Podľa tradičného katolíckeho kalendára si dňa 8.októbra pripomíname sviatok sv. Brigity Švédskej (1303 - 1373), známej švédskej katolíckej mystičky a svätice. Jej atribútmi sú kniha, pero, Kristovo srdce s krížom. Je patrónkou Európy, Švédska, patrónkou pútnikov a umierajúcich. V roku 1316 sa vydala, po 28 rokoch kresťanského manželstva ovdovela. Keďže bola členkou III. rádu sv. Františka, rozhodla sa vstúpiť do kláštora, viedla bohatý duchovný život a založila rehoľné spoločenstvo Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, známe aj pod ľudovým názvom brigitky. Je matkou Kataríny Švédskej, ďalšej významnej švédskej svätice. Modlitby sv. Brigity Švédskej sú silnou zbraňou v boji proti diablovi a ochranou katolíka v jeho ceste týmto „Slzavým údolím“.

Ranný život sv. Brigity Švédskej

Svätá Brigita Švédska, (vlastným menom Brigita Birgersdotter) patrí k najvýznamnejším katolíckym mystičkám a sväticiam. Bola dcérou bohatého švédskeho šľachtica Birgera Perssona, jej matka Ingeborg pochádzala zo švédskeho kráľovského rodu. Rodičia žili v okolí Uppsaly. (Portrét sv. Brigity)

Krátko pred narodením sv. Brigity sa plavila jej matka Ingeborg na lodi. Vypukla strašná búrka, pri ktorej sa už všetci lúčili so životom. Loď sa však nakoniec akoby zázrakom nepotopila a nasledujúcej noci mala Ingeborg sen, pri ktorom sa jej zjavil neznámy a ctihodný starec a ten jej oznámil, že ju zachránil kvôli dieťaťu, ktoré nosila pod srdcom. O niekoľko mesiacov, sa v roku 1303 sv. Brigita Švédska narodila.

Matla Ingeborg umrela, keď bola sv. Brigita ešte malým dievčatkom. Ovdovelý otec zveril výchovu malej dcéry tete Kataríne, ktorá bola hlboko nábožensky žijúcou ženou, dôsledne sa riadiacou učením Evanjelia. Podľa historických informácii sv. Brigita nehovorila až do 3 roku života. Vo veku 3 rokov sa však rýchlo rozhovorila, pričom od mala hovorila o Bohu a náboženských témach. Veľmi rada sa modlila a keď mala 10 rokov, po prvý krát počula sugestívnu kázeň o umučení Krista. Táto kázeň sv. Brigitou hlboko otriasla a hlboko ju zasiahla.

Podľa jej vlastných neskorších spomienok, jednu noc videla vo svojom sne Nášho Pána Ježiša Krista na Kríži a krvácajúceho z mnohých rán. Keď sa Krista spýtala, kto ho tak zranil, dostal odpoveď: „Všetci tí, kto si moju lásku k ľuďom nevážia pohŕdajú mnou“. Tento príbeh z detstva jej nikdy nevymizol z pamäti a srdca. Podľa jej vlastných slov, od tohto sna začala rozjímať o Utrpení Ježiša Krista a začala mať svoje videnia nadprirodzených javov. Utrpením Ježiša Krista bola nesmierne dojatá a na jeho počesť umŕtvovala svoje telo pôstom či odopieraním si spánku. (Obraz Ukrižovaného Krista)

Niekedy okolo roku 1318 sa sv. Brigita Švédska vydala, z poslušnosti k svojmu otcovi, za zbožného nórskeho šľachtica Ulfa Gudmarssona. Mala na manžela nesmierne pozitívny vplyv, pod ktorým sa hrdý nórsky šľachtic vzdal prepychu, pýchy a začal často pristupovať k svätému prijímaniu a k spovedi.

Prvé dva roky prežila s manželom v zdržanlivosti, neustále sa podporovali v kresťanských cnostiach a takisto dbala, aby aj sluhovia na ich majetku boli cnostní a nábožní. Pán Boh ich manželstvo neskôr požehnal štyrmi synmi a štyrmi dcérami. Dvaja synovia umreli v detskom veku, ďalší syn sa stal významným švédskym šľachticom a iný zas cisterciánskym mníchom. Dve dcéry sa vydali, jedna vstúpila do kláštora a dcéra Katarína sa takisto, ako jej matka, stala sväticou.

Deti vychovávala sv. Brigita v prísnom náboženskom duchu. Sama ich vzdelávala, učila ich modliť sa, premáhať zlé náruživosti, strániť sa hriechu a nadovšetko milovať Pána Boha. Deti milovali večerné sedenia s rodičmi, pri ktorých im matka, alebo otec čítali Sväté Písmo a objasňovali im jeho zmysel a učenie. Svätá Brigita bola nesmierne ľudská aj k sluhom na majetku, katolícka viera a rodina sa stali základom šťastia celej rodiny.

O zbožnosti sv. Brigity sa dozvedela aj Ingeborg Nórska, matka mladistvého švédskeho panovníka Magnusa IV. Švédskeho, ktorá vládla v krajine ako regentka. Na pozvanie matky - regentky musela sv. Brigita opustiť vlastnú rodinu a odísť do Štokholmu, kde získala na dvore dôležité postavenie a mala participovať aj na výchove budúceho kráľa.

No šľachticom v Štokholme nielenže bola cudzia jej zbožnosť, ktorú nechápali, ale na svoje vlastnú skazu sa zo sv. Brigity aj vysmievali, keď sa ich snažila priviesť ich k nábožnému životu a vzdaniu sa nerestí, ktorým holdovali. Mladí šľachtici mali zlý vplyv aj na budúceho panovníka Magnusa, ktorý sa často s posmechom sv. Brigity Švédskej pýtal „ A čo sa dnes opäť snívalo našej drahej tetuške?

V ovzduší kráľovského dvora sa sv. Brigita necítila dobre. Veľmi sa modlila, aby sa mohla vrátiť ku svojej rodine na rodinné majetky a Milostivý Boh jej modlitby vyslyšal. Keď panovník Magnus IV. dospel, prestal sa úplne riadiť jej radami a aj radami vlastnej matky. Sv. Brigitu zo Štokholmu prepustil, čo tá prijala s nesmiernou radosťou a vďakou, pretože jej modlitby boli vyslyšané a vrátila sa domov.

Od manželstva k reholi

Po návrate domov sa sv. Brigite a jej manželovi Ulfovi, narodilo posledné ôsme dieťa. Keďže jej viera bola tak nesmierne silná a nechcela, aby ju niečo vzdaľovalo od služby Bohu a jej manžel prežil takisto vnútornú premenu, a rovnako cítil, že chce slúžiť Bohu oveľa hlbšie, pristúpili k radikálnej zmene života. Obaja manželia mali vážny rozhovor a dohodli sa na tom, že budú žiť spolu v zdržanlivosti, stanú sa členmi III. rádu sv. Františka a budú ešte horlivejšie slúžiť Bohu ako doposiaľ. (Obraz sv. Františka)

Spolu so svojim manželom Ulfom založila sv. Brigita Švédska niekoľko chudobincov, v ktorých sa osobne venovala službe tým najúbohejším. Poskytovala umierajúcim, žobrákom, chorým nielen finančnú, ale najmä náboženskú opateru. S láskou osobne starali o ľudí, ktorí žili v spomenutých chudobincoch.

Spolu sa modlili cirkevné hodinky, postili sa a z celého srdca slúžili Bohu. Manžel Ulf si dokonca tak veľmi znechutil svetskú slávu, že sa dobrovoľne vzdal všetkých hodností a úradov, na ktorých si v minulosti veľmi zakladal. Preto keď sv. Brigita navrhla, aby spoločne vykonali púť k hrobu apoštola sv. Jakuba v Compostelle neváhal a v rokoch 1338 – 1340 púť aj s manželkou absolvoval.

Na svojej ceste zo Švédska cez Nemecko, Švajčiarsko, severné Taliansko a Francúzsko navštívili množstvo svätýň v týchto krajinách. Na spiatočnej ceste manžel Ulf, vo francúzskom meste Arras, náhle ťažko ochorel. Sv. Brigita sa za svojho manžela modlila a Ulfa zaopatril všetkými sviatosťami miestny biskup z Arrasu. Večer sa však vo sne zjavil sv. Brigite sv. Dionýz, ktorý sväticu ubezpečil, že jej manželovi Milostivý Boh teraz vráti stratené zdravie.

Práve v Compostelle spoznali obaja manželia tzv. „dvojitý kláštor“, ktorý sa skladal z mužskej a ženskej vetvy. Mnísi a mníšky žili samostatne, stretávali sa na modlitbách v kostole a na slávení sv. omše. Dvojitý kláštor mal svoje opodstatnenie, kláštor v Compostelle totiž predstavoval centrum pomoci pre všetkých pútnikov, ktorí vykonali dlhú a náročnú púť. Mužskí pútnici si mohli oddýchnuť a načerpať síl v mužskej časti kláštora a ženské pútničky v ženskej časti kláštora. (Kláštor v Compostelle)

Po návrate do Švédska sa obaja manželia dohodli, že si usporiadajú všetky svoje finančné záležitosti a keďže dospelé deti už nepotrebujú ich starostlivosť, obaja vstúpia do kláštora. Ulf vstúpil do cisterciánskeho kláštora v Alvastare vo Švédsku, v tomto kláštore bol cisterciánskym mníchom aj ich syn. V roku 1344 v kláštore v Alvastare predišiel manžel Ulf, zaopatrený všetkými sviatosťami, svoju milovanú manželku na ceste do večnosti.

Po manželovej smrti sa oddala sv. Brigita Švédska s ešte väčšou horlivosťou kajúcnemu životu. Vzdala sa kniežacieho stavu, obliekla si hrubé rúcho cisterciánok, prísne sa postila a konala milosrdné skutky. Živila sa len chlebom, vodou a zeleninou, väčšinu noci trávila kľačiac v modlitbách pred obrazom Ukrižovaného Krista, alebo v chráme pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou. Spovedala sa dennodenne aj z najmenších pokleskov, každú nedeľu prijímala Eucharistiu. Pokračovala v charitatívnej činnosti, kŕmila a ošetrovala tých najbiednejších.

Ako dozrievala telesne, dozrievala aj duchovne. Vo veku približne 40 rokov sa aj zintenzívnili jej duchovné a mystické zážitky. Počula vnútorné hlasy, ktoré jej vysvetľovali aktuálnu situáciu v Cirkvi, mala dar nadprirodzeného poznania, takže často chápala skutočnosti, ktoré robilo problémy pochopiť aj známym teológom tohto obdobia. Teológov dokázala zaskočiť najmä v otázke tajomstiev Vtelenia Syna Božieho a jeho vykupiteľského diela.

Ako už bolo spomenuté, sv. Brigita Švédska prežila prvé mystické vízie už vo svojom rannom detstve. Nerada však o nich hovorila, no v zrelom veku a na Boží príkaz začala komunikovať o svojich skúsenostiach s Matejom, kanovníkom z Linköpingu, a cisterciánskym mníchom a kazateľom Petrom z Linköpingu. Jej vízie sa netýkali len teologických tém, Umučenia Ježiša Krista, ale aj informácií o rannom živote Nášho Pána Ježiša Krista, Panne Márii a svätom Jozefovi. Dlho odmietala hovoriť o svojich víziach, svoj postoj zmenila až na príkaz Nášho Pána Ježiša Krista.

Svätá Brigita Švédska vo svojich modlitbách neúnavne a vytrvalo prosila, aby jej bolo zjavené koľko rán utrpel Náš Pán Ježiš počas svojho umučenia. Chcela si modlitbou uctiť každú z týchto rán, každú kvapku drahocennej Kristovej Krvi, ktorá sa za spásu nás hriešnikov vyliala. Jej trpezlivosť bola odmenená, jedného dňa sa jej zjavil pán Ježiš, ktorý jej povedal, že utŕžil 5480 rán a ak si chce sv. Brigita uctiť tieto rany, nech sa počas jedného roku každý deň pomodlí 15x Otčenáš, 15x Zdravas Mária a 15 modlitieb, ktoré Náš Pán Ježiš Kristus sv. Brigitu Švédsku naučil.

Záujemci, ktorí sa chcú modlitbu začať modliť a dosiaľ nevedia ako, môžu získať potrebné informácie napríklad na tejto internetovej adrese, alebo zakúpiť v knižnej podobe.

V rámci zjavení dostala sv. Brigita aj vnuknutie, aby založila podobný „dvojitý kláštor“, aký videla v Compostelle. V blízkosti Linköpingu na hrade vo Vätterne, ktorý dostala do daru od svojho vzdialeného príbuzného, švédskeho kráľa Magnusa IV. teda vybudovala kláštor, v ktorom žilo 60 mníšok, 13 kňazov, 4 diakoni a 8 bratia laici. Počet rehoľníkov a rehoľníc v kláštore dosiahol počet 85 – číslo symbolizujúce 13 apoštolov + 72 Učeníkov Pána Ježiša. Podobne ako v Compostelle, kláštor riadila abatyša (pocta Panne Márii) a spoločenstvo v kláštore sa riadilo regulou sv. Augustína. Hlavným cieľom rehoľníkov a rehoľníc bolo uctiť si Umučenie Božského Spasiteľa. Do tohto kláštora následne vstúpila aj sv. Brigita Švédska, ktorá sa stala príkladom pre všetkých.

Pokračovanie.

Súvisiace články:

Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom (II. časť)
Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom (II. časť) 13. 10. 2022
Svätý Simeon Stylita starší, pilier tradičnej kresťanskej viery
Svätý Simeon Stylita starší, pilier tradičnej kresťanskej viery 08. 01. 2023
Svätý Pacificius a jeho pokora, ktorá prevyšuje rozum
Svätý Pacificius a jeho pokora, ktorá prevyšuje rozum 26. 09. 2022
Tradícia a živé Magistérium [na pokračovanie: III. časť] - Organizácia a výkon živého magistéria
Tradícia a živé Magistérium [na pokračovanie: III. časť] - Organizácia a výkon živého magistéria 24. 09. 2022
Tradicionalistiké benediktínske opátstvo v Le Barroux nepozná krízu povolaní
Tradicionalistiké benediktínske opátstvo v Le Barroux nepozná krízu povolaní 03. 08. 2022

Z archívu:

Pôst

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Čo bola reformácia

z dňa 23. november 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do pekla

z dňa 18. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­