II.B Spoločný názor odborníkov a kompetentných zdravotníckych orgánov
Spoločný názor odborníkov a kompetentných zdravotníckych orgánov, ktoré študovali rozsah mozgových tráum medzi pästiarmi je skutočnosť, ktorá musí byť, pri tvorbe morálneho úsudku o boxe, braná vážne. Pozrime sa teda na sumár záverov týchto odborníkov.
Ravina je presvedčený, že moderný box so zvýšenou frekvenciou a závažnosťou mozgových tráum je nebezpečný a spôsobuje fyzický a duševný úpadok v dôsledku príliš veľkého počtu tvrdých úderov mierených na hlavu. Navrhuje používanie ochranných prílb za účelom zníženia rizík.[30] Najnovšie výskumy však prínos takéhoto bezpečnostného prvku hodnotia veľmi opatrne. Najväčšie škody totiž spôsobujú silné otrasy mozgu. Americká lekárska asociácia uviedla:
„Hrubé rukavice a ochrana hlavy môžu eliminovať vonkajšie poranenia hlavy, ale ich účinnosť proti poraneniu mozgu je otázna.“[31]
Podobný názor nedávno vyjadril aj redaktor dôležitého boxerského časopisu:
„Prilba... nezastaví úmrtia ani ťažké zranenia v ringu. Predpovedám, že v štátoch, kde sa používajú chrániče hlavy, bude úmrtí viac. Ich použitie nezastaví ani knockouty, ani zranenia mozgu.“[32]
Dr. Carroll zhrnul svoju liečbu traumatickej encefalitídy takto:
Hoci základnou patologickou zmenou pri punčovej opitosti sú pravdepodobne mnohopočetné bodové krvácania, rozsiahlu degeneráciu možno vysvetliť aj bez ohľadu na takéto cievne zmeny. Je sotva možné, aby po údere, ktorý otrasie mozgom natoľko, že spôsobí stratu vedomia, nenasledovala určitá reakcia tkaniva, ako napríklad hyperémia a edém s výpotkom do medzibunkových priestorov, čo vedie k poruchám výživy, a tým k zhoršeniu funkcie. Oblasť s anatomickou predispozíciou na tento typ poranenia je stredný mozog. Pri náraze lebky sa stredný mozog pritlačí na ostrý okraj tentória a pomliaždi sa, čo vedie k edému a hyperémii. Po opakovaných poraneniach tejto oblasti sa môže začať glióza, ktorá sa s každou ďalšou traumou zväčšuje... Ďalšie vysvetlenie spočíva v tom, že otras mozgu úderom má za následok roztrieštenie bunkových procesov. Nerovnaká špecifická hmotnosť sivej a bielej hmoty im dáva rôzny stupeň zrýchlenia a reakcie na silu. Táto nerovnosť pohybu môže spôsobiť roztrhnutie neurónov na spojnici tkanív. Technické problémy pri preukazovaní takýchto drobných poškodení a ich odlíšení od artefaktov ponechávajú túto udalosť nepreukázanú.... Je obzvlášť dôležité, aby si športovci, ktorí vstupujú do súťaží, v ktorých dochádza k častým úrazom hlavy a knokautom, uvedomili, že sa vystavujú nielen bezprostrednému zraneniu, ale aj budúcim a hrozivejším následkom.[33]
Je pravdepodobné, že žiadny úder do hlavy nezostane bez následkov, a že každý knokaut spôsobuje definitívne a nenapraviteľné škody.[34]
Po opise fyziológie bežného knokautu Dr. Will z Kráľovského armádneho lekárskeho zboru vyjadruje prekvapenie, že sa zdá, že jediný knokaut spôsobuje tak málo trvalých poškodení.
„Zranenie v boxerskom ringu,“ hovorí, „môže mať rovnako vážne následky ako pád na love alebo pri póle a nevidím dôvod, prečo by sa mali tieto dve kategórie prípadov rozlišovať.“
Vyjadruje tiež prekvapenie nad tým, že fanúšikovia boxu majú tendenciu brať nebezpečenstvo tohto športu tak na ľahkú váhu. A v jeho slovách je niečo viac ako prekvapenie, keď hovorí:
„V armádnych boxerských kruhoch sa zdá, že existuje tendencia zľahčovať následky knokautu alebo zranenia hlavy, ku ktorým došlo počas zápasu. Keď upozorňujem na možné nebezpečenstvá spojené s praktizovaním ušľachtilého umenia sebaobrany, vstupujem na citlivú pôdu.“[35]
Nemohol by teológ v časoch, ako sú tie naše, povedať niečo veľmi podobné? Známy mozgový chirurg, ktorý videl stovky boxerov so stopami po poranení mozgu, vyjadril Dr. Steinhausovi presvedčenie, že každý úder hlavou pravdepodobne zanechá určitú malú časť mozgového tkaniva trvalo poškodenú, aj keď si to možno nejaký čas nevšimneme.[36] Dr. Steinhaus ponúka množstvo štatistík, informácií a postrehov, ktoré ukazujú, že parametre profesionálneho a amatérskeho boxu sa navzájom nelíšia:
Box je jediný šport, v ktorom je primárnym účelom spôsobiť protivníkovi telesné zranenie a poškodenie, najlepšie na hlave a nadšenie publika je úmerne veľkosti spôsobeného zranenia. Určite je iróniou, že tento šport má hlavu ako hlavný terč, ale oblasť pod pásom považuje za nedotknuteľnú. A pri tom s primeranými prostriedkami na ochranu pohlavných orgánov a správnym vývojom svalov v tejto oblasti by nehrozilo vážnejšie nebezpečenstvo trvalého poškodenia; mozog ale nemožno pred poškodením primerane chrániť ani následne opraviť.[37]
Je určite ironické, ako upozorňuje Dr. Steinhaus, že v tomto športe je úder do hlavy hodnotení najvyššie, zatiaľ čo oblasť pod pásom je považovaná za nedotknuteľnú. Pritom, za použitia vhodných prostriedkov na ochranu pohlavných orgánov a pri správnom rozvoji svalstva v tejto oblasti by totiž nehrozilo žiadne vážne nebezpečenstvo trvalého poškodenia údermi, zatiaľ čo mozog sa nedá primerane chrániť ani opraviť, keď je poškodený.
Dr Ernst Jokl, ktorý publikoval veľmi kompletnú štúdiu zranení boxerov,[38] o tomto športe povedal:
Zo všetkých veľkých športov má box osobitné postavenie, pretože jeho cieľom je spôsobovať zranenia, najmä mozgu. A hoci dramatickejšie prejavy takýchto zranení sú hovorovo označované výrazmi ako „knockout“, „bezvedomie“, „punch drunk“ atď., zvyčajne sa neuznáva, že tieto stavy prezrádzajú prítomnosť vážnych cerebrálnych porúch. Je pravda, že k podobným zraneniam dochádza aj v iných športoch ako je box, napríklad vo futbale alebo zápasení. Ale tu ide skôr o nehody ako o následky úmyselných činov. Iba v boxe sú traumatické zranenia nevyhnutné, ajkeď sa dodržiavajú pravidlá.[39]
Význam úderov do hlavy sme uvážili z medicínskeho hľadiska. Boxer usiluje zasiahnuť ten najháklivejší životne dôležitý ľudský orgán a prirodzenú krásu ľudskej tváre zdrvujúcimi údermi, čím chce vyhrať boj o peniaze a slávu. Pri takomto konaní neexistuje spravodlivý pomer medzi zlým účinkom (trvalé poranenia mozgu s postupným zhoršovaním funkcií a stratou mentálnej sily) a dobrým účinkom (suma získaných peňazí a miera „popularity“). Morálne dôsledky sú zrejmé. Boxer hreší, keď sa pokúša zasadiť tvrdé údery na hlavu svojho súpera. Táto záležitosť je veľmi vážna pre dôležitosť a citlivosť telesného orgánu, ktorý je v boxe terčom útoku.
Poznámky na tejto stránke
[30] Ravina, loc. cit.
[31] Quoted by Steinhaus, Look, XIV (1950), 37.
[32] Nat Fleischer, Ring, March, 1951, p. 15-
[33] Carroll, loc. cit.
[34] Quoted by Ernst Jokl, The Medical Aspects of Boxing (Pretoria: J. L. Van Schaik, 1941), p. 201.
[35] Will, loc. cit.
[36] Steinhaus, see note 13.
[37] Ibid.
[38] E. Jokl, The Medical Aspects of Boxing.
[39] E. Jokl, "Medical Research in Physical Education, VI: Boxing Injuries," South African Medical Journal, XX (1946), 209.
