V rozbúrenej dobe po Francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách potrebovalo Taliansko svätca, ktorý by usilovnou prácou a zbožnosťou zachraňoval duše nakazené jedom bludu od večného zatratenia. Našiel ho vo svätom Vincentovi Pallottim, ktorý neľutoval akúkoľvek obeť na to, aby priviedol stratené ovce Cirkvi späť do stáda. Spása duší bola jeho najvyšším cieľom.

Svätý Vincent Palloti, syn Petra Pavla Palottiho a Magdalény, rodenej De Rossi, sa narodil v Ríme, dňa 21. apríla 1795, na via del Pellegrino, vo štvrti Parione, ako tretie z desiatich detí. Svätý krst získal hneď na druhý deň po svojom narodení, v starobylej bazilike San Lorenzo di Damaso v Ríme. Tento nádherný chrám je známy už z kresťanského staroveku, keď kostol nechal postaviť pápež Damasus I. a architektonicky ho upravil v 15. storočí známy architekt a umelec Donato Bramante. Mecenášom prestavby bol známy taliansky kardinál a taliansky národovec Raffaelo Riari. Chrám mal smutný osud, pretože keď Rím obsadili napoleonske francúzske vojská, kostol dočasne odsvätili. Po porážke Napoleona nechal pápež Pius VII. kostol opäť v roku 1820 upraviť a posvätiť. Prestavbu baziliky v 19. storočí viedol ďalší významný taliansky architekt Giuseppe Valadier, hlavný predstaviteľ talianskeho neoklasicizmu. 

Interiér chrámu San Lorenzo di Damaso v Ríme

Detstvo a mladosť

Vincent Pallotti prežil svoje detstvo v nábožnej a radostnej atmosfére rodinného domu. Jeho rodičia boli zbožní a hlboko veriaci katolíci, ktorí všetky svoje deti viedli k plnohodnotnému prežívaniu katolíckej viery a života. Mladý Vincent študoval najprv na škole San Pantaleo a neskôr na Collegio Romano. Od mladosti bol známy svojou láskou k modlitbe, ktorú hlboko prežíval a vedel sa do nej tak pohrúžiť, že strácal kontakt s realitou vonkajšieho sveta. Bol oddaný disciplíne, pôstu a tvrdému pokániu. Podľa tradície mal dar predvídavosti. Raz ho jeho matka pozorovala, ako sa s chlapcami hral s loptou. Zrazu sa malý Vincent zastavil, prestal sa hrať a zostal niekoľko minút úplne bez pohybu a v tvári mal zvláštny výraz. Keď sa ho matka spýtala čo robí, odpovedal “raz ma uvidíš slúžiť svätú omšu pri oltári San Filippo”.

V roku 1801 bol na svojom prvom svätom prijímaní a bol natoľko vzorným malým katolíkom, že v roku 1805 získal na svoju dobu zvláštne privilégium – mohol prijímať Eucharistiu ako dieťa každý deň. Duchovne rástol nielen vďaka pričineniu oboch veriacich rodičov, ale od roku 1807 ho viedol a duchovne formoval aj v tom čase Ríme obdivovaný a známy zbožný rímsky kňaz Bernardino Fazzini, ktorý vo Vincentovom srdci prebudil neutíchajúcu a nevyčerpateľnú lásku ku kňazstvu.

Obrázok sv. Vincent Pallotti 

Vincentovým blízkym priateľom bol aj Giovanni Maria Mastai Ferretti (neskorší pápež Pius IX.), ktorý sa v roku 1815 ako 23 ročný chcel stať členom “šľachtickej talianskej” Švajčiarskej gardy. Po porážke Napoleona totiž vznikla talianska ozbrojená skupina katolíckych šľachticov, ktorí síce nemohli vstúpiť do Švajčiarskej gardy, pretože neboli švajčiarskymi katolíkmi, mohli však so Švajčiarskou gardou spolupracovať vo forme akéhosi auxiliárneho ozbrojeného zboru. Členovia tejto talianskej jednotky prisahali, že už nikdy nedopustia zajatie pápeža v takej forme, ako to urobili Francúzi a radšej zahynú pri obrane pápežského sídla. Budúci pápež Pius IX. sa chcel stať členom tohto talianskeho ozbrojeného zoskupenia, pretože spočiatku ani neuvažoval o tom, že sa stane kňazom a bol rozhodnutý sa zosobášiť a žiť svetským životom. Zo sobášu, rovnako ako z členstva v ozbrojenom pomocnom talianskom oddiele Švajčiarskej gardy nakoniec zišlo, pretože Boh s ním mal iné plány. Nakoniec sa totiž Giovanni Maria Mastai Ferretti ako Pius IX. stal jedným z najvýznamnejších pápežov v histórii.

Podľa tradície, svätý Vincent Pallotti svojmu priateľovi Giovannimu, zronenému z faktu, že sa nemôže stať členom pápežskej gardy (kvôli epileptickému záchvatuoznámil, že “nech neľutuje, pretože raz sa stane pápežom”, čomu však mladý Giovanni samozrejme neveril.

Od útleho veku Vincent Pallotti vedel, že sa stane katolíckym kňazom. V Ríme začal študovať teológiu a dňa 10. septembra 1817 sa stal diakonom, V roku 1818 úspešne ukončil štúdium teológie a bol vysvätený za kňaza, čo sa pre neho stalo žriedlom nevyčerpateľnej radosti. Svoju prvú omšu celebroval v malom barokovom kostole Il Gesu v mestečku Frascati, vzdialenom približne 20 km juhovýchodne od Ríma. Napriek tomu, že bol svetským kňazom, rozhodol sa krátko po svojej vysviacke ako terciár vstúpiť do dominikánskej, minoritskej a františkánskej rehole.

Charakteristickým znakom Vincentovho kňazstva sa stala hlboká modlitba a láska v intenciách latinského “Charitas Christi urget nos”. Už počas štúdia si písal do svojho denníka heslovité predsavzatia, ktorými sa riadil jeho život. K najznámejším patrili: “Žiť s veľkou úctou k milovanej Matke Panne Márii, Nikdy nezaháľať, málo vravieť a veľa robiť”, Adorovať, adorovať, adorovať, Čo najčastejšie sa klaňať Najsvätejšej Trojici”, a pod. Veľmi ho inšpiroval príklad španielskeho barokového svätca sv. Jána z Kríža, jeho kniha Výstup na horu Karmel, úzkou cestou, na ktorej všetko je nič, ale na vrchole tejto cesty prebýva Božia láska a sláva.

Obrázok svätý Ján z Kríža

Roky kňazstva

Keďže sa po vysviacke sv. Vincent Pallotti zaoberal všestrannou a mnohotvárnou apoštolskou činnosťou, spriatelil sa nielen s mnohými kňazmi, ale aj so svetskými osobami, ktoré sa aktívne angažovali v oživovaní kresťanskej viery medzi obyvateľmi Ríma. Jeho dušpastierske povolanie ho v každej oblasti poháňalo k budovaniu spolupráce medzi duchovnými, rehoľníkmi a laikmi. V rokoch 1820 - 1830 Rím dával široký priestor pre kňazskú a apoštolskú činnosť. Svojou dušpastierskou starostlivosťou Pallotti zasahoval aktívne do viacerých oblastí spoločenského a náboženského života. Pomáhal chudobným a opusteným, zakladal sirotince, inicioval konferencie pre rehoľníkov s cieľom zvyšovať ich teologickú kvalifikáciu, viedol misie vo farnostiach, organizoval katolícku formáciu pre katolícku mládež, dospelých laikov a aj duchovných, propagoval šírenie katolíckej tlače, misijnú činnosť a takmer od počiatkov svojho kňazského pôsobenia hľadal cesty rozvoja spolupráce s odlúčenými bratmi z Pravoslávnej cirkvi.

V centre jeho pozornosti však v prvom rade stála starostlivosť o Božiu chválu a spásu ľudí. Preto neúnavne spovedal a snažil sa zverených ľudí naviesť na cestu, vedúcu ku spáse, mnoho času strávil pastoráciou medzi väzňami či vojakmi. Silou, ktorá hýbala celým jeho apoštolátom, smerujúcim k oživovaniu viery, bola láska v dvojakom rozmere: duchovnom a ľudskom. V roku 1818 založil v Ríme “Ligu proti démonom”, ktorá vyhľadávala a ničila knihy a predmety s antikatolíckym a blasfemickým obsahom či vyznením. Šíril oddanosť Najdrahšej Krvi Kristovej, úzko spolupracoval s rímskym kňazom, svätým Gasparem del Bufalo, zakladateľom kongregácie Misionárov Najdrahšej krvi Kristovej, ktorý stál pri počiatkoch tohto hnutia.

Kňaz Gaspare del Bufalo 

Svätý Gaspare del Bufalo bol približne o 10 rokov starší ako Vincent Palloti, mal však na mladého kňaza veľký vplyv a vysoko si tohto kňaza vážili všetci talianski národovci. Keď totiž napoleonské vojská obsadili v roku 1810 Rím, odvliekli staručkého pápeža Pia VII. do zajatia a nútili talianskych kňazov aby prisahali vernosť Francúzom, vtedy im odvetil tento taliansky kňaz lakonicky v duchu starovekých Sparťanov troma slovami: “Nemusím, nemôžem, nechcem”. Priateľstvo svätého Gaspare del Bufalo a svätého Vincenta Pallottiho bolo veľmi hlboké a bolo požehnaním pre celé katolícke Taliansko. Obaja svätci výrazne ovplyvnili smerovanie katolíckej Cirki v Taliansku 19. storočia. Svätý Gaspare del Bufalo zomrel v roku 1837 a práve svätý Vincent Pallotti ho zaopatril na ceste do Večnosti. 

Svätý Vincent sa stal poradcom pápežov Gregora XVI. ako aj Pia IX. Pôsobil v hospici Santa Maria degli Angeli, ktorý založil, od roku 1827 bol riaditeľom Rímskeho kňazského seminára a od roku 1833 pôsobil aj v Pápežskom kolégiu Propaganda Fide. Spoločne so svätým Gasparem del Bufalo sa neúnavne venoval aj výchove budúcich mladých kňazov, obaja svätci viedli ich teologické vzdelávanie a formovanie, systematicky vzdelávali aj laikov, organizovali nočné školy pre negramotných Rimanov, kázali na námestiach, organizovali modlitebné spoločenstvá a neúnavne spovedali. Svätý Vincent Palloti dlhodobo pôsobil aj v kostole Santa Maria del Suffragio v Ríme, kde pápež Klement VIII. v roku 1594 potvrdil vznik modlitebného bratstva, ktoré sa modlilo za duše v Očistci. V tomto chráme sa nachádza aj známy oltárny obraz Giuseppe Ghezziho, zobrazujúci duše v Očistci

Obraz Giuseppe Ghezziho Duše v očistci 

Barokovú prestavbu tohto kostola viedol v druhej polovici 17. storočia známy barokový taliansky architekt Carlo Rainaldi, ktorý má za sebou také skvosty ako fasády katolíckych chrámov Santa Andrea della Valle, Santa Maria Miracoli či Santa Maria in Campitelli. Nádherný je aj Rainaldiho katafalk pre španielskeho kráľa Filipa IV. V tomto kostole sa dodnes nachádza ošúchaná spovedeľnica, v ktorej sv. Vincent strávil stovky hodín pre spásu hriešnych duší. Taliani právom označovali sv. Vincenta Pallottiho za druhého svätého Filipa Neri. Konal svoje skutky s láskou a horlivosťou. Často hovorieval, že “kresťan bez lásky je ako socha, ktorá stojí len vďaka svojej váhe”. Učil, že základ tajomstva duchovného života spočíva v láske k Bohu a takisto neúnavne vysvetľoval, že Božia láska nemá hraníc. Sám seba považoval za biedneho hriešnika, ktorý stojí a nepadá len vďaka Božiemu milosrdenstvu. Žiť s Bohom bolo pre neho zmyslom života.

Významným rokom v živote sv. Vincenta Pallottiho života sa stal rok 1835. Začiatkom roku založil Spoločnosť katolíckeho apoštolátu, ktorá získala právne schválenie a požehnanie už v apríli tohto roku. Skupinu prvých členov Spoločnosti katolíckeho apoštolátu tvorilo 40 kňazov a laikov. Celé spoločenstvo sa zasvätilo Panne Márii, Kráľovnej Apoštolov. Práve v Panne Márii, Kráľovnej apoštolov videl svätý Vincent Palotti najautentickejší príklad apoštolátu všetkých katolíkov.

Obrázok Panna Mária Kráľovná Apoštolov 

Zbožná tradícia pripisuje zrod spoločnosti legende, podľa ktorej svätý Vincent Pallotti zázračne uzdravil Camillu Salvatiovú, ktorej otca, zbožného katolíka Giaccoma Salvatiho dobre poznal. Obchodník Giaccomo Salvati sa stal potom jedným z finančných mecenášov apoštolátu. Združenie Katolíckeho apoštolátu pod vedením otcov pallotínov je aj dnes otvorené pre všetkých veriacich. Jeho cieľom je šíriť vieru v Ježia Krista na celom svete. Prostredníctvom tohto združenia chcel svätý Vincent Pallotti prebudiť a prehĺbiť u všetkých veriacich vedomie apoštolského povolania a pripraviť ich na aktívnu spoluzodpovednosť za spásne poslanie katolíckej Cirkvi. Ako je z histórie známe, táto spoločnosť sa rozvinula veľmi organickým spôsobom. Postupne vznikli Kongregácia kňazov a bratov, Kongregácia sestier, rôzne inštitúty, spolky a skupiny laikov.

Združenie katolíckeho apoštolátu je otvorené pre všetkých členov Božieho ľudu – pre duchovných, inštitúty zasväteného života, ako aj laikov. Medzi členmi spoločenstva nájdeme ženy a mužov či už slobodných, alebo v manželskom zväzku. Dvere združenia sú otvorené všetkým bez ohľadu na vek. Všetci čerpajú silu a oduševnenie z apoštolského ducha svätého Vincenta Pallottiho a snažia sa spoločne angažovať v apoštolskom poslaní celej Cirkvi. Veľkú pozornosť venujú spoločnej modlitbe, apoštolátu a rozvíjaniu dialógu s odlúčenými bratmi.

Na sviatok Troch kráľov dňa 6. 1. 1836 rozvinul koncepčne spoluprácu s odlúčenými bratmi z Pravoslávnej cirkvi, keď zorganizoval prvé spoločné slávenie Trojkráľových slávností. Táto slávnosť sa stala obnoveným pokusom o prejav univerzálnosti a jednoty Cirkvi. V roku 1838 otvoril Pia Casa della Carita, domov pre opustené dievčatá, ktorým na ulici hrozil strašný osud. Tento dom sa neskôr stal prvým sídlom Sestier Kongregácie katolíckeho apoštolátu. Aj mužská a aj ženská vetva kongregácie sa následne rýchlo rozšírili nielen v Európe, ale aj v Ázii, Afrike a na americkom kontinente.

Erb Pallotínov

Počas cholery, ktorá v roku 1837 bolestne zasiahla nielen Taliansko, ale aj celú Európu svätý Vincent Palloti neohrozene spovedal a staral sa o nakazených, čím ohrozoval vlastný život. Dokonca sa nakazil cholerou, z ktorej sa však z Božou pomocou vystrábil. V roku 1838 prišlo k pokusu Pallottiho Združenie katolíckeho apoštolátu zrušiť, pretože odporcovia Pallottiho spoločnosti tvrdili, že ide len o duplikát Spoločnosti pre šírenie viery. Pallotti sa však proti takémuto rozhodnutiu odvolal k pápežovi Gregorovi XVI. a na pápežov príkaz bolo rozhodnutie o rozpustení Pallottiho spoločnosti stiahnuté a zrušené.

Talianski slobodomurári a liberáli sv. Vincenta Pallottiho nenávideli a neustále sa snažili dosiahnuť elimináciu jeho vplyvu vo vtedajšom Taliansku. Počas revolučných rokov 1848 a 1849 dokonca museli pápež Pius IX. a svätý Vincent Pallotti opustiť Rím, pretože antiklerikálna luza im hrozila zabitím. Poriadok v Ríme nakoniec nastolili francúzske jednotky, nepriatelia Cirkvi boli dočasne porazení a stiahli sa do úzadia. Po upokojení pomerov v Ríme sa svätý Vincent Pallotti opäť pustil do neúnavnej práce pre spásu ľudských duší. Veľmi veľa spovedal a začiatkom januára 1850 dostal v spovedeľnici zápal pľúc, pretože svoj teplý kabát venoval jednému z rímskych bezdomovcov. Jeho vyčerpaný organizmus, sa nedokázal tejto chorobe ubrániť a dňa 22. januára 1850 odišiel svätý Vincent Pallotti do Božieho náručia vo Večnosti. Jeho ostatky sú pochované v kostole San Salvatore in Onda. V roku 1950 ho pápež Pius XII. beatifikoval a dňa 20. januára 1963 ho pápež Ján XXIII. kanonizoval.

Hrob sv. Vincenta Pallotiho 

Svätý Vincent Pallotti sa právom považuje za jedného z najvýznamnejších katolíckych svätcov, šíriacich katolícku vieru vo svete. Dnes jeho dielo šíria otcovia pallotini, ktorí sa riadia mottom sv. Vincenta Pallottiho: “Caritas Christi Urget Nos – Kristova láska nás poháňa”.

V nedeľu 22. januára 2023 slávia kňazi a bratia pallotíni sviatok sv. Vincenta Pallottiho, ich zakladateľa. Preto pozývajú všetkých členov a sympatizantov Združenia katolíckeho apoštolátu a ostatných veriacich, aby sa virtuálne zúčastnili sympózia o sv. Vincentovi Pallotim prostredníctvom Youtube na kanáli Svätyne Božieho milosrdenstva v Smižianoch, alebo prostredníctvom Rádia Mária. Sviatok svojho zakladateľa si otcovia pallotini pripomínajú vo všetkých chrámoch a farnostiach, v ktorých pôsobia.

 

Súvisiace články:

Hnutia v službách revolúcie - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 3).
Hnutia v službách revolúcie - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 3). 15. 10. 2022
Tajná spoločnosť v Cirkvi a neomodernizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 4).
Tajná spoločnosť v Cirkvi a neomodernizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 4). 15. 11. 2022
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine
Manželka a matka je slnkom a radosťou rodiny - Pius XII. o mieste žien v rodine 04. 12. 2022
Príchod Antikrista a tradiční katolíci
Príchod Antikrista a tradiční katolíci 04. 01. 2023
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2).
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2). 27. 09. 2022
Hnutie Sanfedistov, alebo ako kalábrijskí katolíci tvrdo trestali francúzskych jakobínov
Hnutie Sanfedistov, alebo ako kalábrijskí katolíci tvrdo trestali francúzskych jakobínov 03. 11. 2022
Príprava koncilu zverená demokracii - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 6).
Príprava koncilu zverená demokracii - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 6). 16. 01. 2023
Kostol Santissima Trinita dei Monti - utočisko bretónskych šuanov
Kostol Santissima Trinita dei Monti - utočisko bretónskych šuanov 22. 10. 2022
Ukrajina – zrkadlo nacionalizmu ako nástroja liberálov na ohlupovanie más
Ukrajina – zrkadlo nacionalizmu ako nástroja liberálov na ohlupovanie más 05. 08. 2022
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5).
Pápež Ján XXIII. a jeho dve tváre - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 5). 21. 12. 2022

Z archívu:

Pôst

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dialóg

z dňa 02. február 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do Pekla

z dňa 20. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Cirkev otvorená pre každého?

z dňa 14. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­