Kto navštívi Rím a Vatikán a rozhodne sa po obligátnej návšteve Vatikánu trochu potúlať aj po meste, určite by mal navštíviť v I. rímskom obvode Forum Romanum, Kapitol, Fontánu di Trevi, Španielske schody či vilu a galériu rodiny Borghese. V rámci I. rímskeho obvodu sa patrí navštíviť samozrejme v prvom rade známe katolícke pamiatky Baziliku San Lorenzo in Lucina, Kostol San Luigi dei Francesi, Kostol Santa Maria della Vittoria, Kostol Santa Maria degli Angeli e dei Martyri, Baziliku Santa Maggiore či Kostol Santa Maria della Concezione die Cappucini. Ten, kto však bol už v Ríme viackrát a nemá nervy tlačiť sa v davoch turistov (môj prípad) a chce sa trochu vzdialiť od hluku návštevníkov, určite naďabí na už zmienenú Fontánu di Trevi a Španielske schody. Približne 300 metrov od spojnice Fontána di Trevi a Španielskych schodov sa nachádza Via Vittorio Venetto a na tejto ulici je Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini so zvyškami 500 ročného kláštora kapucínov a zaujímavou kapucínskou kryptou a ossáriom, ktoré určite stoja za prehliadku.
Fontánu di Trevi (obrázok) vnímam ako nutné zlo. Je totiž neustále plná turistov, pretože je architektonicky skutočne veľmi pekná a dotvára priečelie paláca Poli, ktorý akoby vyrastal zo skál nad Fontánou. Ide o starobylú pamiatku, pozostatok akvaduktu z roku, približne 20 pred Kristom. Samotnú fontánu nechal postaviť Nicollo Salvi podľa návrhov Berniniho a figurálna výzdoba je dielom Pietra Bracciho. Podobne ako putujú moslimovia do Mekky aj všetci americkí, japonskí či čínski turisti putujú k tejto fontáne, takže kto neobľubuje spotených a hlučných amerických turistov a usmievavých Japoncov či Číňanov, môže mať z návštevy Fontány di Trevi čiastočne rozporuplný zážitok.
Okrem toho všetci turisti do tejto fontány hádžu drobné mince, pretože ich sprievodca nezabudne upozorniť na poveru, že kto do tejto fontány hodí drobnú mincu, tak sa určite do Ríma a k fontáne v budúcnosti vráti. Ja som samozrejme žiadnu mincu do fontány nehodil, pretože som radšej mince vhadzoval do kasičiek v rímskych kostoloch, ktoré som navštívil.
Španielske schody sa mne osobne v rámci rímskych pamiatok veľmi páčia, rovnako ako aj bývalý Palác španielskeho veľvyslanca v Ríme, turistov tu je o niečo menej. Španielske schody sú historicky úzko späté so španielskymi Borgiovcami a tí sú zase historicky veľmi tesne spätí s mojím najobľúbenejším pápežom Júliusom II. (vlastné meno Guliano della Rovere), ktorého protiborgiovskú a protibenátsku politiku som ochotný neustále vášnivo obhajovať .
Španielske schody navrhli talianski architekti Alessandro Specchi a Francesco De Sanctis v 18.storočí. Žiaľ dnes si treba dávať pozor v akom čase Španielske schody navštívite, pretože schody si žiaľ obľúbili aj rôzni zvrátenci z radov rímskeho a svetového modelingu, takže sa človeku pokojne môže stať že sa stane súčasťou obskúrnej módnej prehliadky s vychrtlými polonahými modelkami a modelmi, ktorú v skutočnosti nikdy netúžil vidieť. Kto však navštívi Španielske schody či Fontánu di Trevi v nedeľu v skorších ranných hodinách môže byť pokojný, v oblasti bude určite prázdno a nikto ho nebude rušiť. Spomenutý kláštor kapucínov s kryptou a kostol Santa Maria della Concezione dei Capuccini navštívi medzi prvými turistami a bude tak mať dostatok času a pokoja na ozajstne zaujímavú prehliadku.
Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini
Kostol Santa Maria della Conzecione dei Capuccini nechal postaviť v blízkosti paláca Barberini pápež Urban VIII. (vlastným menom Maffeo Vincenzo Barberini) pre svojho brata Antonia Barberiniho, ktorý bol svojho času významným predstaviteľom kapucínskeho rádu. Hrobka Antonia Barberiniho sa dodnes nachádza v kostole pred hlavným oltárom. V tomto kostole sa nachádza aj náhrobný kameň kardinála Agapita Mosca (1678-1760), ktorý patril k verným a zbožným predstaviteľom katolíckej Cirkvi. Kostol vznikol podľa návrhu známeho architekta Michele da Bergamo a postavili ho v rokoch 1626 až 1631. Architektonickú štruktúru kostola tvorí loď s 10 bočnými kaplnkami (päť na každej strane). V týchto kaplnkách sa nachádzajú nádherné kultúrne katolícke pamiatky, vrátane hrobky sv. Crispina z Viterba či hrobu sv. Felixa z Cantalice, o ktorých budem takisto v blízkej budúcnosti na portáli abc tradície písať
Jednotlivé kaplnky sú nádherne vyzdobené maľbami talianskych barokových umelcov a medzi týmito obrazmi sa nachádza aj obraz holandského katolíckeho barokového umelca Gerarda van Honthorsta:
-
Kristus modliaci sa v Getsemanskej záhrade od Baccia Ciarpiho
- Ponižovanie a vysmievanie sa Kristovi od Gerarda van Honhorsta
Nad hlavným oltárom sa nachádza obraz Nepoškvrnenej Panny Márie od Giocchina Bombelliho. Obraz je kópiou, ktorá pochádza z roku 1814, pretože pôvodný obraz bol poškodený.
V kostole sa nachádza aj hrobka Alexandra Sobieskeho, syna Jána Sobieskeho, víťaza nad Turkami pri Viedni v roku 1683. Ján Sobieski umrel v Ríme roku 1714. Hrobku vybudoval sochár Camillo Rusconi. Klenbu chrámu vymaľoval v roku 1796 taliansky neoklasicistický maliar Liborio Coccetti, námetom maľby je Nanebovzatie Panny Márie. V sakristii sa nachádzajú ďalšie významné pamiatky, vrátane obrazu Meditujúceho Sv. Františka od známeho barokového umelca Caravaggia. O ceľkovom pohľade na interiér kostola si možeme urobiť dojem na tejto fotografii.
V 19. storočí, sa po zjednotení Talianska a obsadení Ríma v roku 1871 rozhodli talianski slobodomurári kostol a kláštor kapucínov zbúrať, pretože temný stredovek mal nahradiť Bulvár via Veneto a budova nového ministerstva. Časť kláštora naozaj antiklerikáli zbúrali, našťastie sa im však dielo skazy nepodarilo dokonať.
Dnes je hlavnou atrakciou chrámu krypta a kostnica, v ktorej sa nachádzajú kostrové pozostatky takmer 4000 bratov kapucínov z cintorínov v oblasti Quirinale, Santa Croce a San Bonaventura dei Lucchesi. Pri vchode do krypty je na tabuli napísané okrídlené motto všetkých ossárii „Čo vy ste, aj my sme boli, čo my sme, aj vy budete....“
Kryptu tvorí päť malých kaplniek spojených chodbou; vnútri sú okrem kostí aj celé telá niektorých mumifikovaných bratov v typických odevoch bratov kapucínov a tiež kostra dieťaťa na strope, s váhou a kosou. Množstvo kosti je uložených podľa typu, popri stenách krypty (lebky, holenné kosti, panvy....)
Pokiaľ na tolerantných katolíckych modernistov môžu kosti v krypte pôsobiť strašidelne, na mňa ako tradičného katolíka pôsobia pozitívne, pretože ma nútia myslieť na smrť (Memento mori!). A takisto zdôrazňujú skutočnosť, že telo nie je nič iné ako schránka pre dušu, ktorá už opustila „porušiteľnú nádobu“ a podľa svojich skutkov a Božej vôle sa nachádza alebo v Pekle, alebo v Očistci, alebo v Raji...
Videozábery z kostnice si môže čitateľ pozrieť tu.
