Niektorí novší exegéti[1] naznačujú, že Matúš 22,14 je typická poznámka nášho Pána, ktorou končil podobenstvá pojednávajúce o mesiášskom kráľovstve; a že umiestnenie tejto poznámky na konci podobenstva o svadobnej hostine by mohlo byť dielom samotného evanjelistu. Nech už je to akokoľvek, tento verš je problém vysvetliť v každom konkrétnom kontexte; a kým vo Vulgáte sa nachádza aj na konci podobenstva o robotníkoch na vinici (Mt 20, 16), nenachádza sa tam v niektorých najstarších gréckych manuskriptoch, napr. v sinajskej či koptskej verzii. Na druhej strane, všetky rukopisy, ktoré obsahujú 22. kapitolu Matúša, majú v nej verš „Mnohí sú povolaní...“[2]
Musurillo, H. A. (1946) ‘“Many are Called, but Few are Chosen”: (Matthew 22:14)’, Theological Studies, 7(4), pp. 583–589. doi: 10.1177/004056394600700405.
{/rsmembership}
Pri exegéze verša teda v našom súčasnom kontexte musíme najprv uvážiť, že podobenstvo o svadobnej hostine tvoria v istom zmysle dve podobenstvá, najprv, podobenstvo o hosťoch, ktorí nechceli prísť na svadbu (Mt 22, 1-10) – a to sa obvykle vzťahuje na Židov z Kristových čias, ktorí odmietli Božie kráľovstvo; potom je tam podobenstvo o svadobnom rúchu (Mat. 22, 11-13) – a nech už je jeho konkrétny význam akýkoľvek, všetci sa zhodujú na tom, že sa týka dispozícií potrebných pre vstup do Kristovho kráľovstva, či už tu na zemi, alebo v nebi.[3] Pokiaľ ide o význam toho verša (Mt 22, 14), môžeme teda názory komentátorov rozdeliť podľa toho, ku ktorej polovici podobenstva ten verš podľa nich patrí:
- Verš sa týka iba druhej časť podobenstva (t. j. tým, ktorí sú už v kráľovstve, všetkým kresťanom). To je názor svätého Augustína.
- Vzťahuje sa na obe časti (t. j. na židov aj kresťanov). Toto je názor Maldonata.
- Vzťahuje sa len na prvú časť (t. j. iba na Židov). Toto je názor van Steenkisteho.
Poznámky na tejto stránke:
[1] D . Buzy, S. C. J., La sainte Bible (ed. L. Pirot, Paris, 1935), XI, 262, note; 295 f., ; P. Boylan, The Sunday Epistles and Gospels (Dublin, 1941), II, 263.
[2] Cf. Α. Merk, Novum Testamentum Graece et Latine (Romae, 1935), apparatus criticus ad locc.; Lagrange, Évangile selon s. Matthieu (Paris, 1927), pp. 390, 424; C. Tischendorf, Novum Testamentum Graece (éd. 7a , Lipsiae, 1859), pp. 98,112.
[3] Medzi katolíkmi je všeobecne známe, že slová vocati a electi v tomto kontexte označujú tých, ktorí dostávajú dostatočnú a účinnú milosť. V iných kontextoch to samozrejme môže mať úplne iný význam. Ich použitie u Sv. Pavla, je prakticky synonymické, pozri Prat,The Theology of St. Paul (New York, 1926), I, 436 f. 58
