- By: Branislav Michalka
- In: Štát
- Návštevy: 3522
Po úmrtí anglickej kráľovnej Alžbety II., sa otvorili dokorán stavidlá aj na slovenských potokoch, riekach a rezervoároch gýčovitej sentimentality, ktorá následne zaplavila média a im pridružený zábavný priemysel, vrátane toho parlamentného. Podobne ako pri úmrtí Alžbetinej nevesty Diany, sa celebrity, politickí nádenníci a hlodavce zo žurnalistických odtokových rúr, blažene kúpali v pozlátku falošnej a umelo udržiavanej tradície, nesúcej všetky znaky účelového mámenia zmodernizovaných más lacnou zábavou v operetnom štýle, ktorá má dodať davom pocit kontinuity s minulosťou, zbohatlíkom pocit aristokratickej výnimočnosti a veriacim zdanie náboženskej kontinuity.
No comments
- By: Georges Bernanos
- In: Štát
- Návštevy: 3626
Nie je nič melancholickejšie, ako počuť bláznov, ktorí stále dávajú slovu demokracia jeho starý význam. Blázni! Ako preboha môžete očakávať, že Technika bude tolerovať postup, v ktorom by bol technik menovaný hlasovaním, teda nie podľa jeho technických skúseností garantovaných diplomami, ale podľa miery sympatií, ktoré dokáže vzbudiť? Hlasovanie? Moderná spoločnosť je teraz súborom technických problémov, ktoré treba vyriešiť. Aké miesto v tom môže mať prefíkaný politik, podobne ako idealistický volič?
- By: Luca Volonte
- In: Štát
- Návštevy: 3276
Súčasné európske vedenie a byrokracia čoraz jasnejšie dosvedčujú svoje antikresťanstvo, demokratický centralizmus a homologizujúcu štandardizáciu. Nemecko sa prostredníctvom kancelára Scholza usiluje o zrušenie pravidla jednomyseľnosti v hlasovaní štátov, Macron chce rozšíriť byrokraciu. Sú to ďalšie kroky k unitárnemu štátu.
- By: Eugene Hillman, C. S. Sp.
- In: Štát
- Návštevy: 9388
Diskusie o morálnosti boxu sa väčšinou odohrávajú v emocionálnej rovine. Tí, ktorí majú radi bojové športy a zápasenie, si myslia, že box je v poriadku; tí, ktorí nie, majú tendenciu považovať box za mravne zlý. Len veľmi málo teológov diskutuje túto vec na teologickej úrovni a spomedzi nich ani jeden nepriniesol naozaj vedecké pojednanie. Spomenuli princípy, vyjadrili pocity a uviedli niektoré veľmi definitívne závery, podľa toho, ku ktorej strane sa pocitovo klonili. Tieto názory boli dobre zmapované frátrom Geraldom Kellym v marcovom vydaní Theological Studies[1].
- By: Branislav Michalka
- In: Štát
- Návštevy: 4598
Keď som v roku 2014 publikoval v Dielni svätého Jozefa článok nazvaný Ukrajinská brána, v ktorom som naznačoval, že udalosti na Ukrajine budú mať pre Európu podobný význam ako prelom, ktorý nastal v jej dejinách po I. svetovej vojne (odohrávajúcej sa presne sto rokov predtým), sám som v duchu krútil hlavou nad vlastnou opovážlivosťou. Avšak nebolo pomoci, celkový kontext udalostí a nastanuvšieho ideového chaosu smeroval nutne a logicky k záveru, že sa pravdepodobne blíži určité rozuzlenie zamotaného 20. storočia, ktoré by podľa všetkého mohlo zmietnuť z povrchu zemského viaceré mýty európskeho liberalizmu, pokrokárstva a osvietenstva, osvetľujúc udalosťami ich finálnu vyprázdnenosť.
- By: Jozef Duháček
- In: Štát
- Návštevy: 2462
Vďaka moderným masovokomunikačným prostriedkom máme možnosť sledovať priebeh niektorých veľkých a svetom hýbucich udalostí priamo z gauča. Pandémie, vzbury, protesty, vojny, hladomory a revolúcie to všetko s náležitým ideovým komentárom dostávame priamo, bez námahy ako na striebornom podnose. Pre pivo a čipsy treba zájsť do kuchyne.
- By: Jozef Duháček
- In: Štát
- Návštevy: 1350
Blahobyt západného štýlu života nesie zmiešané dôsledky. Na jednej strane nám prosperita uľahčila život a uvoľnila množstvo peňazí, ktoré môžeme použiť pre šírenie Božieho slova a pomoc núdznym. Na druhej strane veci, nakúpené za prostriedky z tohoto blahobytu plynúce, vyžadujú veľký diel nášho času a pozornosti. Požiadavky nášho materialistického životného štýlu sa v skutočnosti zmenili na tyraniu, ktorá spotrebuje väčšinu našej energie. Industrializácia priniesla vyšší životný štandard a kratší pracovný týždeň. Na začiatku 20. storočia pracoval každý člen rodiny zhruba 60 hodín týždenne a neraz sedem dní v týždni (starosť o dobytok a polia), aby rodina vôbec prežila. V polovici 20. storočia sa na západe skrátil pracovný týždeň na 48 hodín a v mnohých rodinách to bol len otec-manžel, ktorý chodil do zamestnania a zarábal. Dnes sú v drvivej väčšine rodín potrebné dva príjmy, aby udržali rodinný materialistický životný štýl. Americkým snom pred štyrmi desaťročiami bola dobrá práca, slušné bývanie a pekné auto. Dnes si americký sen žiada isté zamestnanie, dôchodkové sporenie, dom, dve až tri autá, chatu, dom pri jazere, karavan alebo príves, poistenie, ktoré kryje každú možnú životnú situáciu a samozrejme vysokoškolské vzdelanie pre všetky deti. Vlastníctvo materiálnych vecí a zabezpečená budúcnosť, ktorú tieto veci umožňujú sa stala meradlom úspechu. Dosiahnutie toho je však často krát priveľmi namáhavé a pre mnohých nemožné, čo je zdrojom obáv a starostí. Ale Ježiš povedal "Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba" (Mt 6:34).
- By: Brat André Marie, M. I. C. M
- In: Štát
- Návštevy: 5132
Epištola z tejto nedele sa končila nasledujúcim veršom: „Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach,“ (1Pt 3:14-15a). Slová prvého z Kristových námestníkov, ktoré ma povzbudili, sú slová, ktoré by sme mali dobre premeditovať, aby sme uzreli našu cestu cez ťažkosti týchto dní. Veď žijeme pod vládou strachu a strach môže byť rukách našich nepriateľov mocným nástrojom manipulácie. Výsledkom je, že mnohí ľudia sú strašne „vyľakaní“.
- By: E.M. Jones
- In: Štát
- Návštevy: 2379
Nie je preto prekvapením, že Rockefellerovci boli náramne ochotní financovať aktivity ženy, ktorá kedysi nabádala k ich zavraždeniu (po Ludlowskom masakri). Kontrola pôrodnosti v 20-tych rokoch nakoniec vyvolala rasové pnutie, ktoré zachytáva kniha Veľký Gatsby. Čím viac sú horné triedy uchvátené nereproduktívnym sexom, tým viac sa boja tých, ktorí chcú plodiť deti. Odtiaľto pochádza strach z "rozličnej miery plodnosti". V najzákladnejšej rovine, tento strach je o tom, že niekde jestvuje niekto, kto má viac detí, ako vrchné triedy spoločnosti. A nakoniec, keďže všetci lepší ľudia obmedzujú veľkosť svojich rodín, tí ktorí tak nerobia, nie sú dobrí ľudia. A tak sa eugenika stala liekom na utrápené maltuziánske svedomie bohatých tried prvej polovice 20. storočia. Antikoncepcia sa stala amorálnym imperatívom pre celé ľudstvo, teda prinajmenšom podľa názoru tých, ktorí ju užívajú.
Hospodárska kríza a snaha ľudí ako Msgr. Ryan uštedrili Maltuziánom silný úder, ktorý ešte zdupľoval všeobecný odpor k nacistickej ideológií, ktorá doviedla eugenické hnutie do jeho logického dôsledku. Ale antikoncepcia prežila a postupne sa jej užívanie rozširovalo, ako aj tlak použiť ju ako všeliek na všetky sociálne problémy. Birth Control League sa premenovala na Planned Parenthood v roku 1942. Ľudia, ako Bernard Berelson, s peniazmi z Rockefellerovho Population council, potom nasadili masívne rastúce komunikačné prostriedky a presvedčili ľudí, aby sami sebe robili to, čo doposiaľ od nich pod nátlakom vyžadoval štát.
Objav hormonálnej a vnútromaternicovej antikoncepcie v 60-tych rokoch bol takmer okamžite sprevádzaný strachom z preľudnenia. A opäť tu bola antikoncepcia, ako univerzálne riešenie sociálnych problémov. V tom čase bola Katolícka cirkev rozvrátená zvnútra ľuďmi ako rev. Theodore Hesburgh C.S.C., ktorý s peniazmi od Rockefellera organizoval tajné konferencie o antikoncepcii na katolíckej univerzite Notre Dame v rokoch 1962 až 1965. Rozvrátená cirkev nedokázala čeliť prílivu, Maltuziáni boli opäť na koni a to s finančnou podporou od vlády. Ironické je, že to boli demokrati, strana Msgr. Johna Ryana a pracujúcich ľudí, ktorí to nastolili. Maltuziánska ideológia sa stala uhoľným kameňom domácej i zahraničnej politiky a tvorila esenciu kultúrnej revolúcie 60-tych rokov.
Demokrati, ktorí kedysi verili v podporu rozvoja spoločnosti skrze obranu záujmov pracujúceho človeka, sa zmenili a prijali názor svojich protivníkov, prijali názor Rockefellerovcov, že problém je populácia. S nástupom Maltuziánskej ideológie sa zmenila aj úloha vlády a jej poslaním už nie je zaisťovať blahobyt občanov, ale stále viac upevňovať svoju moc nad nimi skrze znižovanie ich počtu.
- By: Jozef Duháček
- In: Štát
- Návštevy: 8353