S nástupom lacného a rýchleho internetu a s rozvojom mobilných telefónov, z ktorých sa stali univerzálne a všade prítomné multimediálne prehrávače, sa pornografia stala nie len dostupnejšou, ale je po ruke prakticky všade. Významný podiel internetovej prevádzky tvoria návštevy pornografických webov a štatistiky ukazujú, že sledovanosť porna medzi dospelými a neplnoletými je na vzostupe. Kedysi som videl inzerát: „Predám celý internet napálený na DVDčkach. Bez porna sú to len tri DVD.“ Podľa štatistík tvorí sťahovanie porna približne 35 % všetkých stiahnutí z internetu. Keďže objem obsahu na internete exponenciálne rastie, zvyšuje sa aj množstvo porna. Množstvo dostupnej pornografie však je menší problém, než jednoduchosť prístupu k nej. Tá spôsobuje, že úmyselné i neúmyselné vystavenie pornu medzi maloletými stále narastá. Internet ale nie je jediným zdrojom pornografie na trhu. Štúdia vykonaná v roku 2006 v USA – pred lacným a masovo dostupným internetom - zistila, že približne 84 % ľudí vo veku od 18 do 49 rokov sledovalo pornografické filmy, vypožičané i v televízii. Ďalších 82 % čítalo pornografické časopisy. Rovnako aj „štandardná“ filmová a seriálová produkcia, vysielaná v hlavných vysielacích časoch v TV, dnes obsahuje významné množstvo nahoty a sexu a od pornografie sa líši iba minimálne. Nehovorím už vôbec o modernom „umení“, ktoré je z časti ohavné a z časti pornografické. Aj z porna sa dá spraviť „art“, stačí ho natočiť čiernobielo.

S masovým rozšírením porna sa objavili prípady závislosti. Závislosť nastáva, keď jednotlivec nedokáže ovládať nutkanie pozerať porno, čo vzápätí začne negatívne ovplyvňovať jednotlivé stránky jeho života. Takí ľudia sa za to často hanbia, a chceli by to dostať pod kontrolu, ale zisťujú, že to nedokážu. S rastúcim sledovaním pornografie je to ako s rastúcim užívaním návykových látok. Zvyšuje sa tolerancia a na dostatočnú stimuláciu je treba stále viac a stále „silnejšia“ droga.

Podľa National library of medicine [1], závislosť na pornografii alebo jej problematická konzumácia dnes postihuje približne 3 až 6 % dospelej populácie. Prieskum medzi študentami univerzity v Dallase uvádza[2], že až 65 % mladých dospelých mužov a 18 % mladých žien sleduje pornografiu aspoň raz týždenne, hoci toto množstvo môže byť oveľa vyššie.

Rastúce vystavenie detí internetovému pornu tiež prispieva k nárastu závislosti na ňom. Vekové obmedzenia na pornografických stránkach často pozostávajú len z jedného kliknutia, ktorým potvrdíte, že máte viac ako 18 rokov. Priemerný vek prvého kontaktu s pornografiou je podľa štúdie vykonanej na poľských (hľa, konzervatívno katolícke Poľsko) univerzitách[3] iba 14 rokov. Až 93,2 % chlapcov a 62,1 % dievčat prvýkrát vidí porno pred dovŕšením 18. roku života. Včasné vystavenie pornu súvisí so zvýšeným užívaním porna a závislosťou v neskoršom veku. O konzumovaní online pornografie existuje množstvo štúdií, ktoré odhalili napríklad, že 40 miliónov dospelých v USA pravidelne navštevuje internetové pornografické stránky, a 10 % dospelých v USA priznáva závislosť na internetovej pornografii

V roku 2013 časopis Cosmopolitan uskutočnil prieskum medzi 68 špičkovými sexuálnymi terapeutmi v Spojenom kráľovstve. Z nich bolo 86 %  presvedčených, že porno poškodzuje vzťah, a 90 % zaznamenalo nárast problémov vo vzťahoch v dôsledku používania porna. Väčšina sexuálnych terapeutov tiež uvádza, že porno deformuje očakávania mužov od sexu a katastrofálne nivočí sebadôveru žien. So závislosťou na porne sa objavujú aj sprievodné poruchy ako depresia, úzkosť, poruchy nálad, problémy s pamäťou a iné. To, že sledovanie pornografie je spravidla sprevádzané masturbáciou a inými formami uspokojovania vydráždeného pohlavného pudu, nie je treba spomínať.

Štáty za podpory mienkotvorných médií vyvinuli v poslednej dobe mnoho tlaku a úsilia v boji proti fajčeniu tabaku, ktoré tiež spôsobuje závislosť a občas rakovinu. Zakázali reklamy na cigarety, vyhnali fajčiarov z krčiem, fajčenie sa považuje za morálne opovrhnutia hodné. Človek by si pomyslel, že podobné, ba ešte väčšie úsilie sa vyvinie v boji s pornografiou. Lenže je tu lenže.

Zhruba sedemsto rokov po tom, ako bol Samson, vďaka neschopnosti ovládnuť svoj sexuálny pud, Filištíncami zbavený zraku, v dobe, keď Rímska ríša potácala sa na okraji kolapsu, sv. Augustín prišiel so svojou formuláciou vzťahu, medzi otroctvom a slobodou. „Je jasné,“ hovorí sv. Augustín v Božom štáte, „že prvou príčinou otroctva je hriech. Preto je cnostný človek slobodný aj keď je otrokom, zlý je však otrokom aj keby kraľoval a čo je horšie, je otrokom toľkých pánov, koľko má nerestí.“ Celé dejiny, podľa sv. Augustína, sú redukovateľné na dva póly reprezentované dvoma štátmi. Boží štát, vybudovaný na láske k Bohu až do zániku seba samotného a pozemský štát (štát človeka), ktorý je postavený na láske k sebe až do zániku Boha. Ak je základom Božieho štátu láska k blížnemu a služba blížnemu, čo je základom pozemského štátu? Je to opak lásky a služby, ak použijeme slová sv. Augustína, je to libido dominandi, túžba vládnuť.

Na tomto postrehu bola budovaná západná spoločnosť, v ktorej stále väčšia a viac zjednotená skupina kresťanských národov mala stále jasnejšiu a presnejšiu predstavu o tom, čo je to Boží štát a ako ho budovať. Znamená to tiež, že mali správne chápanie slobody. Esencia slobody spočíva v rozumnom a mravnom konaní. Čím menej nerestí, tým menej pánov človek má. V osemnástom storočí nastúpili mocné sily, ktoré neprahli po slobode ľudu, ale po neobmedzenej vláde nad ním. Keď sa Európa odvrátila od Krista, odvrátila sa od Božieho štátu a musela sa nutne prikloniť k štátu pozemskému. Zákonom Európy sa stala vôľa vládnuť, libido dominandi. Dejiny osvietenstva sú dejinami stále sofistikovanejších foriem ovládania. Augustínovo tvrdenie, že človek má toľko pánov, koľko má nerestí, tu bolo využité ako návod na výrobu nástroja ovládania. Jediná alternatíva k Božiemu štátu je pozemský štát, štát človeka, ktorý sa spravuje stále rafinovanejšími metódami. Osvietenstvo nestvorilo a ani nemohlo stvoriť nového ani slobodného človeka. Osvietenstvo chcelo človeka spútať reťazami, ktoré nemožno zlomiť. „Stav mravného človeka, je stav pokoja a mieru, stav nemravného človeka je stav neprestajného nepokoja.“ To napísala jedna z osvietenských celebrít revolučného Francúzska, markíz de Sade. Markíz de Sade pochopil, že ak chcete vyvolať revolúciu, je potrebné najskôr rozvrátiť mravy ľudu. A keďže revolúcie majú katastrofálne následky, po úvodnej fáze vraždenia, ktorú organizuje prvá generácia revolucionárov, nastúpi krutá represia, a z revolučného boja za slobodu sa vynorí oveľa horší tyran než bol ten, proti ktorému revolúcia vybuchla.

Potom prišiel niekto s myšlienkou – čo tak preniesť revolúciu priamo do človeka? Človeku podľa Božej prozreteľnosti vládne rozum, ktorý je vedený mravným zákonom. Čo tak vzbúriť človeka proti jeho vlastnému rozumu? Vyvolať revolúciu v ňom samotnom? A keď sa girondisti a jakobíni v duši človeka začnú vyvražďovať, potom možno ustanoviť človeku nového, externého tyrana, ktorému sa tento, bratovražedným bojom vo svojej duši zmietaný neborák, podrobí. Privedením ľudí k tomu, aby konali v rozpore s učením Cirkvi o sexuálnej morálke, Wilhelm Reich a jeho nasledovníci, automaticky obmedzili jej spoločenskú moc a urobili prvý krok k revolučnému ovládnutiu rakúskej spoločnosti. Reich objavil zásadný fakt. Ak zmeníte sexuálne správanie idealistických mladých katolíkov, ak ich nasmerujete k sexuálnemu oslobodeniu, predovšetkým k masturbácií, idea Boha sa pomaly vyparí z ich duší, opustia Katolícku cirkev a cesta k úspešnej revolúcií je voľná. 

V dobe, keď Reich písal o sexuálnej revolúcii, Holywood sexuálnu revolúciu organizoval cez svoju filmovú tvorbu. V tridsiatych rokoch ale vypukla v Amerike kultúrna vojna medzi protestantmi, katolíkmi a židmi. Katolícka cirkev sa pustila do vojny s Hollywoodom o sexualizáciu americkej kultúry a využila momentálnu slabosť Hollywoodu, zadĺženého kvôli investíciam do prechodu na zvukový film. Vyhlásil sa bojkot hollywoodskych filmov, a producenti pod hrozbou finančných strát ustúpili, a hollywoodske filmy prijali katolícke pravidlá. Nasledujúcich 31 rokov nebola vo filmoch nahota, obscénnosť, rúhanie a výsmech katolíckemu kléru.

V roku 1965 však katolíci otvorili hrad. Do amerických kín prišiel film Pawnbroker, v ktorom boli zobrazené odhalené ženské prsia. Motívom filmu bol holokaust. Katolícka cirkev mala vyhlásiť bojkot, ale neurobila to. Prečo? V deklarácii Druhého vatikánskeho koncilu Nostra Aetate sa Cirkev rezolútne ohradila, voči akýmkoľvek prejavom antisemitizmu. Nijakým spôsobom však nevymedzila, čo to antisemitizmus je a jeho definíciu dala do rúk aktivistom a ľudskoprávnym organizáciám, ako je ADL, ktoré sledujú svoju agendu. A od tej chvíle sa kritika čohokoľvek, v čom sú nejako - hoci len čiastočne -  zainteresovaní židia, stala antisemitizmom, revizionizmom, popieraním holokaustu a je teda neprípustná. Ak by Cirkev uvalila bojkot na Pawnbroker, riskovala by obvinenie z antisemitizmu.  A v tom momente prehrala kultúrnu vojnu v Amerike a následná pornografizácia filmovej tvorby je mimo diskusiu. Usilovní žiaci Wilhelma Reicha zaplavili verejnú sféru, od odborných po lifestylové magazíny, textami a štúdiami o pozitívnom dopade masturbácie, ba priam nutnosti masturbovať zo zdravotných dôvodov. V Nemecku, ktoré bolo po vojne ihriskom amerických sociálnych inžinierov a bolo zaplavené americkou pornografiou (krátko po vojne dopravili osloboditelia podrobeným Nemcom 120 ton pornografických časopisov), prelomil pravidlá už v roku 1963 Ingmar Bergmann svojím filmom Ticho. Ale to bolo predsa umenie. Že to s tým dopadom Nostra Aetate preháňam? Poľský arcibiskup Grzegorz Ryś nedávno povedal, že tri kľúčové tézy tejto deklarácie, tvoria „kopernikovskú revolúciu cirkevného učenia o judaizme“. Termín „kopernikovský obrat“ sa pritom bežne používa pri opise totálneho obrátenia nejakej tézy v jej protiklad.  Poprel tradičné katolícke učenie o Cirkvi ako novom Izraeli nadutými rečami o tom, ako "treba pamätať na to, že od 2. do 20. storočia v Cirkvi vládla tzv. „náhradná teológia“, ktorá tvrdila, že Boh zavrhol Izrael a nahradil ho novým Božím ľudom, Cirkvou. To malo aj také dôsledky, že po biblických časoch, po roku 70 nášho letopočtu, keď Jeruzalemský chrám zničili Rimania, sa kresťania už o Izrael nezaujímali. Posledné stopy tohto otrasného myslenia (!!!) boli ešte v našej veľkopiatkovej liturgii pre Židov, v ktorej sme pred dvoma rokmi v Poľsku použili formulku – Židia, ktorí boli vyvoleným ľudom. Vďaka Bohu, tento vzorec bol zmenený a dnes sa modlíme, ako celá univerzálna Cirkev, za Židov, ktorí sú národom prvej voľby.“

Zdá sa vám to ako nepodložená konšpirácia? Je to neuveriteľné, ale na pokrokovom onanistickom západe sa zrodila internetová výzva zvaná #NoNutNovember. Bola to pravdepodobne podvedomá reakcia na otroctvo, do ktorého sledujúc porno a masturbujúc pri tom, upadli milióny mužov. Zmyslom tejto výzvy je vydržať 30 dní bez porna a onanie. Hudobný magazín Rolling Stone v reakcii na túto výzvu publikoval text EJ Dicksona[4], ktorý si na pomoc berie odborníka Dr. Davida Leya, „klinického psychológa a sexuálneho terapeuta“, ktorý „spolupracuje s pornografickou webovou stránkou Stripchat“, aby šíril osvetu o „sexuálnom zdraví“. Text obsahuje aj rozhovor s prevádzkovateľmi dvoch rôznych porno stránok, tweet o zdravotných prínosoch chronickej masturbácie, a – na záver – „potešujúcu správu“ od pornoherca a režiséra pornofilmov. Všetkým ide o to, aby ste si uvedomili, že porno neubližuje ani vám ani nikomu inému, že je dobré. Ba tvrdí sa, že onania pri pornografii je vlastne prolife, pretože tak nemožno splodiť dieťa a teda nenastáva riziko, že by niekto spáchal potrat. Je to vlastne cnostný skutok.

Trevor Noah v relácií Daily Show ide o krok ďalej a s pomocou toho istého psychológa vysvetľuje, že pornografia a masturbácia spôsobujú, že sa „vo vašom tele a mozgu deje veľa naozaj dobrých vecí“ a že „ľudia, ktorí pozerajú viac pornografie...sú viac feministickí“ a „viac si cenia rovnoprávnosť“. Toľko žiadaná tolerancia a akceptácia je vlastne výsledkom sledovania pornografie. No nie je to skvelé?

Milióny Američanov[5], ktorí bojujú so závislosťou od porna, tí, ktorí boli znásilnení a zavraždení sexuálnymi sadistami, obete obchodovania so sexom prinútené k pornografii, nebojte sa! Priniesli ste obetu na oltár zlatého veku sexuálne pozitívnej emancipácie! Producenti a konzumenti pornografie, ktorí sa takto idú roztrhať pre šírenie dobra a pravdy vo svete, sú teda kladní hrdinovia. Kto sa im odvážil vzoprieť? Obludné monštrá, ktoré podľahli konšpiračným hoaxom o škodlivosti, či dokonca hriešnosti masturbácie a pornografie.

Hysterická reakcia mainstreamu na túto, na prvý pohľad neškodnú akciu, naznačuje, že tu niekto stúpil sexuálnym revolucionárom na otlak. Dickson otvorene a zreteľne vyhlasuje, že tí, ktorí sa odvážia abstinovať od porna, si osvojili ideológiu extrémnej pravice: antisemitizmus, homofóbiu, rasizmus a mizogýniu“. Vyťahuje triumfálny argument doktora Leya „Vieš, kto ešte nenávidel porno? Hitler!" Contra factum non est argumentum hovorili scholastici. Ak sa chcete strániť porna a onanie, ste nacisti a fašisti. A ak tu aplikujeme prísne odsúdenie akejkoľvek formy antisemitizmu, ktoré prináša Nostra Aetate, kladieme si otázku: Aké bude stanovisko Cirkvi, ktorá je dnes tak preochotná kamarátiť sa so svetom? Bude riskovať obvinenie z antisemitizmu-fašizmu, ktoré je dnes rozhodujúcim argumentom v každom mravnom a politickom spore?

Rolling Stone sa potom pokúša podsunúť, že motivácia niektorých ľudí v #NoNutNovember je posilnenie vlastnej mužnosti dočasnou zdržanlivosťou, ale faktom je, že účastníkov poháňa predovšetkým túžba po sebakontrole. To mainstream sexuálnej revolúcie znepokojuje. Veď oficiálne americké vysvetlenie znie, že pornografia znamená slobodu. Toto vysvetlenie sme dostali vo Formanovom blockbustri Ľud vs. Larry Flint, ktorý propagoval prepojenie Hollywoodu a pornografického priemyslu.  Ley tiež kritizuje kanadského sociológa Jordana Petersona za výrok, že „na masturbácii nad pornografiou nie je nič vznešené“ a trvá na tom, že je to ušľachtilé a zdravé. Ley sa snáď odvoláva (ako každý „vedec“) na nejaký nedávny objav, pretože dejiny zaznamenali, že v priebehu vekov sa kresťania i pohania, obyvatelia východu i západu, filozofovia i básnici – a áno, dokonca i hedónisti, z ktorých väčšina mala istú úroveň a sotva by sa uspokojila s odpadom vo forme porna na smartfóne  -  zhodovali na tom, že neobmedzené oddávanie sa sexuálnej túžbe robí človeka nielen slabým, ale aj opovrhnutia hodným. K tomu koniec koncov nie je potrebná žiadna veľká veda, stačí pozorovať ľudí, ktorí svoju sexuálnu túžbu nedostali pod kontrolu.

Také počínanie odsudzuje Platón, Mojžis i Konfucius, Epikuros, Marcus Aurelius, sv. Pavol i sv. Augustín. Básnik Niẓāmi i askéta Siddhartha, ba i machovia z Proud Boys nás vracajú k tomu, čo povedal sv. Augustín: ak neovládneme naše neresti, zotročia nás. Ako by však ovládanie skrze závislosť mohlo fungovať? Vari sú ľudia natoľko hlúpi, že nedokážu rozoznať, že ich niekto vodí za nos, alebo inú časť tela? Vari človek nedokáže porno konzumovať len relaxačne a pritom si zachovať zdravý politický rozum, aby nenechal sebou manipulovať a nenechal sa zneužívať? No nedokáže. Dedičný hriech, ktorý zatemnil rozum a oslabil vôľu je toho príčinou. Chcete príklad? Za kovidovej epidémie najväčší pornografický portál PornHub zrušil obmedzenia a platený obsah sprístupnil zadarmo. Aby ľudia sedeli doma, onanovali a nechodili protestovať po námestiach proti tým, ktorí im zobrali slobodu. Keď izraelská armáda v roku 2002 obsadila televízne stanice v Ramallah, začala vysielať na všetkých kanáloch pornografiu. Aby mladých arabských chlapov stiahli z ulice, prilepili pred obrazovky a zabránili im bojovať. Pornografia je psychologická zbraň a nástroj ovládania. Okrem toho je tu potreba racionalizovať svoj hriech. Každá sexuálna zvrátenosť a masturbácia zvrátenosťou je, vo svedomí vyvoláva pocit viny. Ako sa s tým pocitom vysporiadajú tí, ktorí nechcú poslúchnuť Kristovo "choď a viac nehreš" ? Tu sa hodí prístup Sigmunda Freuda: "choď a hreš ešte viac a zaplať za hodinu psychoanalýzy". Prípadne daj hlas našej politickej strane, hlasuj za náš zákon, podporuj našu kampaň za viac tolerancie, slobody a zvrátenosti.

Zúrivá reakcia na akýkoľvek pokus o ovládnutie pudov dáva za pravdu tvrdeniu, že takéto zotročenie je cieľom, ktorý bol pre nás niekto nastavil. Čas človeka, ktorý si vie rozkázať, skončil. Z človeka je len evolúciou usporiadaná hmota zmietaná pudmi, ktorú možno ovládať cez podmienené reflexy. Pavlov nám ukázal, ako na to. Z človeka treba vychovať poslušného konzumenta pornografických kanálov, ktorý bude sťahovať nohavice hneď, ako zoberie do ruky mobil alebo diaľkový ovládač. Na druhej strane, ako možno opísať tých, ktorí pornografické evanjelium ochotne prijímajú a vydávajú úrodu, niektorí 50 a iní 100 násobnú? A čo od nich nakoniec možno čakať? Ak sa Rolling Stone obáva ľudí [6], ktorí nepozerajú porno, ktovie čoho sa dočká od tých, ktorí porno pozerajú? Sebadisciplínou sa opovrhuje v každej oblasti. Ba dokonca i športovci, ktorí sa tešia z dobrej kondície a solídnych výkonov, nutne skončia, podľa posledných poznatkov, v náručí extrémnej pravice.[7] Sv. Tomáš Akvinský to vysvetľuje takto: Žiadostivosť zatemňuje rozum. Človek bez rozumu nie je ako protivník nebezpečný, a tak možno chtíč a žiadostivosť nasadiť ako zbraň, ktorou ho možno oslepiť, alebo zbaviť rozumu, a tak aj schopnosti podniknúť koordinovaný protiútok. Vzbúriť pudy a žiadostivosť a vytrhnúť ich z vlády rozumu je najistejší spôsob, ako si človeka podrobiť. Je to viac ako oheň či meč, voči ktorým mnohí v dejinách ukázali heroickú statočnosť. Podobne to videl Aristoteles. Ten chápal, že nemožno dosiahnuť poriadok v obci, kým obec nebude tvorená cnostnými jednotlivcami. Poriadok a sebaovládanie robia silného človeka. Neresti ľudí oslabujú. Silný človek je dobrý občan. Slabý človek je výborný otrok. Slabý človek otrokom zostane, pretože slabý sa nikdy nedokáže oslobodiť.

A tu sa natíska otázka – kto sú tí, čo nás chcú vystaviť oslabeniu a opovrhnutiu skrze pornografiu a onaniu a presviedčajú nás, že ak sa nepodvolíme tejto neresti, sme fašisti? Kto sú a čo vlastne chcú?

 

[1] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6352245/

[2] https://counseling.utdallas.edu/pornaddiction/

[3] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6571756/

[4] https://www.rollingstone.com/culture/culture-features/coomer-meme-no-nut-november-nofap-908676/

[5] https://www.therecoveryvillage.com/process-addiction/porn-addiction/related/pornography-statistics/#gref

[6] https://twitter.com/jordanbpeterson/status/845835178136104960

[7] https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/sep/27/do-you-boast-about-your-fitness-watch-out-youll-unavoidably-become-rightwing

Z archívu:

Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla

z dňa 07. marec 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je možné kritizovať pápeža?

z dňa 13. máj 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Kríza

z dňa 23. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Môže byť pápež zlý?

z dňa 12. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­