Kostol Santissima Trinita dei Monti je rímsky neskororenesančný titulárny kostol zasvätený Svätej Trojici, ktorý stojí nad Španielskymi schodmi. Tento rímsky kostol začal stavať na sklonku 15.storočia francúzsky panovník Ľudovít XII. a kostol navštevovala vždy francúzska katolícka komunita žijúca v Ríme. Kostol Santissima Trinita dei Monti, ako aj známa vila Medici sú aj dnes majetkom Francúzska. Pred kostolom sa nachádza od roku 1789 obelisk.

V 16.storočí postavený kláštor paulánov (pomenovaný podľa sv. Františka z Paoly), nachádzajúci sa  pri kostole, získala od roku 1828 ženská vetva francúzskeho rádu Spoločnosti Najsvätejšieho srdca Ježišovho a od roku 2006 tento kláštor spravuje francúzske spoločenstvo Communatés Monastiques de Jérusalem.

V kostole Santissima Trinita dei Monti dnes vykonáva svoju činnosť aj komunita Emmanuel – medzinárodné združenie katolíckych veriacich, ktoré vychádza duchovne z modlitebnej skupiny katolíckej charizmatickej obnovy Pierra Goursata a Martine Laffite-Catta.

Priznám sa, že ako tradičný katolík hnutia charizmatickej obnovy nechápem a nedokážem precítiť. Možno aj preto, že som sa vo svojom živote nikdy vedome od tridentského zdravého katolíckeho základu nevzdialil, takže neviem čo by som si musel charizmaticky obnovovať.

Okrem toho, ako som sa dozvedel, k laickému katolíckemu charizmatickému Spoločenstvu pri Dóme sv. Martina v Bratislave v minulosti hlásil aj súčasný slovenský premiér Heger a charizmatikom bol aj bývalý slovenský minister zdravotníctva Krajči. Takže to je ďalší dôvod prečo nikdy žiadne charizmatické spoločenstvá vyhľadávať nebudem....

(Fotografia Kostola Santissima Trinita dei Monti na konci Španielskych schodov)

Slovo na úvod

Keď som na ABC Tradície písal posledný kultúrno-historický článok o rímskom kostole a ossáriu Santa Maria della concezione dei cappucini, spomenul som aj Španielske schody, Kostolu Santissima Trinita dei Monti som však v článku pozornosť nevenoval.

Priznám sa, že aj keď som bol počas svojho života v Ríme šesť krát, tento chrám som navštívil len v dávnej minulosti a aj to len raz. V Ríme existuje päť kostolov, ktoré slúžili francúzskej komunite žijúcej v meste a kde sú aj dnes sväté omše vo francúzštine. Osobne mám k Francúzsku dosť indiferentný vzťa. Navštívil som ho vo svojom živote len dvakrát  a vôbec ma to do tejto krajiny neťahá. Samozrejme je mi Francúzsko kultúrne a historicky bližšie ako Británia, Škandinávia alebo krajiny Beneluxu, ale oveľa radšej ako Francúzsko mám Španielsko, Portugalsko a Taliansko.

Takže možno aj preto z „francúzskych kostolov v Ríme“, (San Lugi dei Francesi, San Nicola dei Lorensi, Sant´Ivo dei Bretoni, Santi Claudio a Andreia dei Borgnoni a Santissima Trinita dei Monti) som navštívil len dva kostoly – raz Santissima Trinita dei Monti, pretože tento kostol leží na hornom konci Španielskych schodov v tejto oblasti som sa motal v Ríme veľmi často a raz Sant´Ivo dei Bretoni v blízkosti Tiberu, neďaleko Piazza di Firenze a Rímskeho národného múzea v Altempskom paláci.

Dôvod prečo som bretónsky kostol Sant´Ivo dei Bretoni v rímskej štvrti Campo Marzio navštívil je jednoduchý, mám rád tradičnú bretónsku hudbu (Bretónci a Korzičania nie sú Francúzi :-) a do tohto kostola chodili v 18.storočí bretónski roajalistickí katolícki emigranti, ktorí bojovali proti Francúzskej revolúcii a po porážke roajalistického katolíckeho hnutia utiekli do Talianska. Takže som chcel kvôli ich pamiatke navštíviť tento bretónsky chrám aj ja. Navyše kostol leží v blízkosti už spomenutého Rímskeho národného múzea, takže by bolo hanbou ho nenavštíviť.

Bretónsky kostol Sant´Ivo dei Bretoni však nie je žiaden významnejší architektonický skvost, kostol Santissima Trinita dei Monti je krajší. (Obrázok Kostola Sant´Ivo dei Bretoni)

Počiatky výstavby kostola Santissima Trinita dei Monti

V roku 1494 kúpil svätý František z Paoly, pustovník z Kalábrie, vinicu na pahorku Pinicio od Ermolaa Barbara, pápežského renesančného učenca a bývalého patriarchu Akvileje. Svätý František z Paoly nakoniec získal od pápeža Alexandra VI. Borgiu právo vystavať na tomto mieste aj kláštor pre paulánov.

O Františkovi z Paoly by som v budúdnosti chcel tiež písať. Neporušené telo tohto katolíckeho svätca žiaľ spálili posadnutí francúzski hugenoti v čase Hugenotských vojen vo Francúzsku, čo im katolíci potom počas Bartolomejskej noci aj právom vyčítali. Podľa tradičného katolíckeho kalendára má František z Paoly svoj sviatok 7. júla.

Výstavbu chrámu Santissima Trinita dei Monti teda začal francúzsky panovník Ľudovít XII., ktorý v roku 1502 úspešne ukončil svoju výpravu do Neapolska, kde dočasne vytrhol Neapolsko z rúk Španielov. Okrem toho chcel do Francúzska pozvať sv. Františka z Paoly, aby tu tento svätec začal svoju misiu a stavbu kostola vnímal ako prvý krok v rámci ich vzájomných osobných vzťahov.

Stavebné práce viedli talianski architekti vo francúzskych službách, Annibale Lippi a Gregorio Caronica, ktorí na požiadavku Ľudovíta XII. začali chrám stavať v neskorogotickom štýle. Francúzi si presadili aj vlastných dodávateľov, kameň na stavbu kostola a kláštora sa získaval z kameňolomu v blízkosti francúzskeho mesta Narbonne.

Kostol Francúzi stavali takmer 80 rokov. V roku 1527 výstavbu kostola veľmi negatívne ovplyvnilo Sacco di Roma, kedy nemeckí landsknechti Rím vyplienili. V Európe vtedy zúrili nepokoje súvisiace s vystúpením utečeného agustiniánskeho mnícha Martina Luthera, navyše sa na Balkáne a v strednej Európe zaktivizovali Turci, ktorí sa stali hrozbou pre celý kresťanský svet.

Rím počas Sacco di Roma značne utrpel, Francúzi, ktorí celú oblasť kde sa budoval chrám Santissima Trinita dei Monti vlastnili, nemali dostatok financií na dokončenie výstavby chrámu, pretože viedli vyčerpávajúce vojny s Habsburgovcami. Navyše sa od roku 1545 stal prioritou v katolíckom svete Tridentský koncil (1545 – 1563), ktorý reagoval na etablovanie sa protestantstva v európskej spoločnosti, takže francúzska výstavba kostola sa opäť dostala na vedľajšiu koľaj.

Tridentský koncil patrí k najvýznamnejším koncilom katolíckej Cirkvi. Tento koncil odmietol všetky Lutherove bludy i bludy ďalších heretikov (Ulrich Zwingli, Ján Kalvín, Hans Tause, Johannes Bugenhagen, anglikánske bludy....) a vymedzil katolícku náuku o spáse a ospravodlivení, sviatostiach i biblickom kánone. Koncil potvrdil a unifikoval tradičnú podobu svätej omše (preto sa používa niekedy názov tridentská - nie preto, že bola vymyselená na Tridentskom koncile, ale preto, že tento koncil zjednotil a sankcionoval predchádzajúcu tradícu do finálnej podoby) ako výhradnej formy rímskeho katolíckeho rítu, ktorú katolícki kňazi slávili až do misála Pavla VI. v roku 1970 (II. Vatikánsky koncil).

(Obrázok: Dobové vyobrazenie Tridentského koncilu)

K ďalšej výraznejšej vlne výstavby chrámu prišlo až po roku 1570, po porážke tureckej flotily pri Lepante. Fasáda kostola bola dokončená v roku 1570 a bola dielom architektov Giacomma Della Portu a Carla Madarna. Vďaka týmto architektom získal kostol súčasnú podobu s dvoma slávnymi zvonicami.

Kostol bol slávnostne dokončený v roku 1585 a vysvätil ho pápež Sixtus V. Architekt Domenico Fontana dokončil vonkajšiu výzdobu chrámu a takisto postavil cestu, ktorá spájala kostol Santissima Trinita dei Monti s bazilikou Santa Maria di Maggiore. Domenico Fontana vyriešil veľké prevýšenie medzi oboma chrámami geniálne výstavbou monumentálneho schodiska s dvoma ramenami, ktoré aj dnes predstavuje hlavný prístup do budovy. Toto Fontanove schodisko organicky naväzuje na Španielske schody.

Celý kompex Santissima Trinita dei Monti tvorí kláštor a kostol. (Výzdoba interiéru chrámu Santissima Trinita dei Monti. Sňatie Krista z Kríža, freska Daniele da Volterru)

Kostol má jednoloďovú podobu, na bokoch lode sa nachádza šesť bočných kaplniek. Fasáda je zdobená dvoma symetrickými zvonicami, jednotným radov pilastrov, uzavretých atikou s centrálnou lunetou. Krížová klenba je kostola je postavené v neskorofrancúzskom gotickom štýle a prepletené rebrové klenby sú typickým francúzskym architektonickým prvkom, viac takýchto prvkov sa už v Ríme nenachádza. Na zvoniciach sú slnečné hodiny a hodiny, na ktorých je čas v Ríme a v Paríži.

 Najznámejšie kaplnky v kostole Santissima Trinita dei Monti

  • Kaplnka Altoviti – zdobí ju cyklus fresiek od Giovanni Battistu Naldiniho s témami zo života sv. Jána Krstiteľa

  • Kaplnka Lucrezie della Rovere obsahuje pozoruhodný cyklus fresiek od Daniele da Volterra a jeho žiakov. Daniele da Volterra údajne navrhoval motívy, ktoré potom jeho žiacirozpracovali. Da Volterra vytvoril v chráme napríklad fresky Nanebovzatie Panny Márie a Obetovanie Panny Márie či fresku Sňatia Krista z Kríža. Jeho žiak Paolo Rosetti je autorom Zvestovania Panny Márie a Predstavenie Ježiša v Chráme. Michele Albareti vytvoril drastický Masaker neviniatok a obraz Proroci. Gaspare Becerra je autorom Narodenia Panny Márie, Pellegrino Tibalti a Marco Pina zdobili klenbu biblickými a botanickými výjavmi. Da Volterra je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov talianskeho manierizmu.

  • Orsiniho kaplnka obsahuje oltárny obraz Louisa Vincenta Leona Palliera Bičovanie Krista z roku 1817 a nachádzajú sa tu aj pomníky kardinála Rodolfa Pia da Capri z roku 1567, Cecilie Orsiniovej (1575), manželky Alberta III. Klenbu zdobia príbehy o Umučení Krista od Parisa Nogariho z roku 1575.

  • Massimova kaplnka obsahuje nádherný cyklus fresiek od Perina del Vaga s motívami príbehov Starého a Nového zákona. Táto kaplnka vznikla v roku 1537, výzdobu nakoniec dokončili v rokoch 1563 až 1589 del Vagovi žiaci Taddeo a Federico Zuccariovci

  • Kaplnka San Giovanni Battistu Naldiniho obsahuje fresky tohto geniálneho umelca z obdobia okolo roku 1580. Pôvodne sa v kostole nachádzal aj oltárny obraz Jean Augusta Dominique Ingresa. Vo výklenku pozdĺž chodby, ktorá sa otvára do kláštora, je freska (považovaná za zázračnú) Mater Admirabilis, zobrazujúca Pannu Máriu, ktorú namaľovala Pauline Perdreau, mladé francúzske dievča, v roku 1844.

Francúzski panovníci ostali patrónmi kostola až do Francúzskej revolúcie, ktorá sa začala v roku 1789. V roku 1828 bol kostol zverený ženskej vetve Spoločnosti Najsvätejšieho srdca Ježišovho, francúzskeho rehoľného rádu, ktorý sa prioritne staral o formáciu a vzdelávanie dievčat.

Od roku 2006 kostol spravujú francúzske mníšske bratstvá z Jeruzalema. (Video: interiér chrámu)

 

Súvisiace články:

Hnutia v službách revolúcie - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 3).
Hnutia v službách revolúcie - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 3). 15. 10. 2022
Tajná spoločnosť v Cirkvi a neomodernizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 4).
Tajná spoločnosť v Cirkvi a neomodernizmus - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 4). 15. 11. 2022
Pútnik Absolútna - Léon Bloy
Pútnik Absolútna - Léon Bloy 07. 12. 2022
Hnutie Sanfedistov, alebo ako kalábrijskí katolíci tvrdo trestali francúzskych jakobínov
Hnutie Sanfedistov, alebo ako kalábrijskí katolíci tvrdo trestali francúzskych jakobínov 03. 11. 2022
Príchod Antikrista a tradiční katolíci
Príchod Antikrista a tradiční katolíci 04. 01. 2023
Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini - zátišie kde môžete meditovať o smrti
Kostol Santa Maria della Concezione dei Cappucini - zátišie kde môžete meditovať o smrti 02. 10. 2022
Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska
Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska 20. 01. 2023
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2).
Pápež Pius XII. a znamenia krízy - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 2). 27. 09. 2022
Príprava koncilu zverená demokracii - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 6).
Príprava koncilu zverená demokracii - II. vatikánsky koncil a revolúcia šírená potleskom. (Časť 6). 16. 01. 2023
Na svätej omši v Minoritskom kostole, hlavnom chráme FSSPX vo Viedni.
Na svätej omši v Minoritskom kostole, hlavnom chráme FSSPX vo Viedni. 24. 10. 2022

Z archívu:

Pôst

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Úvaha o latinskom jazyku

z dňa 02. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Vrátime sa do arén?

z dňa 12. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Môže byť pápež zlý?

z dňa 12. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Milosť

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­