUG, G. J., s. 354 - 358.
(5). KNIHA TOBIÁŠOVA. In: Písmo sväté Starého zákona, V.. Trnava: Nákladom Spolku svätého Vojtecha v Trnave, 1925, s. 134.
(6). HUG, G. J., s. 358 - 360.
(7). KNIHA PROROKA JEREMIÁŠA. In: Sväté písmo. Siedme vydanie. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2005, s. 1475. ISBN: 80-7162-538-8.
(8). HUG, G. J., s. 360 - 362.