III. Tretí argument: Diváci boxu spolupracujú na hriechu proti 5. Božiemu prikázaniu
Ako dôsledok všetkého, čo už bolo povedané, sa prezentuje tretí argument proti boxu. Štúdium fyziologických skutočností, ktoré sprevádzajú box, viedlo k záveru, že moderný box nemožno zosúladiť s princípmi vychádzajúcimi z piateho prikázania. Pretože sa zápasy a predstavenia tohto druhu konajú predovšetkým pre divákov, treba povedať niečo aj o morálnej povahe skutku „byť jedným z divákov“. Fanúšikovia boxu svojou prítomnosťou a nadšením dávajú predstaveniu dôvod existencie a formujú jeho zvláštny charakter. Je možné takým spôsobom participovať na takej aktivite bez toho, aby sme sa do istej miery podieľali na hriechoch hlavných súťažiacich? Tu stojíme pred morálnym problémom spolupráce na hriechu.
Divák svojou účasťou na zápase finančne prispieva na súťaž; Boxer sa totiž tomuto biznisu venuje predovšetkým pre peniaze, ktoré mu dodávajú diváci. A svojím nadšením divák pozitívne povzbudzuje boxera v špinavostiach jeho profesie; pretože iba zápasy, ktoré sľubujú „dobrý tvrdý boj“, pritiahnu „veľké publikum“. Tento súbeh, v ktorom divák pozitívne podporuje a povzbudzuje zápasníkov v ich nemorálnom konaní, možno len ťažko považovať za niečo menšie ako formálnu morálnu spoluprácu v hriechu. A keďže túžby divákov určujú tón súťaže, je veľmi ťažké pochopiť, ako sa tí, ktorí prejavujú súhlas s moderným boxom svojou prítomnosťou a nadšením, môžu zbaviť hriechu vyvolávania pohoršenia. Taká je situácia diváka z pohľadu objektívneho hriechu. V každom prípade však treba mieru spolupráce a pohoršenia posúdiť z okolností. A ako v prípade samotných boxerov, nezdá sa pravdepodobné, že to vždy riadne formálne hriechy.
Je potrebné povedať aj niečo viac o morálnej dovolenosti byť divákom v modernom profesionálnom zápase. Okrem fyziologických faktov, ktoré boli doteraz základom našich úvah, existuje v modernom boxe niečo, čo by sa dalo nazvať psychologickým prvkom. Hriešnosť obsiahnutú v tomto prvku možno uchopiť v rámci cnosti zdržanlivosti; ale pre náš účel možno uvažovať, ako sa týka piateho prikázania. Lebo tento Boží zákon zakazuje človeku spolupracovať na a tešiť sa z nespravodlivého a zbytočného utrpenia Jeho tvorov.
Svätý Tomáš hovorí:
Človek, ktorý sa hnevá bez toho, aby bol urazený a na niekoho nevinného, sa nevolá surový, ale zúrivý či divoký. (non dicitur crudelis, sed ferus sive saevus.)[40]
K tejto neresti zúrivosti alebo divokosti patrí mať radosť zo zbytočného utrpenia človeka.[41] Okrem toho, že je to v priamom rozpore s darom zbožnosti, taká forma potešenia je emocionálna zvrátenosť, ktorá je v priamom protiklade k úctivým a láskyplným citom, ktoré sme povinní voči sebe pestovať. Svätý Tomáš nám pri vysvetľovaní starozákonných zákazov týrania zvierat hovorí, že cieľom takého zákazu je odvrátiť myslenie ľudí od spôsobovania zbytočného utrpenia zvieratám, aby sa niekto z krutosti voči zvieratám nestal krutým aj voči ľuďom[42]:
Božím zámerom, keď často odporúča a pochvaľuje láskavé zaobchádzanie so zvieratami, je pripraviť ľudí na vzájomný súcit a láskavosť.[43]
Akýkoľvek zápas, ktorý podporuje postoje, ktoré sú presným opakom súcitu a láskavosti, je v priamom rozpore s Božím zámerom.
Navyše, scholastickí teológovia zakladajú svoje odsúdenie krutosti voči zvieratám predovšetkým na jej demoralizujúcom vplyve.[44] Napríklad kohútie zápasy niektorí moralisti odsudzujú hlavne kvôli ich nezdravému vplyvu na divákov.[45] Ak teda spôsobovanie zbytočného utrpenia zvieratám je z tohto dôvodu zlé, možno a fortiori povedať, že predstavenie, v ktorom sa ľudia zbytočne a nespravodlivo bijú, je z toho istého dôvodu ešte horšie.
Skutočnosť, že najnásilnejšie boxerské zápasy prilákajú najväčšie davy ľudí naznačuje, že pre väčšinu divákov je lákadlom „potešenie z dobrého zápasu“. To neznamená, že by prejavy zručnosti či dramatický prvok neboli tiež pohnútkou pre sledovanie zápasu. Ide o to, že pre väčšinu fanúšikov sa zdajú byť primárne práve tie nezdravé motívy; inak by bol charakter boxu iný. Súboje promotér plánuje tak, aby potešili dav. Každý, kto sa zúčastnil zápasov, uzná, že prevládajú animálne emócie; že diváci sú vystavení všeobecnej emocionálnej nestabilite a často sú vybičovaní až k šialenstvu; že boj ľahko vyvoláva u divákov prejavy, ktoré sa podobajú nenávisti a krutosti. Lebo príjemne pocity, ktoré vyvoláva predstavenie v ktorom jeden človek zmláti druhého tak, až v ňom nezostáva podstatná ľudská vlastnosť, vedomie, rozum a slobodná vôľa, sú zvieracími emóciami, ktoré zvyčajne vychádzajú z neresti divokosti alebo zúrivosti. Ak niečo dokáže zmeniť človeka v zviera, je to boj.
Z tohto dôvodu sa zdá byť nevyhnutné, aby sa medzi divákmi vyvolalo nezdravé nadšenie pre „dobrý zápas“. A ak divák na takomto zápase nemá radosť zo zbytočného utrpenia a surovej atmosféry, aspoň na nej spolupracuje a stavia sa slobodne do absolútnej bezprostrednej príležitosti k hriešnej rozkoši. Boj, ktorého priamym cieľom je narušovanie integrity ľudského tela a ktorý podporuje takýto hrubý emocionalizmus medzi divákmi, by sa mal kresťanskému svedomiu v časoch, ako sú tie naše, javiť obzvlášť zavrhnutiahodný. Lebo kedy v histórii trpelo ľudské telo porušenie vo väčšom rozsahu ako dnes? A kedy boli ľudské emócie chudobnejšie pri pestovaní súcitu a láskavosti?
Hrubosť podporovaná boxom je obzvlášť zlovestná, keď si uvedomíme, že vždy existuje určitá miera identifikácie diváka s hercami; a boj je možno najmocnejším prostriedkom na vyvolanie šelmy v človeku. Aké miesto má vo svete preplnenom utrpením a hrubosťou zábava, ktorá zámerne kladie brutálne činy za cieľ a prostriedok potešenia a pozitívne podporuje perverzný emocionalizmus?
Poznámky na tejto stránke
[40] Sum. theol., II-II, q. 159, a. 2.
[41] Prummer, op. cit., II, n. 710.
[42] C. Gent., Ill, 12.
[43] Sum. theol, MI, q. 102, a. 6, ad 8m.
[44] J. J. Fox, "Cruelty to Animals," Catholic Encyclopedia, IV, 542
[45] J. E. Ross, Christian Ethics (New York: Devin-Adair Company, 1924), n. 374
