Na tému: Cirkev
Návštevy: 64

Ernesto Ruffini (1888 - 1967), taliansky kardinál, zdôraznil spojenie medzi slobodou a pravdou. E. Ruffini, kardinál, uviedol, že pravé náboženstvo môže byť len jediné, a len jemu patrí sloboda podľa práva. V opačnom prípade, koncil vzbudzoval by dojem, že žiada len to, čo Organizácia Spojených národov, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Článku 18.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 141

Hans Urs von Balthasar (1905 - 1988), švajčiarsky teológ, Hans Küng (1928 - 2021), švajčiarsky teológ, Edward Schillebeeckx (1914 - 2009), belgický teológ, Karl Rahner (1904 - 1984), nemecký teológ, patrili k mnohým teológom, ktorí zredukovali peklo na mytologický obraz, alebo považovali ho za „prázdne“. Táto tendencia pôsobila v období koncilu a následne aj po skončení koncilu. Prehodnotenie a popretie pekla bolo aj dôsledkom neustáleho zdôrazňovania Božieho milosrdenstva, ktoré malo tendenciu prehliadať význam Božej spravodlivosti. Dôsledky na osobnú zodpovednosť ľudí voči viere a morálke Cirkvi museli byť nevyhnutne katastrofálne.

Na tému: Rodina
Návštevy: 337

Populárne hnutie, zvané "Teológia tela", dosahuje úspechy a ovácie len tam, kde prebehlo už zženštenie mužského intelektu a mužskej spirituality. Slovo "zženštenie" je zvyčajne chápané s istou nepeknou konotáciou. Tu ho však používam iným spôsobom, ktorý v nasledujúcich riadkoch dostatočne presne opíšem.

Existuje dôvod, prečo pád ľudského rodu nenastal skôr, ako Adam nesúhlasil a nepristúpil na Evinu neposlušnosť. Pred Bohom práve Adam niesol hlavnú zodpovednosť za zachovanie božského usporiadania sveta, autorita Boha nad mužom, muža nad ženou, ducha nad telom, a rozumu nad ostatnými schopnosťami a vášňami muža a ženy. Muž, ktorý váhu tejto zodpovednosti neunesie a zlyhá pri plnení tejto povinnosti, začne kráčať po jednej z miliónoch možných ciest, ktorými toto usporiadanie dá sa prevrátiť, alebo porušiť, stáva sa skutočným zženštilcom. Životy všetkých ľudí sú od prirodzenosti orientované na posledný cieľ, dosiahnutie blaženej vízie, intelektuálnej vízie, ktorá človeku, mocou Božej milosti, po skončení tohto života, umožní skutočne a bezprostredne nahliadať na Božiu podstatu.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 221

(Boh) ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. (1 Tim 2:4).
Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. (Mt 28:19).
A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd. (Heb 9:27).

Vnútorná logika týchto troch citácií z Nového zákona je neprehliadnuteľná. Boh túži po spasení každého človeka. To sa musí stihnúť počas jeho krátkeho pozemského života skrze obrátenie a krst. Kristus poveril Cirkev splnením tejto úlohy, ktorá dá sa uskutočniť len vynaložením úsilia dostatočného na konverziu každého neveriaceho človeka, kým je ešte nažive. Kristov mandát obrátiť všetkých jednotlivcov je teda univerzálny a vždy aktuálny.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 209

Postoj tých, ktorých neokatolíci volajú “radikálni tradicionalisti” nie je nič iné, ako večné a nemenné učenie katolíckej Cirkvi. Magazín The Month and Catholic Review už v roku 1881 publikoval článok otca Michaela Gavina, s odpoveďou na rozsiahly útok na pápežskú neomylnosť, ktorý podnikol protestant menom Dr. Littledale. Ukázalo sa, že Littledale bol o neomylnosti informovaný rovnako dobre, ako väčšina neokatolíckych apologétov. Otec Gavin bod za bodom odkryl slabé miesta Littledalovej tézy, čo by dnes mohlo byť veľmi poučné aj pre našich neokatolíckych priateľov. Uvediem tu pár najväčších neokatolíckych bludov s príslušnými reakciami pátra Gavina.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 207

Pápež Pius XI. vydal encykliku Mortalium animos, zo dňa 6. januára 1928, v ktorej zdôraznil, že „zjednoteniu kresťanov možno napomáhať len podporou návratu do jedinej pravej Kristovej Cirkvi tých, ktorí oddelili sa od nej nešťastne v minulosti; do tej jedinej pravej Kristovej Cirkvi, ktorá je viditeľná všetkým, a ktorá z vôle svojho Zakladateľa zostane takou, akou ju On sám založil pre spásu všetkých.“.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 211

Progresivisti kritizovali represívnu moc Svätého ofícia, dediča Svätej rímskej inkvizície, avšak represia, ktorú sami vykonávali, prostredníctvom nového mediálneho tribunálu, bola agresívnejšia. Tlač zobrazovala strážcov ortodoxie ako nevľúdnych, zastaralých a netolerantných ľudí, zatiaľ čo všetko heterodoxné bolo prezentované ako „konštruktívne“, „stimulujúce“, a „otvorené“. Konflikt prebiehal viac v novinách, než v koncilovej aule.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 669

Pápež Ján XXIII. podporoval mariánskych minimalistov, ktorí obviňovali mariánskych maximalistov, že ohrozujú ekumenizmus. Pápež Ján XXIII. zasiahol do práce Prípravnej komisie koncilu, dňa 20. júna 1962, a podporil Achille Liénarta (1884 - 1973), francúzskeho kardinála, aby Panne Márii nebol udelený titul „Prostrednica“, ktorý označil ako „nevhodný, ba dokonca škodlivý“.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 316

Ernesto Ruffini (1888 - 1967), taliansky kardinál, povedal, že moderátorom koncilu bola priznaná právomoc, ktorú žiadne koncilové predsedníctvo nemalo v predchádzajúcom období. R. M. Wiltgen, uvádza, že pápežské menovania dali „Európskej aliancii“ novú moc a vplyv, keďže mala pod kontrolou už 30 % koncilového predsedníctva, 50 % koordinačnej komisie, a teraz aj 75 % skupiny kardinálov moderátorov.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 328

Alfredo Ottaviani (1890 - 1979), taliansky kardinál, sekretár Kongregácie Svätého ofícia, bojoval veľmi rozhodne proti zvoleniu G. B. Montiniho, kardinála, za pápeža. A. Ottaviani, kardinál, presadzoval zvolenie Ildebranda Antoniuttiho (1898 - 1974), talianskeho kardinála, s diplomatickými skúsenosťami, ktorý mohol predstavovať prerušenie „jánovského kurzu“. Názorové strety na konkláve boli veľmi intenzívne. Giuseppe Siri (1906 - 1989), taliansky kardinál, odmietol byť kandidátom, v zmysle svedectiev, ktoré prenikli na verejnosť, napriek utajeniu.

­