Aký je najväčší problém Novej omše? Tento koncilný liturgický experiment, ktorého devastačné účinky na Cirkev, na katolícku zbožnosť a samozrejme aj na katolícku vieru miliónov duší môžeme bez ťažkostí pozorovať všade vôkol seba, bol, je a bude oprávnene kritizovaný z mnohých aspektov a nie je ľahké povedať, čo na Novej omši je najhoršie. Liturgia a jej zmena mala na veriacich oveľa širšie a oveľa zásadnejšie účinky, ako teologické dvojzmysly koncilných deklarácií, ktoré laici a ani väčšina kléru aj tak nečítali a nepoznajú. Jeden z najzásadnejších problémov takzvanej "riadnej formy", ktorý ale súvisí so všetkými ostatnými, je to, ako sa zaobchádza s Kristovým Telom.

Každý, kto kedy prišiel do kontaktu s potravinami vyrobenými z múky, vie, že drobenie je neoddeliteľnou súčasťou konzumácie týchto produktov a manipulácie s nimi, či je to chlieb, oplátky, sušienky, čipsy, koláče, alebo iné pečivo. Fragmentácii hotového produktu sa skrátka nedá vyhnúť.

Katolíci verili a veria (dnes sa zdá, že už iba niektorí), že celé Telo a Krv, Duša a Božstvo Nášho Pána Ježiša Krista sa po premenení nachádza v konsekrovaných hostiách, v každej, čo ako malej čiastočke, či odrobinke. 
Kvôli tomu bola latinská cirkev vždy mimoriadne opatrná pri rozdávaní sv. prijímania. To znamená, že sa usilovala na najmenšiu možnú mieru znížiť riziko, že by sa nejaký fragment Tela Kristovho, hoci i ten najmenší, stratil, alebo bol znesvätený. Tela Kristovho sa dotýkal iba vysvätený a náležite vyškolený celebrant a to spôsobom, že všetky potenciálne oddeliteľné čiastočky boli pod viacnásobnou kontrolou zachytené na oltári oltárne (tri oltárne plachty, korporál, paténa, spojené palce a ukazováky celebranta) a gestá a postoje počas udeľovania sv. prijímania veriacim boli takisto uspôsobené tak, aby ani jeden fragment nepozorovane neunikol (obrus na oltárnej mreži alebo kľakátku, paténa). Podobne aj východná cirkev, hoci mierne odlišným postupom, dospela k rovnakému výsledku. Konsekrovaná hostia sa udeľuje tak, že akákoľvek nekontrolovaná strata čiastočky, alebo vyliatie Najsvätejšej Krvi je prakticky nemožná.

Liturgické inovácie, ktoré po koncile prišli, však postupne vštepili do katolíkov názor, že na fragmentoch Tela Kristovho až tak nezáleží. Povolilo sa prijímanie na ruku, kde sa stratil dohľad nie len nad čiastočkami, ale nad celými premenenými hostiami. Ba sú prípady, keď si z patény položenej na oltári berú hostie ľudia sami. Povolilo sa rozdávanie sv. prijímania akolytmi a mimoriadnymi rozdávateľmi. Na základe falošnej zámienky, že k sv. prijímaniu chce pristúpiť viac ľudí, je mimoriadne, keď mimoriadni rozdávatelia nerozdávajú. Kňazi ad hoc ustanovujú za rozdávateľa miništranta, či kohokoľvek z davu a neraz ani sami nerozdávajú. Vynecháva sa purifikácia a ablúcia u týchto rozdávateľov. Prijíma sa postojačky a prijímanie na kolenách sa niekde dokonca zakazuje (tu). S prstami, na ktorých spočívajú čiastočky najsvätejšieho Tela Kristovho, si kňazi veselo potriasajú rukami s asistenciou, pri dávaní znaku pokoja. Používajú sa nádoby z podivných materiálov a tvarov, sú zaznamenané prípady z pápežských omší, na ktorých sa diali takéto hrubé previnenia proti sv. Eucharistii (napr. Filipíny 2015, ľudia si podávajú hostiu z ruky do ruky (tu). Rio 2013, Svetový deň mládeže (tu), kde mimoriadni rozdávatelia, ako inak, rozdávajú Telo Pánovo z jednorazových plastových pohárov. Pre tých, ktorí ešte nedávno tvrdili, že sa to týka len Západu a Slovensko je podľa proroctva JPII. zasľúbenou krajinou, ktorá má nejakým spôsobom zachrániť vieru a Cirkev v Európe, bolo povolenie prijímania na ruku počas kovidu, ktorý bol len zámienku pre jeho neskoršie neobmedzené povolenie, snáď dostatočným budíčkom. 

Kňazi po premenení nedbajú na čiastočky hostie, ktoré môžu zostať na ich prstoch, veselo si potriasajú rukou s minštrantami pri znamení pokoja, či aplikujú si na prsty dezinfekciu, ktorá nahradila svätenú vodu. Sv. prijímanie rozdávajú nedospelí miništranti, podivný zvyk dávať malým deťom krížik miesto prijímania sa koná prstami, na ktorých môžu spočívať čiastočky Kristovho Tela. Dnes sa rozdáva samozrejme na ruku a tí, čo prijímajú do ruky, prijímajú akoby jedli čipsy alebo pukance, a nie ako keď prijímajú Božie Telo. Tí, čo chcú prijímať na jazyk a nedajbože na kolenách, si musia hľadať kňaza, ktorý ich kvôli tomu nevyženie.

Tento problém je vnútorne spojený so všetkými ostatnými problémami Novus ordo a cez všetky prerastá. Ak je posvätná liturgia "vrchol, ku ktorému je zameraná celá aktivita Cirkvi (Sacrosanctum concilium, 10)", tak rozdávanie Tela Kristovho neposvätenými laikmi je stoka, z ktorej ontologicky plynie každý jeden liturgický zločin. Lebo ak sa s Bohom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti, zaobchádza ako s omrvinkou" a "prachom", tak sa realita stratí a zostáva len vonkajší prejav, prázdny a hlúpy symbolizmus. A z omrvinky sa tento postoj nebadane preniesol na celú hostiu. Niet preto divu, že na Západe už len tretina katolíkov verí, že v konsekrovanej hostii je naozaj Boh (tu). Súkromný prieskum tohoto autora medzi bežnými slovenskými katolíkmi v jeho okolí tiež nedáva dôvod na optimizmus. 

Teda k oprávnene kritizovanému nedostatku obetného charakteru tzv. "riadnej formy", ktorý zmazal v chápaní katolíckeho ľudu pojem omše ako obety, sa pripája pohŕdanie Božím Telom, ktoré zmazalo v chápaní katolíckeho ľudu pojem premenenia, ako zmeny podstaty chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista.  Nová omša tak vymazala v chápaní väčšiny katolíckeho ľudu správne porozumenie sprítomnenej kalvárskej obety a úskočne podsunula predstavu, že ide o sprítomnenie poslednej večere, čo je externe podčiarknuté tým, že sa sedí okolo stola a nekľačí pred oltárom, že z obetníka je predseda, a že z obety je slávnostná večera usporiadaná na pamiatku istej udalosti. Správnu katolícku vieru si dokázali udržať len tí, ktorí mali možnosť účastniť sa tradičnej latinskej omše, čo do roku 2007 nebolo možné nie len v každej diecéze, ale ani v každom štáte a zdá sa, že onedlho to nebude možné opäť. Tých, ktorí navzdory formácii "riadnou formou" dostali od Boha milosť spoznať pravú katolícku omšu aspoň teoreticky, skrze staré knihy, katechizmy, alebo vďaka dobrodincovi, ktorý im otvoril oči, je síce dosť, ale prenasledovanie a útlak si aj na nich vyberá svoju daň. 

Je ťažké povedať, či reforma reformy, ktorú liturgickí girondisti za vlády nebohého Benedikta XVI. navrhovali, sa proti vôli liturgických jakobínov, ktorí sú dnes opäť na koni, vôbec uskutoční. A je ešte ťažšie povedať, či reforma reformy dokáže prerobiť Novus ordo na poriadnu katolícku omšu. Traditionis custodes a ostatné zúrivé výpady modernistického kléru proti tým, ktorí tradičnú omšu milujú, nedáva veľa dôvodov v to dúfať. 50 rokov liturgickej reformy zahubilo pravú vieru a pravé poznanie obety sv. omše u miliónov veriacich a navŕšilo tak obrovskú horu svätokrádeží, rúhaní a pohŕdaní pravým Bohom, takže rozsah, prísnosť a tvrdosť Božieho trestu, ktorý na naše hlavy za to dopadne, sú neopísateľné. 

Z archívu:

Úvaha o latinskom jazyku

z dňa 02. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Čo bola reformácia

z dňa 23. november 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla

z dňa 07. marec 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­