Na veľké pohoršenie spáse duší a cti Kristovej Cirkvi Konferencia biskupov Belgicka schválila a zverejnila obrad „požehnania“ zväzkov osôb rovnakého pohlavia bezostyšne porušujúci nemenné učenie katolíckeho učiteľského úradu, ktoré považuje takéto zväzky za „vnútorne zvrátené“ a ktoré ako také nielen žehnať nemôže, ale skôr ich musí odsúdiť ako odporujúce prirodzenej morálke. Ideologický základ tohto svätokrádežného obradu naznačujú jemne klamlivé slová Amoris Lætitia, podľa ktorej „každého človeka bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu treba rešpektovať v jeho dôstojnosti a prijímať s úctou“.

Kto navštívi Rím a Vatikán a rozhodne sa po obligátnej návšteve Vatikánu trochu potúlať aj po meste, určite by mal navštíviť v I. rímskom obvode Forum Romanum, Kapitol, Fontánu di Trevi, Španielske schody či vilu a galériu rodiny Borghese. V rámci I. rímskeho obvodu sa patrí navštíviť samozrejme v prvom rade známe katolícke pamiatky Baziliku San Lorenzo in Lucina, Kostol San Luigi dei Francesi, Kostol Santa Maria della Vittoria, Kostol Santa Maria degli Angeli e dei Martyri, Baziliku Santa Maggiore či Kostol Santa Maria della Concezione die Cappucini. Ten, kto však bol už v Ríme viackrát a nemá nervy tlačiť sa v davoch turistov (môj prípad) a chce sa trochu vzdialiť od hluku návštevníkov, určite naďabí na už zmienenú Fontánu di Trevi a Španielske schody. Približne 300 metrov od spojnice Fontána di Trevi a Španielskych schodov sa nachádza Via Vittorio Venetto a na tejto ulici je Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini so zvyškami 500 ročného kláštora kapucínov a zaujímavou kapucínskou kryptou a ossáriom, ktoré určite stoja za prehliadku.

Katolícke médiá stredného prúdu (u nás napríklad Postoj, Štandard alebo TK KBS) používajú pri informovaní o tzv. Synodálnej ceste, a vo vzťahu k vystrašeným veriacim, pred ktorými sa už nedajú utajiť otvorene heretické ambície veľkého množstva lídrov Synodálnej cesty, klasickú propagandistickú metódu prezentácie „dobrého panovníka“. Ide o propagandistický naratív so stáročnou praxou, siahajúci až do staroveku. V jeho podaní sú prezentované rôzne vládne excesy, tyranské metódy, právne prechmaty, násilné činy alebo ožobračovanie, ako javy, za ktoré môžu podriadení úradníci (zlomyseľní, skorumpovaní a dvojtvárni), ale vedenie, napríklad „dobrý panovník“ o nich nič nevie, pretože úradníci mu klamú a ako sa hovorí - „sypú mu piesok do očí“. Keby vedel, určite by zakročil.

Jedným z najväčších priekopníkov mariánskej úcty v dejinách Cirkvi, bol nepochybne sv. Bernard z Clairvaux. Práve z jeho zbožnosti a lásky k Bohorodičke vytryskla známa a dodnes často používaná modlitba, odporúčaná veriacim katolíckym kresťanom v súženiach: „Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.“ Táto svetoznáma modlitba sa dočkala rôznych modifikácií a jedna z nich nás upomína na ďalšiu a veľmi významnú modlitbu - Pompejskú novénu k Panne Márii. Slová sú nasledujúce: „Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejach. Amen.“ Prečo nachádza Panna Mária zaľúbenie v tejto novéne a v pompejskom chráme? To osvetľuje príbeh obráteného okultistu Bartolomea Longa a konkrétne účinky modlitby.

Čím viac sa kresťanstvo medzi pohanmi šírilo, tým ťažšie bolo pridŕžať sa „klaňania v duchu“, ako to požadoval Kristus. Ľudu nestačilo, že dostal namiesto pohanskej obety prevzácnu kresťanskú obetu a namiesto pohanskej liturgickej hudby žalmy a hymny. Preto sa apologéti museli kázaním a písaním postaviť proti tendencii vracať sa k zvykom, ktoré boli ľuďom tak drahé. Svätý Klement Alexandrijský spomína, že bol nútený pustiť sa do boja proti „hudbe modiel“ s tým najväčším úsilím. V spise Učiteľ hovorí: „Lebo ak si ľudia vypĺňajú čas píšťalami, gitarami, chórmi a tancami, egyptským tlieskaním rukami a takouto nezriadenou ľahkomyseľnosťou, stávajú sa veľmi neskromnými a neovládateľnými, tlčú na činely a bubny a robia hluk na nástrojoch klamu...

Po smrti pápeža svätého Pia X., ku ktorej došlo v roku 1914, sa objavuje tretia sila, resp. tretia strana, ktorá sa síce dištancovala od modernizmu, avšak zabezpečovala v skutočnosti jeho pokračovanie, napriek jeho odsúdeniu. Zmiznutie antimodernizmu, ktorý bol nahradený cirkevnou politikou tretej strany, v 30. rokoch 20. storočia, vzbudilo prúdy a trendy nadväzujúce na dedičstvo modernizmu.

Podľa tradičného katolíckeho kalendára si dňa 25. septembra pripomíname sviatok sv. Pacificia zo San Severina /1.3.1653 - 24.9.1721/, muža pravej kresťanskej viery a pokory. Sv. Pacificius zo San Severina počas svojho života vážne ochorel, stratil sluch i zrak, čo mu však nebránilo neustále ďakovať Bohu, chváliť ho a pomáhať ľuďom vo svojom okolí. Dnešný svet často vníma pokoru ako znak zotročilosti, pravá pokora je však vlastnosou pravých a šľachetných duchovných velikánov. Len ľudia povrchní a do seba zamilovaní, ktorí sa detinsky sami obdivujú pohŕdajú pravou pokorou, pretože nedokážu pochopiť jej podstatu.

Slovo tradícia (grécky paradosis) budeme v tomto texte chápať výlučne v cirkevnom zmysle. Môže označovať nejakú vec (náuku, správu alebo zvyk) prenášanú z jednej generácie na druhú; alebo to označuje orgán, či spôsob odovzdávania (kerigma ekklisiastikon, predicatio ecclesiastica).

Dňa 22. septembra si podľa tradičného katolíckeho kalendára pripomíname sviatok sv. Tomáša z Villanovy (1486 – 1555), augustiniánskeho mnícha a rovesníka odpadlého augustiniánskeho mnícha Martina Luthera (1483 – 1546). Tak ako sa od seba líšili v biblickej histórii dvaja bratia Ábel a Kain, tak sa líšili od seba aj sv. Tomáš z Villanovy a Martin Luther, ktorý opantaný pýchou zapálil požiar náboženských vojen 16.storočia v Európe. Tieto vojny priniesli so sebou smrť, násilie nenávisť a biedu pre státisíce ľudí. Sv. Tomáša z Villanovy charakterizovala rozvážnosť, spravodlivosť, miernosť a mohutná mravná sila – vlastnosti, ktoré Martinovi Lutherovi vždy chýbali. Sv. Tomáš z Villanovi ostal ako augustiniánsky mních verný Bohu a svojej prísahe, Martin Luther z augustiniánskeho rádu na svoju škodu utiekol.

Francúzsky portál Paix liturgique priniesol 12. septembra 2022 rozhovor s Mons. Carlo Maria Viganòm, v ktorom bývalý nuncius Svätej stolice v USA, odpovedal redakcii na otázky ohľadom súčasného postavenia tradičnej liturgie, jej možnej budúcnosti, ohľadom problémov, ktorým musí čeliť a zamýšľa sa aj nad celkovou situáciou a stavom súčasnej katolíckej liturgie, po II. vatikánskom koncile. Rozhovor, prinášajúci množstvo podnetov k zamysleniu, nakoniec logicky vyúsťuje do otázky ohľadom celkovej situácie, v dnes tak ťažko skúšanej Cirkvi a jej možnej budúcnosti. Náš spolupracovník preložil tento zaujímavý rozhovor pre redakciu ABC Tradície a my ho ponúkame našim čitateľom. 

Z archívu:

Či treba tolerovať kacírov

z dňa 27. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Pôst

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Synodálne načúvanie

z dňa 20. august 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Rozprávky o pápežskej neomylnosti

z dňa 29. november 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­