* * * Z dejín * * *

Jednou z najtraumatickejších udalostí pre východných kresťanov raného stredoveku bolo dobytie Jeruzalema sasánovskými Peržanmi v roku 614 po Kristovi. K dobytiu Jeruzalema došlo v kontexte byzantsko-perzských vojen medzi rímskym cisárom Herakleiom a perzským kráľom sasánovskej dynastie Chosroesom II. Za šestnásť rokov trvajúcej perzskej hegemónie sa osud Židov dramaticky zmenil, pretože Peržania túžiac posilniť svoju moc proti kresťanskému byzantskému obyvateľstvu, spravili v Judei zo Židov nástroj sasánovskej politiky.

Dňa 17.novembra si marginálna a ideovopoliticky vrcholne nezaujímavá časť slovenskej progresívnej a liberálnej spoločnosti pripomína výročie „Nežnej polúcie“ (nie nepomýlil som sa, poznám rozdiel medzi revolúciou a polúciou, sémantický, prenesený aj skutočný. Ľahostajná a katolícky indiferentná mohutná časť slovenskej spoločnosti sa teší že má opäť voľno, prípadne predĺžený víkend, nemusí ísť do práce a môže sláviť nakupovacie bakchanálie v obchodných centrách – novodobých svätyniach organizovaného konzumu. Ja, jednoduchý a bigotne názorovo netolerantný katolík však zásadne oslavujem dňa 17.novembra sviatok svätého Gregora Divotvorcu.

Pápež svätý Pius X. v encyklike Pascendi Dominici gregis, zo dňa 8. septembra 1907, zameranej proti modernizmu, snažil sa zredukovať ad unum (na jeden princíp) značne chaotické hnutie, ktoré rozširovalo sa pred jeho očami. Pápež svätý Pius X. vo svojom Motu proprio Sacrorum Antistitum, zo dňa 1. septembra 1910, vyslovil domnienku, že hnutie má jednotnú podzemnú organizáciu, ktorá tvorí ozajstnú „tajnú spoločnosť“ vnútri Cirkvi: „Veríme, že každý biskup je si vedomý, že deštruktívna skupina ľudí, modernisti, hoci boli demaskovaní encyklikou Pascendi Dominici gregis, nevzdala sa svojich plánov narúšať pokoj v Cirkvi. Veď neprestali vyhľadávať a vťahovať do svojej tajnej spoločnosti nových adeptov, a cez nich očkovať do žíl kresťanskej spoločnosti jed svojich názorov prostredníctvom kníh a brožúr, ktoré vydávajú anonymne, alebo pod pseudonymom.“.

Treba si živo sprítomniť všetky tie roky úzkosti a mučenia prvých troch storočí, aby sme mohli plne zhodnotiť význam reškriptov Konštantína Veľkého, ktorými zaručil kresťanstvu slobodu jestvovania, kultu a rovnoprávnosť s pohanstvom. Tak sa zdá, že ani najmenší tieň nezakalil radosť kresťanov nad týmto epochálnym činom Konštantínovým, verejne po prvé prejavujúcim priazeň, predtým ukrivdovaným a osočovaným kresťanom. A predsa bedlivému oku neujde, že prevzatie ochrany nad kresťanstvom skrýva v sebe aj určité nebezpečenstvo, ktoré sa časom stane akútnym: cezaropapizmus. Už Konštantín vykonal niektoré zásahy do čisto cirkevných záležitostí.

Sanfedizmus je označenie pre ozbrojené katolícke hnutie v Neapolsku, namierené voči francúzskym jakobínskym okupantom. Hnutie zorganizoval neapolský katolícky kardinál Ruffo, ktorý nezniesol, že francúzski antiklerikálni okupanti zatkli a uväznili staručkého pápeža Pia VI. v Ríme a obsadili arogantne celé Taliansko. Kalábrijci a Sicílčania povstali voči francúzskym republikánskym okupantom a počas svojho boja v roku 1799 uštedrili francúzskej soldateske krutý výprask a prinútili ich žobrať o milosť.

Dnes by som rád predstavil nádherný latinský hymnus Pange Lingua Gloriosi, venovaný Najsvätejšej Eucharistii, ktorého autorom slov je Cirkevný učiteľ sv. Tomáš Aquinský (1225 - 1274). Sv. Tomáš Aquinský tento hymnus vytvoril na žiadosť pápeža Urbana IV., ten všemožne podporoval šírenie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo), úzko súvisiaceho s eucharistickým zázrakom v Bolsene.

Kostol Santissima Trinita dei Monti je rímsky neskororenesančný titulárny kostol zasvätený Svätej Trojici, ktorý stojí nad Španielskymi schodmi. Tento rímsky kostol začal stavať na sklonku 15. storočia francúzsky panovník Ľudovít XII. a kostol navštevovala vždy francúzska katolícka komunita žijúca v Ríme. Kostol Santissima Trinita dei Monti, ako aj známa vila Medici, sú aj dnes majetkom Francúzska. Pred kostolom sa nachádza od roku 1789 obelisk.

Svätá Brigita Švédska a jej rímska misia

Začiatkom roku 1346 sa sv. Brigita Švédska rozhodla odísť do Ríma. Podľa historických informácii do Ríma odišla v roku 1350, sprevádzali ju jej spovedníci. Sv. Brigita chcela požiadať pápeža o potvrdenie Kongregácie Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, získať plnomocné odpustky, ktoré mohli veriaci v roku 1350 pri púti do Ríma získať a takisto chcela navštíviť hroby apoštolov sv. Petra i Pavla, ako aj katakomby a rímske kostoly, ktoré boli a sú pre katolícku komunitu Európy nesmierne cenné.

Podľa tradičného katolíckeho kalendára si dňa 8.októbra pripomíname sviatok sv. Brigity Švédskej (1303 - 1373), známej švédskej katolíckej mystičky a svätice. Jej atribútmi sú kniha, pero, Kristovo srdce s krížom. Je patrónkou Európy, Švédska, patrónkou pútnikov a umierajúcich. V roku 1316 sa vydala, po 28 rokoch kresťanského manželstva ovdovela. Keďže bola členkou III. rádu sv. Františka, rozhodla sa vstúpiť do kláštora, viedla bohatý duchovný život a založila rehoľné spoločenstvo Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, známe aj pod ľudovým názvom brigitky. Je matkou Kataríny Švédskej, ďalšej významnej švédskej svätice. Modlitby sv. Brigity Švédskej sú silnou zbraňou v boji proti diablovi a ochranou katolíka v jeho ceste týmto „Slzavým údolím“.

V meste Tarifa v južnom Španielsku sa stojí hrad, ktorý sa stal svedkom jednej z mnohých osobných drám, ktoré priniesla história, ktorá ponúka mnoho inšpirácie a poučenia. Táto mohutná pevnosť, dnes už samozrejme nemá strategický význam a tak ako iné hrady, je to múzeum a turistická atrakcia. Hrad stojí na malom ostrove, ktorý je  úzkou hrádzou spojený s pevninou v najjužnejšom cípe krajiny, neďaleko  Gibraltarského brala a teda pravdepodobne to bolo práve tu, kde sa v roku 711 vylodili hordy moslimských nájazdníkov a začali útok na Pyrenejský polostrov. Hrad je pamätníkom čias, v ktorý španielska aristokracia udatne bránila svoju krajinu proti islamskej agresii. Dnešní Španieli, ktorí po práve nemajú reputáciu udatných, pracovitých a poriadok milujúcich kresťanov s týmito Španielmi minulosti zaujímavo kontrastujú.

Z archívu:

Či treba tolerovať kacírov

z dňa 27. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Kríza

z dňa 23. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Život nie je fér 

z dňa 26. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­