Pôst (fast/fest) všeobecne znamená abstinenciu od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Niektorí odvodzujú toto slovo z koreňa, držať, zachovať, pozorovať alebo obmedzovať sa. Latinský výraz jejunium označuje zvieracie črevo, ktoré je vždy prázdne. Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktore predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín - taká je povaha pôstu predpísaného Cirkvou pred svätým prijímaním (prirodzený pôst). Môže tiež znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst. A tento pojem zahŕňa aj kajúcnu prax, ktorá je spoločná pre rôzne rehoľné spoločenstvá katolíckej cirkvi. Napokon, v prísnom zmysle slova, pôst znamená abstinenciu od jedla a ako taký je aktom miernosti (temperantia), ktorý má svoj raison d'être v nárokoch prirodzeného zákona a svoju dokonalosť nachádza v požiadavkách pozitívnej cirkevnej legislatívy.


V kresťanskom staroveku Eustathiáni (Sozomenes, Cirkevná história II.33) popierali povinnosť pôstu pre dokonalejších kresťanov; boli odsúdení (380) synodou v Gangre (kan. xiv), ktorá zároveň potvrdila starobylosť tradície cirkevných pôstov (Hefele-Leclercq, Hist. des Conciles., 1908, 1, s. 1041). , Na rozdiel od nepodložených tvrdení týchto sektárov, moralisti jednomyseľne tvrdia, že prirodzený zákon zakladá nevyhnutnosť pôstu, pretože každé rozumné stvorenie je povinné rozumným spôsobom pracovať na ovládnutí vlastnej žiadostivosti. Preto majú rozumné bytosti logicky povinnosť prijať prostriedky primerané dosiahnutiu tohto cieľa. Spomedzi prostriedkov, ktoré tento účel prirodzene dosahujú, si pôst nárokuje prvé miesto. Úlohou pozitívneho zákona je určovať dní, v ktorých sa musí táto povinnosť zachovať, ako aj spôsob, akým sa má táto povinnosť plniť v ustanovený deň. Zákon pôstu, tak ako ho cirkev chápe, bol spočiatku nepísaný a preto sa musí chápať a uplatňovať s náležitým ohľadom na zvyky platné v rôznych časoch a na rôznych miestach. 

V Spojených štátoch amerických sú napríklad ako pôstne dni predpísané všetky dni veľkého pôstu, adventné piatky (všeobecne), kántrové dni, vigílie Vianoc a Turíc, ako aj  (14. augusta) Nanebovzatia Panny Márie a vigília (31.10.) Všetkých svätých. Vo Veľkej Británii, Írsku, Austrálii a Kanade sú ako pôstne označené aj adventé stredy a (28. júna) vigília svätých Petra a Pavla. Pôst v spočíva v  tom, že za  24 hodín sa príjme len jedno plné jedlo a to okolo poludnia. Znamená to tiež povinnosť zdržať sa mäsa, pokiaľ by legitímny orgán neudelil povolenie na jeho konzumáciu. Objem povoleného jedla tomto jedinom chode nebol nikdy predmetom pozitívnych právnych predpisov. A tak aj ten, kto požije výdatné a bohaté jedlo, aby pôst vydržal, spĺňa povinnosť pôstu. Akýkoľvek priestupok proti miernosti, v rámci tohoto jedla neohrozuje povinosť postenia.

Podľa všeobecného zvyku je vhodný čas na toto jedlo okolo poludnia. Z dobrých dôvodov je však možné túto hodinu legitímne posunúť. Nespácha sa vážny hriech, ak sa toto jedlo bez dostatočného dôvodu príjme pred poludním, pretože tým nie je porušená podstata pôstu, ktorá spočíva v jedení jedného jedla denne. Podobne môže byť hodina obedňajšieho jedla z dobrých dôvodov zmenená. V mnohých našich väčších mestách teraz prevláda táto prax. Podľa D'Annibale (Summa Theologiae Moralis, 4. vydanie, III, 134) a Noldina (Summa Theologiae Moralis, n. 674), dobré dôvody ospravedlňujú požiť obedné jedno ráno, ranajšie na večeru, či večeru na obed, pretože pôst zostáva stále neporušený. Dlhšia prestávka v hlavnom jedle by sa ale nemala dovoliť, lebo takáto prestávka v skutočnosti vytvára dve jedlá namiesto jedného. Zdravý rozum, berúc do úvahy individuálny úmysel a trvanie prerušenia, musí nakoniec rozhodnúť, či je dané prerušenie pridlhé, alebo nie. Spravidla sa prerušenie do pol hodiny nepovažuje za významné. Jednotlivec však po začatí obedňajšieho jedla a následnom dlhšom bona fide prerušení, trvajúcom jednu alebo viac hodín, je plne oprávnený pokračovať a dokončiť jedlo po skončení prerušenia. Nakoniec, pokiaľ osobitné dôvody nenaznačujú opak, nie je dovolené požívať toto jedlo neprimerane dlho. Spravidla sa v tejto veci považuje za neprimerané trvanie dlhšie ako dve hodiny.

Okrem spomínaného kompletného jedla Cirkev teraz povoľuje prijať ešte trochu jedla, zvyčajne večer. Pri tomto bode sa musí brať náležitý ohľad na to, čo je miestnym zvykom, pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jedla, pri tomto druhom chode. Po prvé, u nás je povolených približne tristo gramov jedla, aj keď toto množstvo by mohlo stačiť pre úplné nasýtenie niektorých osôb. Okrem toho sa musí venovať pozornosť osobitným vlastnostniam každého človeka, jeho povinnostiam, dĺžke pôstu atď. Preto je v severných krajinách povolené oveľa viac jedla ako v teplejšom podnebí, viac je povolené tým, ktorí počas dňa fyzicky ťažko pracujú, ako tým, ktorí sa namáhajú málo, viac slabým a hladujúcim, ako silným a dobre živeným. Vo všeobecnosti sa môže prijať všetko, čo sa považuje za potrebné na to, aby to ľuďom nebránilo venovať náležitú pozornosť svojim stavovským povinnostiam. Okrem toho, pri tomto druhom jedle je potrebné zohľadniť zvyklosti danej krajiny, čo sa týka kvality a druhu povolených potravín. Na niektorých miestach sú zakázané vajcia, mlieko, maslo, syr aj ryby, zatiaľ čo chlieb, koláče, ovocie, byliny a zelenina sú povolené. Na iných miestach je zasa povolené mlieko, vajcia, syr, maslo aj ryby,  či už na základe zvyku, alebo na základe udeleného indultu. Na to, aby sme v tomto bode mohli bezpečne usudzovať, musíme si dôkladne preštudovať pôstne predpisy každej diecézy. Okrem toho je ešte ráno povolené trocha čaju, kávy, čokolády alebo podobných nápojov, spolu s kúskom chleba alebo sušienkou. Prísne vzaté, všetko, čo sa dá klasifikovať ako tekutina, sa môže ako nápoj alebo liek príjmať v pôste kedykoľvek, počas dňa či v noci. Preto sa voda, limonáda, sóda, zázvorové pivo, víno a podobné nápoje môžu užívať v deň pôstu mimo jedla, hoci také nápoje sa môžu do istej miery ukázať ako výživné. Káva, čaj, zriedená čokoláda, výrobky z cukru, bobule borievky a citrón sa môžu užívať nalačno, mimo jedla či ako liek pre tých, ktorí ich považujú za prospešné pre svoje zdravie. Med, mlieko, polievka, vývar, olej alebo čokoľvek iné, čo má povahu jedla, nie je povolené v žiadnej z uvedených kategórií. Nie je možné matematicky rozhodnúť, koľko jedla je potrebné na závažné porušenie tohto zákona. Moralisti aj kanonisti sa zhodujú v názore, že viac ako 150 gramov by vážne odporovalo povinnosti pôstu, či už sa toľko potravy spotrebovalo naraz alebo v rôznych intervaloch počas dňa, pretože Alexander VII (18. marca 1666) odsúdil tvrdenie tých, ktorí učili, že takto prijaté jedlo sa nemá považovať za rovnaké alebo prekračujúce povolené množstvo (Denzinger, Enchiridion Symbolorum et Definitionum, desiate vydanie, Freiburg im Br., 1908, č. 1129).

Aj keď Benedikt XIV (Non Ambiginius, 31. mája 1741; Superna, 22. augusta 1741) udelil povolenie jesť mäso cez pôstne dni, výslovne zakázal požívanie rýb a mäsa v rovnakom jedle počas všetkých pôstnych dní v roku, ako aj v nedeliach počas veľkého pôstu. (List arcibiskupovi z Compostely z 10. júna 1745, Bucceroni - Enchiridion Morale č. 147). Toto nariadenie zaväzuje všetkých, ktorí sú oslobodení od pôstu, buď preto, že sú nútení pracovať, alebo preto, že nemajú ešte dvadsaťjeden rokov. Tento zákaz sa okrem toho vzťahuje na osoby, ktoré majú povolené mäso v dňoch pôstu, buď dišpenzom alebo Indultom. Hriech sa spácha ak sa zakázaná vec vykoná.

Cirkevný zákon uvaľuje vážnu povinnosť na všetkých pokrstených jednotlivcov, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť za predpokladu, že ukončili dvadsiaty prvý rok a nie sú inak ospravedlnení. Toto tvrdenie je iba praktickým uplatnením všeobecne akceptovaného princípu moralistov a kanonistov, podľa ktorého je charakter záväzku v ľudskej legislatíve za ťažký alebo ľahký podľa toho, či matéria, ktorá je subjektom zákona, má alebo nemá blízky a vnútorný vzťah k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Keďže pôst, ktorý sa považuje za úkon cnosti striedmosti (temperantia), má k podpore duchovného rozvoja človeka práve taký vzťah (pozri Pôstnu prefáciu v Rímskom misáli), predstavuje bezpochyby všeobecne záväznú povinnosť. K tomuto apriornému dôvodu možno pridať to, čo nám hovoria dejiny Cirkvi o závažných trestoch spojených s porušením tohto zákona. Šesťdesiatedeviate z apoštolských ustanovení nariaďuje degradáciu biskupov, kňazov, diakonov, lektorov a kantorov, ktorí sa počas Pôstu nedokážu postiť a exkomunikáciu laikov, ktorí neplnia pôstne prikázania. Päťdesiatyšiesty kánon Trullskej synody (692) uvádza podobné nariadenia. Napokon Alexander VII (24. september 1665) odsúdil tézu formulovanú takto: Ktokoľvek porušuje cirkevný zákon pôstu, nehreší smrteľne, pokiaľ tak nekoná z pohŕdania alebo neposlušnosti (Denzinger, op. Cit., č. 1123).

Aj keď je táto povinnosť všeobecne závažná, nie každé porušenie zákona je smrteľne hriešne. Keď prestúpenie zákona nespôsobuje ťažkú nespravodlivosť, sú spáchané hriechy všedné. Neschopnosť dodržať zákon pôstu a nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami svojho vlastného stavu postačujú už zo svojej podstaty, aby zanikla povinnosť, pretože, ak sa bremeno pozitívnych zákonov ukáže ako mimoriadne zaťažujúce alebo nezrozumiteľné, je povinnosť okamžite zrušená. Z tohto dôvodu sú chorí, zotavujúcí sa, chúlostivé ženy, osoby staršie ako šesťdesiat rokov, rodiny, ktorých členovia nemôžu mať spomínané hlavné jedlo súčasne, alebo ktorí nemajú nič iné ako chlieb, zeleninu alebo podobné, málo výživné potraviny, ktorým pôst spôsobuje nespavosť či silné bolesti hlavy, manželky, u ktorých pôst spôsobuje zanedbávanie manžela, deti, u ktorých pôstenie spôsobuje hnev rodičov; jedným slovom, všetci tí, ktorí nedokážu splniť povinnosť pôstu bez toho, aby podstúpili viac ako len obyčajné ťažkosti, sú ospravedlňené vďaka neschopnosti plniť túto povinnosť. Podobne aj nezvyčajná únava alebo telesná slabosť, ktorá sa vyskytuje pri plnení najakej povinnosti a ktorá je spôsobená pôstom, ruší povinnosť postenia. Nie však každý druh práce, ale iba taký, aký je veľmi namáhavý a zdĺhavý ospravedlňuje od povinnosti postiť sa. Tieto dve podmienky sa neobmedzujú iba na manuálnu prácu, ale môže ich naplniť aj  intelektuálna práca. Preto aj účtovníci, stenografi, prevádzkovatelia telegrafov, právnici a mnohí ďalší, ktorých povolanie je prevažne duševné, môžu mať právo na oslobodenie od tejto povinnosti, rovnako ako nádenní robotníci alebo remeselníci. Ak takéto dôvody, ktoré ustanovujú výnimku zo svojej podstaty, neexistujú, zákonne ustanovení predstavení môžu dišpenzovať od povinnosti pôstu. Preto najvyšší pontifex môže vždy a všade udeliť platné výnimky z tejto povinnosti. Jeho dišpenz bude platný, ak je dostatočný dôvod pre jeho udelenie. Vo výnimočných prípadoch a z dobrých dôvodov môžu aj biskupi udeliť výnimky vo svojích diecézach. Pokiaľ nie sú splnomocnení indultom, nemôžu ale oslobodiť od povinnosti všetky svoje subjekty súčasne. Je potrebné poznamenať, že biskupi zvyčajne vydávajú tesne pred Pôstom obežníky a pastierske listy, ktoré sa veriacim čítajú počas omše a v ktorých na základe poverenia Apoštolskej stolice zverejňujú aktuálne pravidlá pre pôst, oslobodenia, výnimky atď. Kňazi poverení starostlivosťou o duše môžu jednotlivca z dobrého dôvodu tiež dišpenzovať. Predstavitelia rehoľných spoločenstiev môžu dišpenzovať jednotlivých členov svojich spoločenstiev za predpokladu, že existujú dostatočné dôvody. Spovedníci nie sú kvalifikovaní na udelenie týchto výnimiek, pokiaľ na to neboli výslovne delegovaní. Môžu však rozhodnúť, či existuje dostatočný dôvod na zneplatnenie  povinnosti v konkrétnom prípade.

Tí, ktorí majú povolenie od Svätej stolice jesť mäso v zakázané dni, môžu využiť túto výnimku pri svojom hlavnom jedle a to nielen v dňoch abstinencie od mäsa, ale aj v dňoch pôstu. Keď vek, slabosť alebo práca oslobodila kresťanov od pôstu, môžu jesť mäso tak často, ako je to opodstatnené, za predpokladu, že požívanie mäsa povoľuje všeobecný indult ich biskupa (Sacred Penitentiaria, 16. januára). , 1834). Nakoniec Svätá Stolica opakovane vyhlásila, že použitie masti, ktoré povolila indultom, zahŕňa maslo, sadlo, olej alebo tuk z akéhokoľvek zvieraťa.

Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti  doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie  za hriech a jeho následky. (Trid. koncil , Sess. VI. Kán. Xx)

Katolícka encyklopédia (1917)

Súvisiace články:

Afrika v nás. Závisí od Európanov či sa obrátia k Bohu a dostanú od neho aj všetko ostatné
Afrika v nás. Závisí od Európanov či sa obrátia k Bohu a dostanú od neho aj všetko ostatné 19. 09. 2009
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli
Dezinfikovanie liturgie – škrtanie nepohodlných modlitieb v novom misáli 06. 08. 2022
„Non possumus“ vs. dramatická zmena obsahu modlitieb Novus Ordo
„Non possumus“ vs. dramatická zmena obsahu modlitieb Novus Ordo 03. 02. 2022
Tvárou k novým skúškam – list Jeana Ousetta zúfalému odpadlíckemu katolíkovi
Tvárou k novým skúškam – list Jeana Ousetta zúfalému odpadlíckemu katolíkovi 18. 09. 2022
Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla
Umŕtvovanie podľa apoštola Pavla 07. 03. 2022
Môžu katolíci „rozlišovať a vzdorovať“?
Môžu katolíci „rozlišovať a vzdorovať“? 16. 12. 2021
St. Gallenská mafia a synodalita: „Je treba postupovať jemne, ale pevne a vytrvalo.“
St. Gallenská mafia a synodalita: „Je treba postupovať jemne, ale pevne a vytrvalo.“ 01. 11. 2021

Z archívu:

Cirkev otvorená pre každého?

z dňa 14. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Existuje existencia?

z dňa 16. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Či treba tolerovať kacírov

z dňa 27. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Sorosove magistérium - zastavte synodu

z dňa 27. február 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Omyly neokatolicizmu

z dňa 30. október 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Mimo Cirkvi niet spásy

z dňa 01. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­