Predošlá strana
Ďalšia strana »

Po tom, ako 15. augusta zverejnila Konferencia biskupov Slovenska (KBS) dokument prinášajúci syntézu diecéznych výstupov z tzv. synodálnej cesty,  dostal každý slovenský katolík možnosť nahliadnuť do kuchyne, v ktorej sa pripravuje duchovná menáž pre ďalšie desaťročia slovenského katolicizmu. Pre tradičných katolíkov to nie je pohľad radostný, avšak zrejme nikto z nich od „synodálneho procesu“ príliš radostných zážitkov neočakával.

Synodálna Cirkev

Pri posudzovaní celého „demokratizačného procesu“ v Cirkvi, aby sme si vypožičali pojem z „perestrojkového“ slovníka, ktorý je teraz, ako sa zdá, cirkevným predstaviteľom obzvlášť blízky, sa musíme hneď skraja pozastaviť nad novovytvoreným pojmom „synodálna Cirkev“. Tento pojem nachádzame tak na oficiálnej stránke, ktorá propaguje synodálnu cestu, ako aj v bežných vyjadreniach cirkevných predstaviteľov. Už samotné heslo celého synodálneho procesu, prináša tento novotvar v pozoruhodnej kombinácii politického aktivistického štýlu, s cirkevnou tematikou - Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť, misia.

Revolučnosť tohto pojmu pochopíme najlepšie tak, že sa oboznámime s formou označovania a definovania názvu Cirkvi v minulosti. Na rozdiel od súčasnej zavádzajúcej podoby jej názvu – Katolícka cirkev, ktorý navodzuje dojem akoby išlo len o jednu z mnohých svetových partikulárnych „cirkví“, v rámci akéhosi pseudomystického zväzku všetkých kresťanských cirkví, ktorý následne tvorí globálnu Cirkev, bolo v minulosti používané označenie v podobe „katolícka Cirkev“. Prečo? Vysvetlenie je jednoduché: katolicita je len jednou zo štyroch nemenných vlastností Cirkvi a netvorí primárne jej názov. Cirkev je podľa tradície: jedna, svätá, apoštolská a katolícka. To sú vlastnosti Cirkvi po stáročia.

V katechizme sv. Pia X. sa píše:

Ako je možné odlíšiť Cirkev Ježiša Krista od mnohých spoločenstiev alebo siekt založených ľuďmi, ktoré sa nazývajú kresťanskými?

Cirkev Ježiša Krista je ľahko odlíšiteľná od mnohých spoločenstiev alebo siekt založených ľuďmi, ktoré sa nazývajú kresťanskými a to štyrmi znakmi: je jednou, svätou, katolíckou a apoštolskou.“

Cirkevná vlastnosť katolicity bola vybraná na spresnenie označenia Cirkvi zo zrejmého dôvodu, aby bolo zvýraznené odlíšenie Cirkvi od bludárov, sektárov a odpadlíkov, ktorí neboli „katolícki“. Ale rovnako by sme mohli použiť na účely podobného upresnenia, aj ďalšie tri vlastnosti. Nič by to nezmenilo na fakte, že hovoríme stále o jedinej možnej, existujúcej a fyzicky viditeľnej Cirkvi - organizácii, ktorá má sídlo v Ríme a je spravovaná pápežmi.

Čo sa teda odohráva pred našimi očami v súvislosti s tzv. synodálnou cestou? K štyrom tradičným znakom Cirkvi, sa pridáva nová vlastnosť – synodálnosť a je priamo inkorporovaná do tej vizuálnej podoby označovania Cirkvi, aká bola používaná v minulosti, a ktorú vďaka zavedeniu názvu v podobe „Katolícka cirkev“, už veriaci nie sú schopní rozpoznať ako záväznú a správnu. Nutne teda ani nepripisujú prídavnému menu „synodálna“ pred pojmom Cirkev takú vážnosť, keďže je tento pojem písaný s malým "s", akú v skutočnosti má, čiže vážnosť ďalšieho revolučného aktu, ktorý mení „katolícku Cirkev“ na „synodálnu Cirkev“. So všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.

Nie nadarmo preto hovorí zmienený dokument syntézy, v súvislosti so synodálnou cestou dokonca o akomsi „pastoračnom obrátení“, či priam celkovom „obrátení“, čo je termín používaný napríklad pre obrátenie sv. Pavla, akoby doteraz Cirkev žila v nejakom, ťažko definovateľnom, pastoračnom blude či neviere:

Od začiatku bol synodálny proces vnímaný ako výzva na pastoračné obrátenie, ale aj na obrátenie v ostatných oblastiach života Cirkvi.“

Je preto príliš trúfalé vidieť v synodálnom procese na Slovensku konečný prielom cirkevnej revolúcie, na tak dlho odolávajúcom poli slovenského cirkevného „zápecníctva“? Prielom, ktorý je progresivistická klika odhodlaná využiť na definitívne pretvorenie lokálnej cirkvi podľa pokoncilového modelu? Odpoveď sa nachádza v danom dokumente.

Po tomto krátkom odbočení a vyjasnení si jednej z polôh, v ktorej sa odohráva proces pomalej infiltrácie a transformácie cirkevného pojmoslovia, sa teraz pozrime na celoslovenskú syntézu synodálnej cesty, ktorá zhŕňa výstupy zo „synodálneho kráčania“ z jednotlivých diecéz.

Predošlá strana
Ďalšia strana »

Súvisiace články:

Konflikt ranného kresťanstva s pohanskou hudbou v bohoslužbe a vplyv egyptských obradov na izraelitskú liturgiu
Konflikt ranného kresťanstva s pohanskou hudbou v bohoslužbe a vplyv egyptských obradov na izraelitskú liturgiu 28. 09. 2022
Slovensko – „demokratická“ vláda menšiny nad väčšinou a slušnosť k „dezolátom“ len zo strachu
Slovensko – „demokratická“ vláda menšiny nad väčšinou a slušnosť k „dezolátom“ len zo strachu 23. 09. 2022
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli 06. 08. 2022
Dejiny rímskeho kánonu
Dejiny rímskeho kánonu 20. 08. 2012
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese 30. 09. 2022
Ukrajina – zrkadlo nacionalizmu ako nástroja liberálov na ohlupovanie más
Ukrajina – zrkadlo nacionalizmu ako nástroja liberálov na ohlupovanie más 05. 08. 2022
Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) a revolúcia šírená potleskom [na pokračovanie: I. časť]
Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) a revolúcia šírená potleskom [na pokračovanie: I. časť] 03. 09. 2022
Synodálne načúvanie
Synodálne načúvanie 20. 08. 2022
„Non possumus“ vs. dramatická zmena obsahu modlitieb Novus Ordo
„Non possumus“ vs. dramatická zmena obsahu modlitieb Novus Ordo 03. 02. 2022
Akú tradíciu chceme: celú, alebo len liturgické spestrenie?
Akú tradíciu chceme: celú, alebo len liturgické spestrenie? 01. 08. 2022

Z archívu:

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­