Úlohou morálnej teológie je skúmať ľudské konanie vo vzťahu k nadprirodzenému poslednému cieľu. Je to časť teologickej vedy, jej materiálny predmet sú ľudské skutky, jej formálny predmet je ich vzťah k poslednému cieľu človeka, ktorý poznávame z Božieho zjavenia. Filozofická etika má rovnaký materiálny predmet, ale formálny predmet je vzťah ľudských skutkov k ich prirodzenému cieľu, ako ho poznávame prirodzeným rozumom. Boh, ktorý je autorom i prirodzeného i nadprirodzeného sveta si neprotirečí, preto prirodzený cieľ človeka nie je a ani nemôže byť v rozpore s nadprirodzeným. Boh nestvoril ľudskú prirodzenosť, aby ju potom potrestal tým, že jej dal nadprirodzený cieľ opačný, ako cieľ prirodzený. Treba však pripustiť, že dedičný hriech spôsobil na prirodzenosti škodu, ktorú nemožno prehliadať a ktorá zatemňuje rozum a oslabuje vôľu, takže bezrozpornosť oboch cieľov človeka nie je vždy človeku bez námahy a na prvý pohľad vždy poznateľná.

Keďže hovoríme o prirodzenom i nadprirodzenom cieli a zároveň hovoríme o poslednom cieli, je zrejmé, že cieľov ľudského konania bude viac. Svet však nie je nekoordinovaný chaos, ale má svoj poriadok, svoj logos, ktorý zaisťuje to, že ciele ľudského konania sú usporiadané podľa priority a dôležitosti, že posledný cieľ je len jeden a pod ním je komplexná hierarchia menej dôležitých cieľov. Ľudské konanie sa považuje za dobré, keď vedie k poslednému nadprirodzenému cieľu. A tu nastupuje katolícka morálna teológia, ktorá skúma vo svetle Božieho zjavenia jednotlivé ľudské skutky vo všeobecnosti a stanovuje princípy, ktorými sa potom riadi skúmanie jednotlivých skutkov v konkrétnych okolnostiach,

Stáva sa ale, že k nižšiemu cieľu vedie i také konanie, ktoré je v rozpore s cieľom vyšším. Je dobré zaistiť si viac prostriedkov na lepšie a dôstojnejšie živobytie. Ale zaistiť si ich podvodom či krádežou je v rozpore so zásadou elementárnej spravodlivosti ľudského konania, ktorá požaduje, aby nikto nebol nespravodlivo pripravený o to, čo mu patrí. A zachovanie elementárnych princípov spravodlivosti je v hierarchii ľudských cieľov vyššie, ako rozmnoženie vlastného majetku.

Spomínaná porušená prirodzenosť však človeka neraz pobáda, ba priam nutká, aby volil dobro nižšie, teda naplnenie cieľa nižšieho, na úkor dobra vyššieho. V takom prípade by zbožný človek mal uznať že zhrešil, oľutovať, hriech vyznať, ísť a viac nehrešiť. Lenže dnes sa stále častejšie stáva, že človek sa pokúsi zmeniť systém tak, aby si tú nepohodu s ľútosťou a nehrešením konať nemusel. A to i systém morálny, ktorý ustanovil sám Boh. Ako sa to dá urobiť?

Katolícka morálna teológia za tie stáročia vypracovala pomerne pevný a presný systém, ktorý mapuje ľudské skutky, uvažuje okolnosti a stanovuje kedy je konanie mravne dobré a kedy nesprávne a nemožno sa mu vzoprieť otvorene, aby človek ihneď neupadol do podozrenia, že nie je katolík. Preto katolícki teológovia, ktorí držia prst na pulze doby, postupujú inak.

 

  • V prvom kroku je potrebné zrušiť hierarchiu cieľov istého konania. Je potrebné cieľ nižší postaviť na roveň cieľu vyššiemu.
  • V druhom kroku je potom treba ukázať, že k dosiahnutiu cieľa A vedú skutky ktoré bránia dosiahnutiu cieľa B a naopak, to čo vedie k cieľu B prekáža dosiahnutiu cieľa A.
  • V treťom kroku sa potom uzavrie, že ak máme dva rovnako dôležité dobré ciele a skutky vedúce k nim sa navzájom vylučujú, je nemožné splniť oba. Aspoň teda za istých okolností. A keďže sú rovnako dobré, nie je možné nútiť človeka vybrať si ten či onen, vybrať si môže sám, podľa vlastného uváženia a obe voľby sú dobré.

A tak ak bol cieľ B pôvodne podriadený cieľu A, tak tie skutky, ktoré síce viedli k naplneniu cieľa B, ale neviedli k cieľu A neboli morálne prípustné. Teraz už sú.

Možno sa niekto spýta, načo takéto kľučkovanie a kde som videl také niečo.

V poslednej dobe sa šíria správy, že pápež do Pápežskej akadémie pre život menuje stále viac funkcionárov, ktorí sú za potraty, za antikoncepciu a odmietajú katolícku sexuálnu morálku zhrnutú Pavlom VI. v Humanae Vitae.1 Aby nám, v slovenskom zaostalom zapadákove nebolo ľúto, nedávno vyšiel v slovenskom etalóne konzervatívnej žurnalistiky článok2, ktorý postupuje presne podľa hore spomenutých troch bodov.

Autor sa opiera o list od utrápených katolíckych manželov, ktorí by radi užívali všetko, čo k manželstvu zákonne náleží a na čo majú právo, majú už deti, avšak majú objektívny a na reálnych skutočnostiach založený strach z toho, že by ďalšie tehotenstvo matku zdravotne ťažko poškodilo, prípadne až zabilo. Sú však mladí a boja sa, že vyhýbanie sa manželskému styku by mohlo čoskoro viesť k ochladnutiu ich manželského vzťahu. Ako takú situáciu riešiť. Rozhodne to nie je ľahká vec. Ako k veci pristupuje autor textu? Najskôr tvrdí, že sa

identifikuje ako konzervatívny kresťan, teda prirodzene odmieta zjednodušené uvažovanie, izolovanie jednotlivých myšlienok od seba navzájom či ich vytrhávanie z kontextu.

S tým sa nedá inak ako súhlasiť. Potom autor vyťahuje prvé eso z rukáva:

Pripomeniem len fakt, že Katolícka cirkev už neučí, že plodenie detí je primárnym cieľom manželstva, ako to uvádzal Kódex kánonického práva z roku 1917. Od vydania súčasného Kódexu v roku 1983 je plodenie potomstva časťou tretieho z troch cieľov manželstva.

 

Tu vidíme aplikáciu prvého kroku. Až do roku 1983 Katolícka cirkev učila, že plodenie a výchova detí je primárnym, teda najvyšším cieľom manželstva. Teraz to už neučí. Ak má Cirkev pravdu dnes, zdá sa že sa 19 storočí mýlila, čo je pomerne nepríjemný záver. Mýlili sa pápeži v ich encyklikách, v ich kódexoch kanonického práva, mýlili sa morálni teológovia v ich rozboroch. Chvalabohu dnes je už všetko v poriadku a ciele manželstva sú pekne hneď tri a ak aj náhodou nie sú úplne rovnako dôležité, plodenie detí rozhodne nie je primárny cieľ manželstva. Ale čo ak dejiny ukážu, že tak, ako sa Cirkev mýlila v tejto veci 19 storočí, mýli sa aj teraz a je to inak? Takú otázku si autor nekladie.

Plodenie potomstva nie je nadradené trvalému spoločenstvu života ani vzájomnému dobru manželov. Nemožno tiež ignorovať povinnosť výchovy detí, ktoré sa už narodili. Nemožno prípadné počatie nového dieťa nadradiť nad dobro už žijúcich detí.

 Utrápený pisateľ listu sa autorovi zveril s viacerými variantami riešenia, na ktoré prišiel pričom má isté pochybnosti o  pláne podstúpiť vazektómiu, teda chirurgický zákrok u muža, ktorý spôsobí neplodnosť, aby mohol bez obáv zo zdravotných rizík užívať svoje manželstvo. Autor textu ho chváli, že: sa snaží vo svojom manželstve dôsledne realizovať tri ciele manželstva. Vytvára trvalé spoločenstvo života so svojou manželkou, má na zreteli ich spoločné dobro a snaží sa o výchovu ich spoločných detí. Zároveň mu záleží na tom, aby túto možnosť výchovy detí mali obaja rodičia, čoho základným predpokladom je neohroziť život a zdravie svojej manželky a matky svojich detí.

Tu pozorujeme prípravu na druhý krok. Poukazuje na to, že manželským stykom sa vytvára trvalé spoločenstvo, že usiluje o spoločné dobro a záleží mu na výchove detí. Lenže tu naráža na skutočnosť a list na ktorý odpovedá je toho dôkazom, že ak sa všetky tie dobrá dajú nediskriminovanie na jednu rovinu, vznikajú komplikácie, ktoré sa nedajú ľahko vyriešiť.

Som presvedčený, že život toho, kto sa stará o niekoho iného, je potrebné chrániť prednostne. Ak ste niekedy cestovali lietadlom, určite viete, že matka s dieťaťom má v prípade ohrozenia logicky nasadiť ochrannú masku najprv sebe a potom dieťaťu. Ak zachraňujeme topiaceho v mori a plávame popri prekážke, logicky vystavíme prekážke toho, koho zachraňujeme, nie seba, lebo obaja by sme sa utopili.

Ak teda vieme rozumne rozlišovať v takýchto a podobných situáciách, mali by sme to vedieť pri otázkach súvisiacich s manželskou plodnosťou. Preto som presvedčený, že je potrebné chrániť život a zdravie matky štyroch detí, a rovnako som presvedčený, že radosť z manželských intímností je dôležitým prostriedkom ochrany dobra manželstva i rodiny.

V tejto pasáži čítame, že tak ako plodenie detí, je treba napĺňať aj druhé dva ciele. Ale tu narážame na nepríjemnú skutočnosť, ktorú spomínajú v liste títo manželia, že ak budú užívať manželstvo a budovať trvalé spoločenstvo otvorení plodeniu a počatiu, je tu riziko, že matka to nemusí prežiť a ohrozí sa tým výchova už narodených detí. Ak však uprednostnia narodené deti a budú sa teda zdržiavať sexuálneho styku, bude trpieť ich trvalé spoločenstvo života. A ak sa uchýlia k nejakej antikoncepcii, budú síce budovať i spoločenstvo života i zaistia starostlivosť o už žijúce deti, ale tretí cieľ, plodenie tým nebude napĺňaný. Toto je druhý krok. Je to morálny šach-mat.

Skúsme si konečne uvedomiť, že čokoľvek, čo bolo v Katolíckej cirkvi napísané o antikoncepcii pred rokom 1983, vrátane encykliky Humanae vitae, sa opieralo o kľúčový pohľad na plodenie detí ako na primárny cieľ manželstva. Používanie akejkoľvek antikoncepcie tak bolo vnímané ako hriech proti podstate samotného manželstva.

Katolícka cirkev však svoje učenie o manželstve prehĺbila. Už ho nevníma len ako inštitút legálnej reprodukcie. Súčasný Kódex kánonického práva reflektuje tento komplexný pohľad na manželstvo

Tu má autor pravdu. Humanae vitae stojí na katolíckom presvedčení, že primárnym cieľom manželstva je plodenie detí a tomu antikoncepcia bráni, teda bráni dosiahnutiu cieľa manželstva a teda je a priori zlá. Toľko oslavované prehĺbenie a komplexný pohľad však zrazu mení pravidlá hry. Niet už hierarchia cieľov a teraz si možno vybrať z troch. Plodenie, výchova detí, spoločenstvo? Zdá sa, že prehĺbenie tohoto učenia zrazu postavilo antikoncepciu do iného svetla. Umožňuje budovať trvalé spoločenstvo života, preto nemôže byť neprijateľná. A to je tretí krok.

Ako nebol vytesaný do kameňa Kódex kánonického práva 1917, o to menej je doň vytesaná encyklika Humanae vitae. Jej základné posolstvo by sa pri tom ani nemuselo meniť, stačilo by ho doplniť o konkrétne situácie, ktoré život prináša. Prehĺbenie učenia o manželskej plodnosti v kontexte súčasného kánonického práva je dlh, ktorý je potrebné splatiť našim rodinám.

Možno tomu zle rozumiem, ale z textu sa zdá, že autor tu nabáda k zmene – teda doplneniu – učenia Cirkvi o neprípustnosti antikoncepcie. Tu sa pýtam, ak bola doteraz antikoncepcia vonkoncom neprípustná, volá autor po jej povolení, v niektorých prípadoch? V akých?

Je všeobecne rozšírená mienka, že používanie jednorazovej mužskej ochrany je menším zlom, resp. menším hriechom než užívanie ženskej hormonálnej antikoncepcie či podstúpenie ireverzibilného chirurgického zákroku.

Ak by používanie antikoncepcie Katolícka cirkev pripustila, pretože to pomáha budovaniu spoločného dobra medzi manželmi, čo ak sa ukáže, že dieťa je aj napriek požehnanej antikoncepcii na ceste? Dieťa, ktoré svojím príchodom potenciálne ohrozuje výchovu už narodených detí a tiež budovanie toho spoločného dobra. Som si istý, že citovaný autor by k potratu nebádal, hoci hovorí: Som presvedčený, že život toho, kto sa stará o niekoho iného, je potrebné chrániť prednostne.
a kúsok ďalej: Nemožno prípadné počatie nového dieťa nadradiť nad dobro už žijúcich detí.

Ale čo ak sa nájdu kňazi a teológovia, a vyzerá to že takí sa teraz v Pápežskej akadémii pre život (onedlho možno skôr pre smrť) grupujú, ktorí povedia, že dobro manželov a už narodených detí je väčšie ako zlo potratu? Že treba prednostne chrániť matku narodených detí a preto je potrat v nejakých prípadoch povolený? Bude aj prehĺbenie učenia o potrate v kontexte súčasného kánonického práva dlh, ktorý je potrebné splatiť našim rodinám?

Nivelizácia cieľov ľudského života vedie, napriek deklarovanej ochote prihliadať ku konkrétnym okolnostiam, k nemožnosti riešiť takéto otázky zodpovedne a dobre. Život nemožno prežiť bez ťažkostí, námah a krížov. To nám odkázal Kristus a jeho žiaci túto skutočnosť poznali veľmi dobre. Ba dokonca tí, ktorí svoje kríže brať nechcú, nie sú podľa Jeho vlastných slov Krista hodní, pretože podľa katolíckej náuky sme tu na svete preto, aby sme si získali večnú spásu. Každá oblasť života je týmto zasiahnutá, manželstvo nevynímajúc. Je pochopiteľné, že sa človek pokúša a hľadá cesty, ako si tie kríže uľahčiť, najmä, keď mu ich na ramená doľahne viacero. A nie je na tom nič zlé. Správne riešenie však vyžaduje správne usporiadanie cieľov ľudského života.

Predpokladajme na okamih, v rámci teoretického cvičenia, že platia staré poriadky a manželstvo má tak, ako Cirkev učila (zdá sa že bludne) kedysi, primárny cieľ a najvyššie dobro v plodení a výchove potomstva. Potom by vo vyššie uvedená situácia mala byť riešená s ohľadom na vyšší cieľ a dobro. Za predpokladu, že následné tehotenstvo predstavuje veľké riziko pre zdravie a život manželky, ale zároveň sa používanie antikoncepcie protiví vyššiemu cieľu manželstva, hoci by prospelo dosiahnutiu nižšieho, je treba voliť to, čo vyhovuje cieľu vyššiemu, i za cenu námahy, bolesti a trápenia, prípadne nedosiahnutia cieľa nižšieho. V tomto prípade by to znamenalo odoprieť si manželský styk, hoci naň majú božské i ľudské právo. Taká je logika veci, hoci to znie tvrdo a vonkoncom nie je ľahké to ani prijať, ani žiť, o čom svedčí množstvo prípadov, ktoré má vo svojom okolí snáď každý.

V nových poriadkoch však prokreatívny cieľ nie je dôležitejší ako budovanie spoločenstva života, stráca sa preto čitateľnosť morálneho problému, rozostrili sa hranice toho čo je a čo nie je mravne dobré a do úvahy zrazu prichádzajú riešenia, ktoré boli v minulosti považované za hriech. A ako citovaný autor uvádza, je potrebné revidovať doterajšie postoje k antikoncepcii, lebo vychádzajú zo zastaralého chápania hierarchie cieľov manželstva. Treba prispôsobiť nie konanie zákonu, ale zákon konaniu.

Opakujem otázku, ktorú som však položil vyššie – ak antikoncepcia zlyhá, problém sa vráti v hrozivejšej forme: ak by tehotenstvo predstavovalo smrteľné nebezpečenstvo pre matku, na ktorej závisia už žijúce deti a manžel, je možné uvažovať o potrate? Niektorí členovia Pápežskej akadémie pre život by podľa všetkého povedali „áno.“

 

1 https://www.lifenews.com/2022/10/24/vatican-advisor-its-okay-to-kill-babies-in-abortions-until-they-feel-pain/

https://www.catholicculture.org/news/headlines/index.cfm?storyid=56463

https://www.lifenews.com/2017/06/19/vatican-defends-naming-abortion-supporter-to-pro-life-academy/

https://www.lifenews.com/2017/06/16/vatican-under-fire-for-appointing-two-abortion-activists-to-pro-life-academy/

https://www.ncregister.com/cna/catholic-doctor-criticizes-pontifical-academy-for-life-s-appointing-of-abortion-advocates

 

2 https://svetkrestanstva.postoj.sk/115153/ked-prirodzene-metody-nefunguju

 

 

Súvisiace články:

SPOLOČENSKÁ VLÁDA JEŽIŠA KRISTA A DEMOKRACIA V SLUŽBE HRIECHU
SPOLOČENSKÁ VLÁDA JEŽIŠA KRISTA A DEMOKRACIA V SLUŽBE HRIECHU 30. 10. 2022
Hádky v rodine môžu byť niekedy cenou za obranu kresťanskej pravdy
Hádky v rodine môžu byť niekedy cenou za obranu kresťanskej pravdy 07. 09. 2022
Humanæ Vitæ: Prímerie zo 68. roku končí
Humanæ Vitæ: Prímerie zo 68. roku končí 22. 04. 2022
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese
Je Vatikán skutočne proti „extrémom“ na Synodálnej ceste? Metóda zahmlievania v referovaní o synodálnom procese 30. 09. 2022
Atmosféra bratstva a slobody: Oslava homosexuality a uľahčenie prístupu k sviatostiam rozvedeným
Atmosféra bratstva a slobody: Oslava homosexuality a uľahčenie prístupu k sviatostiam rozvedeným 26. 10. 2014
Debata o očkovaní proti COVID-19: tri aspekty účasti na zle, učenie Magistéria a analýza predmetného zla
Debata o očkovaní proti COVID-19: tri aspekty účasti na zle, učenie Magistéria a analýza predmetného zla 20. 04. 2021
Chorvátske riešenie: Výsledky referenda sú tmársky hnoj a registrované partnerstvá budú tak či tak
Chorvátske riešenie: Výsledky referenda sú tmársky hnoj a registrované partnerstvá budú tak či tak 20. 07. 2014
Aký je plán Pápežskej akadémie pre život v oblasti antikoncepcie?
Aký je plán Pápežskej akadémie pre život v oblasti antikoncepcie? 06. 09. 2022

Z archívu:

Ako sa dostať do Pekla

z dňa 20. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Je nový lekcionár naozaj lepší?

z dňa 23. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­