* * * Modlitba * * *

Dnes by som rád predstavil nádherný latinský hymnus Pange Lingua Gloriosi, venovaný Najsvätejšej Eucharistii, ktorého autorom slov je Cirkevný učiteľ sv. Tomáš Aquinský (1225 - 1274). Sv. Tomáš Aquinský tento hymnus vytvoril na žiadosť pápeža Urbana IV., ten všemožne podporoval šírenie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo), úzko súvisiaceho s eucharistickým zázrakom v Bolsene.

So zaniknutým mestom Pompeje si zvykneme spájať obraz skazy a náhleho, nečakaného konca, ktorý príde na tých čo nevedia ani dňa, ani hodiny. Pri archeologických vykopávkach boli nájdene telá ľudí ležiacich v posteli a dokonca stráže stojace pred bránou paláca, zaliate lávou a náhle pochvané. Ako správni rímski vojaci neodišli, lebo nedostali rozkaz od nadriadeného, že majú utekať. Nie nadarmo nám pripomína tento obraz koniec dní, ktorí môže nastať rovnako nečakane, lebo „Syn človeka príde potichu ako zlodej“. Avšak s týmto obrazom a znamením zmaru v Pompejách, pozoruhodne kontrastuje znamenie nádeje, ktoré sa z Božej milosti s týmto mestom spája. Je ním modlitba Pompejskej novény. Jej názov a spätosť s bývalým mestom skazy, nám symbolicky ukazuje, že porušenosť tela neznamená skazu duše, že z krachu života telesného, môže povstať na mieste najnečakanejšom, o ktorom vie len Boh, spása duší a záchrana. Takou záchranou na troskách osobného aj spoločenského života, môže byť aj modlitba Pompejskej novény.

Jedným z najväčších priekopníkov mariánskej úcty v dejinách Cirkvi, bol nepochybne sv. Bernard z Clairvaux. Práve z jeho zbožnosti a lásky k Bohorodičke vytryskla známa a dodnes často používaná modlitba, odporúčaná veriacim katolíckym kresťanom v súženiach: „Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.“ Táto svetoznáma modlitba sa dočkala rôznych modifikácií a jedna z nich nás upomína na ďalšiu a veľmi významnú modlitbu - Pompejskú novénu k Panne Márii. Slová sú nasledujúce: „Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejach. Amen.“ Prečo nachádza Panna Mária zaľúbenie v tejto novéne a v pompejskom chráme? To osvetľuje príbeh obráteného okultistu Bartolomea Longa a konkrétne účinky modlitby.

Čím viac sa kresťanstvo medzi pohanmi šírilo, tým ťažšie bolo pridŕžať sa „klaňania v duchu“, ako to požadoval Kristus. Ľudu nestačilo, že dostal namiesto pohanskej obety prevzácnu kresťanskú obetu a namiesto pohanskej liturgickej hudby žalmy a hymny. Preto sa apologéti museli kázaním a písaním postaviť proti tendencii vracať sa k zvykom, ktoré boli ľuďom tak drahé. Svätý Klement Alexandrijský spomína, že bol nútený pustiť sa do boja proti „hudbe modiel“ s tým najväčším úsilím. V spise Učiteľ hovorí: „Lebo ak si ľudia vypĺňajú čas píšťalami, gitarami, chórmi a tancami, egyptským tlieskaním rukami a takouto nezriadenou ľahkomyseľnosťou, stávajú sa veľmi neskromnými a neovládateľnými, tlčú na činely a bubny a robia hluk na nástrojoch klamu...

V minulom článku som sa snažil oboznámiť čitateľov s dejinami Pobožnosti Svätej hodiny. Pokiaľ som vzbudil u nich záujem o túto formu modlitby, tak možno uvítajú praktický návod, ako sa môžu duchovne priblížiť k utrpeniu Nášho Pána a zároveň vykonať skutok milosrdenstva voči dušiam v Očistci. Informácie o Pobožnosti Svätej hodiny a Bratstve Svätej hodiny som čerpal z knihy českého kňaza  vdp. Josefa Čiháka: Svatá hodina a jiné modlitby k Božskému Srdci Ježíšovu

Svätá hodina je v tradičnom katolíckom ponímaní pobožnosť trvajúca časovo približne 60 minút a cieľom tejto pobožnosti je pripomenúť si smrteľnú  úzkosť Nášho Pána Ježiša Krista v Getsemanskej záhrade. Účelom tradičnej Pobožnosti Svätej hodiny je prosiť o Božie milosrdenstvo, potešiť Nášho Pána Ježiša Krista, povzbudiť v ľuďoch lásku k Ježišovi v Eucharistii, vzbudiť si ľútosť nad spáchanými hriechmi a modliť sa za umierajúcich a duše v Očistci.

Štruktúra katolíckej sv. omše stojí na tzv. ordináriu a propriu. Ordinárium tvoria nemenné súčasti, ktoré sa opakujú pri každej sv. omši, kým proprium tvoria modlitby, ktoré reflektujú obdobie v roku, sviatky či liturgické spomienky. V starej omši to boli introit, kolekta, offertórium, sekréta, komúnia a postkomúnia. V novej omši sekréta nie je, introit a komúnia sa zavyčajne vynecháva, alebo nahradzuje ľudovým spevom, teda zostala modlitba dňa – kolekta, modlitba na obetovanie a modlitba po sv. prijímaní. V tomto texte ich budeme označovať súhrne pojmom orácia – modlitba.

Z archívu:

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Synodálne načúvanie

z dňa 20. august 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­