Svätá Brigita Švédska a jej rímska misia

Začiatkom roku 1346 sa sv. Brigita Švédska rozhodla odísť do Ríma. Podľa historických informácii do Ríma odišla v roku 1350, sprevádzali ju jej spovedníci. Sv. Brigita chcela požiadať pápeža o potvrdenie Kongregácie Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, získať plnomocné odpustky, ktoré mohli veriaci v roku 1350 pri púti do Ríma získať a takisto chcela navštíviť hroby apoštolov sv. Petra i Pavla, ako aj katakomby a rímske kostoly, ktoré boli a sú pre katolícku komunitu Európy nesmierne cenné.

Svätá Brigita navštívila Rím v politicky a nábožensky nesmierne ťažkom období. Pápež sídlil v Avignone a sv. Brigitu veľmi trápila skazenosť mesta. Napomínala, modlila sa, robila zástupné pokánie. Čoskoro si získala srdcia prostých veriacich Rimanov, pretože žila nesmierne skromne a všemožne podporovala charitu. Ľudia vycítili jej dobrosrdečnosť, úprimnosť a lásku a oceňovali jej hlboko nábožný život. V okolí Ríma navštívila aj ďalšie katolícke pamiatky, vrátane Porciunkuly, kde sa hlboko pohrúžila do modlitby pri hroboch sv. Františka a sv. Kláry z Assissi.

V roku 1352 prišla za sv. Brigitou Švédskou do Ríma aj jej dcéra, sv. Katarína Švédska. Matka a dcéra začali spoločne navštevovať katolícke chrámy a miesta života svätých, spoločne sa starali o chudobných a bezbranných. Po nejakej dobe sa chcela sv. Katarína Švédska vrátiť k manželovi do Švédska (ktorý jej návštevu Ríma schvaloval), svätá Brigita však presvedčila dcéru, aby ešte niekoľko týždňov počkala v Ríme a domov sa vrátila na jar, keď budú suché a bezpečnejšie cesty. Na jar však prišla zo Švédska správa, že Eghard, manžel sv. Kataríny, náhle umrel. Po smrti manžela sa sv. Katarína Švédska rozhodla navždy ostať s matkou a podľa jej vzoru dospieť postupne a s Božou pomocou ku katolíckej kresťanskej dokonalosti.

V Ríme sa počet zjavení sv. Brigity Švédskej náhle zvýšil. Vedená Božím hlasom sv. Brigita otvorene kritizovala všetky nezrovnalosti a problémy v živote vtedajšej katolíckej Cirkvi a neváhala podrobiť kritike aj najvýznamnejších cirkevných predstaviteľov. Sv. Brigitu Švédsku podobne ako ďalšiu významnú sväticu tej doby sv. Katarínu Sienskú mnohí cirkevní hodnostári napádali, tupili a dokonca sa jej aj vyhrážali. So svätcami je to ale tak, že tí počúvajú Boží hlas vo svojom vnútri dôsledne a bezvýhradne a neberú ohľad na názory autorít tohto sveta, ak sú ich názory v rozpore s Božími prikázaniami a zámermi.

V roku 1367 zažila sv. Brigita Švédska veľkú radosť, pretože pápež Urban V. sa vrátil z Avignonu do Ríma a takisto potvrdil Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorú vo Švédsku založila. Žiaľ jej radosť netrvala dlho, v roku 1370 sa pápež Urban V., ktorý sa v Ríme necítil byť v politickom bezpečí, rozhodol vrátiť do Avignonu. Svätica mu predpovedala, že ak sa do Avignonu vráti, tak tam čoskoro umrie. Pápež Urban V. prorocký hlas sv. Brigity Švédskej neposlúchol a do Avignonu odišiel v septembri 1370. Dňa 19. novembra 1370 v Avignone náhle umrel. (Pápež Urban V., vl. menom Guillaume de Grimoard)

Sužovaná chorobami sa sv. Brigita Švédska rozhodla na sklonku svojho života v roku 1371 navštíviť Jeruzalem, pretože nedokázala v sebe uhasiť plamennú túžbu navštíviť miesta, kde žil a pôsobil Náš Pán Ježiš Kristus. Spoločne so svojou dcérou sv. Katarínou Švédskou aj so synmi Birgerom a Karlom a viacerými ďalšími spoločníkmi odplávali z Neapola do Svätej Zeme. Ešte v Neapoli však umrel jej syn Karol a búrka pri izraelskom pobreží potopila loď. Svätá Brigita prišla takmer o celú svoju batožinu a na čas musela cestu prerušiť.

V Svätej Zemi sv. Brigita Švédska doslovne omladla. Neúnavne putovala po krajoch, kde pôsobil Ježiš Kristus, navštívila obrovské množstvo miest, ktoré sa spomínajú v Novom Zákone. Na miestach, kde pôsobil Boží Syn sa pokorne pohrúžila do modlitby a na mieste Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista prežila mystické vízie Kristovho Utrpenia. Po odchode zo Svätej Zeme sa vrátila do Talianska, navštívila pútne miesta v Sicílii a Apúlii. Po návrate do Ríma ochorela a dlho ju trápila nepríjemná zimnica. Vždy keď sa jej zdravotný stav aspoň čiastočne zlepšil, opäť podrobovala svoje telo prísnym skutkom pokánia.

Päť dní pred smrťou jej milostivý Boh zjavil hodinu, kedy umrie a uistil ju, že vôjde do Kristovho večného kráľovstva. Sv. Brigita zaplesala nevýslovnou radosťou, vykonala si generálnu spoveď, Prijala Sviatosť pomazania chorých i Viaticum. Rozlúčila sa s deťmi Birgerom a Katarínou, potom sa nechala v hrubom rúchu položiť na zem a nechala sa posypať popolom. Kňaz v jej blízkosti slúžil Svätú omšu a keď cítila, že smrť je už blízko, zaševelila potichu: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46) a naposledy vydýchla.

Sv. Brigita Švédska umrela dňa 23.júla 1373 vo veku 71 rokov. Keď sa Rimania dozvedeli o jej smrti, prišli ju odprevadiť na poslednej ceste, pretože si bohabojnú sväticu nesmierne obľúbili. Chudobní a žobráci, ktorým celý život pomáhala niesli jej rakvu. Pochovali ju v kostole San Lorenzo in Panispera. No čoskoro v roku 1374 ostatky sv. Brigity odviezli jej deti Birger a sv. Katarína do Švédska. Cesta domov sa podobala víťaznému pochodu, telo svätice vítali veriaci, ktorí si kľakali popri ceste a modlili sa k sv. Brigite. Jej dcéra sv. Katarína Sienská vstúpila do kláštora, ktorý jej matka založila a tu zomrela krátko predtým, ako pápež Bonifác IX. beatifikoval sv. Brigitu Švédsku. Neskôr pápež Martin V. sv. Brigitu svätorečil a nariadil, aby sa jej pamiatka slávila dňa 8. októbra. Jej dcéra, sv. Katarína Sienská bola svätorečená v roku 1474 pápežom Sixtom IV. (Dnešná podoba chrámu San Lorenzo in Panisperna, kde boli dočasne uložené pozostatky sv. Brigity Švédskej)

Poznámky, ktoré sv. Brigita Švédska nadiktovala mníchovi Petrovi a kanovníkovi Matejovi pápeži Gregor XI. a Urban V. na Kostnickom a Bazilejskom sneme úradne schválili a potvrdili, že neobsahujú nič, čo by bolo v rozpore s učením katolíckej Cirkvi.

Štruktúra modlitieb reflektuje tradičné stredoveké mystické predstavy a modlitby obsahujú mnohé prísľuby, vrátane duchovnej ochrany modliaceho sa katolíka, prísľub Božej duchovnej pomoci v posledných okamihoch života, získanie plnomocných odpustkov, či vyslobodenie duší blízkych z Očistca, alebo ochrana 15 členov rodiny modliaceho sa.

Mystické vízie sv. Brigity Švédskej, modlitby sv. Brigity Švédskej a prisľúbenia, ktoré môžu modliaci sa získať predstavujú v duchovnom zápase so zlom veľmi silnú zbraň. Preto sa diabol neustále pokúša tieto modlitby nejakým spôsobom sprofanovať, relativizovať a odradiť veriacich od tejto modlitby.

V dnešnej dobe sa tak stávame svedkami útokov na modlitby sv. Brigity Švédskej. V časti liberálno-modernistických pseudokatolíckych kruhov sa môžeme stretnúť aj s názormi, že modlitby sv, Brigity Švédskej treba vnímať ako prejav schematického a prekonaného stredovekého myslenia, spútaného bigotnými predsudkami a predstavami. Dnes predsa žijeme v modernej dobe a existuje množstvo iných a vhodných veličín, ktoré môžu viac povedať súčasnej katolíckej generácii moderným spôsobom. Zbehlý augustiniánsky mních Martin Luther, ktorý sa už stal  ekumenickou kapacitou dokonca označil sv. Brigitu Švédsku ako „Die tolle Brigit“ (hlúpa Brigita) a dôrazne odmietal jej vízie i modlitby. Počas rozkolu v Cirkvi, ktorý Martin Luther odštartoval jeho prívrženci v krajinách, ktoré sa oddelili od katolíckej Cirkvi s veľkou nenávisťou ničili aj kláštory kongregácie, ktorú sv. Brigita Švédska založila. (Martin Luther na smrteľnej posteli)

Ľudia však dokážu odlíšiť dobré od zlého, presne v intenciách biblického. Mt 7,15-20: 15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte.… Takže jednoduché minimalistické zhrnutie nan záver: Ak hania sv. Brigitu Švédsku heretici a modernisti, znamená to, že je hodná nasledovania…..

V roku 1651 postavili vo Viedni kaplnku zasvätenú sv. Brigite Švédskej a na jej počesť vo Viedni v roku 1900 vznikla aj štvrť Brigittenau. Dve čiastočky tela sv. Brigity sa nachádzajú v Chráme sv. Víta v Prahe, spoločne s úlomkom kosti jej dcéry sv. Kataríny Švédskej.

Pápež Ján Pavol II. menoval sv. Brigitu Švédsku v roku 1999 ako patrónku Európy a na jej adresu sa vyjadril nasledovne: „Svojím hlbokým precítením Tajomstva Krista a Cirkvi sa zapojila v mimoriadne kritickom okamihu dejín Cirkvi do budovania a obnovy jej spoločenstva. Zo sv. Brigity Švédskej vyžaruje prorocká sila, s otvorenosťou hovorí ku kniežatám sveta i pápežom. V záujme mravnej obrody kresťanstva a duchovenstva nešetrila prísnymi napomenutiami“. Pápež Benedikt XVI. (ešte ako kardinál Ratzinger) o nej napísal, že „putovala v stopách Boha, ktorý vstúpil do našich stôp...“

Dva sväté ostatky z tela sv. Brigity sa nachádzajú dnes v Chráme sv. Víta v Prahe, rovnako ako aj ostatky z tela jej dcéry sv. Kataríny Švédskej.

 

Súvisiace články:

Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom
Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom 09. 10. 2022

Z archívu:

Vrátime sa do arén?

z dňa 12. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do pekla

z dňa 18. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­