Slovo tradícia (grécky paradosis) budeme v tomto texte chápať výlučne v cirkevnom zmysle. Môže označovať nejakú vec (náuku, správu alebo zvyk) prenášanú z jednej generácie na druhú; alebo to označuje orgán, či spôsob odovzdávania (kerigma ekklisiastikon, predicatio ecclesiastica).
Ten prvý prípad je napríklad tradícia, že Ježiš Kristus sa narodil 25. decembra. V teologickom jazyku sa však tento pojem oveľa detailnejšie precizuje. Najprv sa hovorilo len o tradíciách, ktoré si nárokujú božský pôvod, ale následne sa objavili otázky ústnej tradície, ktorá sa odlišuje od písanej v tom zmysle, že daná doktrína alebo inštitúcia nepramení bezprostredne zo Svätého písma, ale z ústneho učenia Krista alebo apoštolov. V druhom prípade, ak mienime orgán či spôsob odovzdávania tradície, tak máme na mysli úradný orgán, učiteľský úrad alebo učiteľskú autoritu.
Medzi katolíkmi a protestantskými heretikmi je v tomto spor, ktorý možno zhrnúť dvoma otázkami:
- Je všetka zjavená pravda zapísaná vo Svätom Písme, alebo možno, či dokonca treba pripustiť, že Kristus dal svojim apoštolom a cez nich Cirkvi pokyny, ktoré buď počuli priamo z Ježišových úst, alebo dostali skrze inšpiráciu či zjavenie a ktoré v Písme (kánonických knihách) nie sú zapísané?
- Je treba pripustiť, že Kristus ustanovil svojou Božskou autoritou Cirkev za oficiálny a autentický orgán na odovzdávanie a vysvetľovanie Zjavenia udeleného ľuďom?
Protestantský princíp je jasný: Biblia a nič len Biblia je jediným zdrojom zjavenej pravdy a mimo Bibliu zjavené pravdy nejestvujú; Biblia je jediným pravidlom viery, ňou a iba ňou sa riešia všetky dogmatické otázky; iba Biblia je záväzný orgán. Tak to berú klasickí protestanti a moderní fundamentalisti. Liberálni protestanti neuznávajú ani autoritu Biblie. Katolíci zastávajú názor, že môžu, ba že musia nevyhnutne existovať aj iné zjavené pravdy, okrem tých zapísaných v Biblii. Tiež zastávajú názor, že Ježiš Kristus ustanovil, živý orgán, ktorý mal jestvovať v čase a priestore, aby odovzdával Písmo a zapísané Zjavenie všetkým, vždy a všade.
Medzi katolíkmi a východnými schizmatikmi nie sú rozdiely také zásadné, pretože obe strany akceptujú Božie ustanovenie a Božiu autoritu Cirkvi a majú podobné chápanie jej neomylnosti a neporušiteľnosti a jej učiteľských výsad, nezhodujú sa však ohľadom nositeľov tej autority, organickej jednoty učiteľského zboru, neomylnosti pápeža a existencie a povahy dogmatického vývoja v odovzdávaní zjavenej pravdy. V texte sa sústredíme na pojem tradície v týchto aspektoch.
- Existencia Božskej tradície, ktorá nie je obsiahnutá vo Svätom písme, božské ustanovenie živého magistéria na obranu a odovzdávanie zjavenej pravdy a výsady tohto magistéria;
- Vzťah Písma k živému magistériu a živého učiteľského úradu k Písmu;
- Organizácia a výkon živého magistéria; jeho úloha pri obrane a odovzdávaní zjavenej pravdy; limity a spôsoby pôsobenia;
- Identita zjavenej pravdy v rôznych vieroučných formulách, systematizácia a dogmatický rozvoj;
