Dňa 5. januára sme si podľa tradičného kalendára pripomenuli sviatok sv. Simeona Stylitu (389 - 459), úcta ku ktorému bola rozšírená najmä v prvých storočiach kresťanstva. Dnes majú mnohí veriaci nízke povedomie o tomto svätcovi, jednoduchom a nevzdelanom pustovníkovi, ktorí odišiel do samoty a postupne sa stal jedným z pilierov Cirkvi v jej počiatkoch. Chýr o ňom sa rozšíril aj do Afriky a Ázie. Jeho veľkými ctiteľmi boli okrem iného aj členovia Etiópskej cirkvi a takisto veriaci v Indii, kde najmä na Malabarskom pobreží žili od konca 1. storočia kresťania, ktorým priniesol vieru v Krista apoštol sv. Tomáš.

V dnešnej dobe sv. Simeon Stylita môže pôsobiť na mnohých moderných a liberálnych kresťanov čiastočne bizarným dojmom. Načo venovať pozornosť (podľa liberálov a modernistov) nejakému svätcovi z "cirkevného praveku", ktorý sa vzdialil od pozemského života a sústredil sa v prvom rade na pokánie, keď dnes predsa môžeme žiť "radostnú vieru v duchu modernistického ekumenického dialógu".

Obrázok sv. Simeon Stylita

Práve preto, že dnes môžeme žiť "radostnú vieru v duchu modernistického ekumenického dialógu", je potrebné nielen si pripomínať sv. Simeona Stylitu a aj iných slávnych svätcov, ktorí prísne dodržiavali Kristovo učenie a dôsledne odmietali všetky bludy a herézy. Ale možno prišiel aj čas, pokúsiť sa niektoré nosné aspekty ich náboženských predstáv čiastočne etablovať do vlastných životov.

Životu tohto svätca neporozumie každý kresťan. Neporozumie mu slaboch, ktorý nie je schopný povzniesť sa nad úroveň všedného života. Kto nechápe prostý fakt, že "viera aj hory prenáša" a posudzuje každého len podľa vlastnej náboženskej vlažnosti, bude skutky sv. Simeona Stylitu považovať za neuveriteľné, zbytočné a zaradí jeho činy do ríše zbožných rozprávok.

Vlažný kresťan, príliš spätý so súčasným moderným svetom, v ktorého živote hrajú dôležitú úlohu časné dobrá, finančný dostatok a saturácia, vlastných potrieb, bude vnímať sv. Simeona Stylitu ako čudáka a možno aj lenivca, ktorý neužitočne strávil veľkú časť vlastného života.

Neveriaci bude sv. Simeona Stylitu považovať za blázna a stĺp, na ktorom strávil sv. Simeon Stylita drvivú časť svojho života, bude vnímať ako prejav náboženskej prepätosti, neznášanlivosti a šialenosti.

Skutočný veriaci a vzdelaný katolík však dokáže minimálne o skutkoch sv. Simeona Stylitu uvažovať, čiastočne im porozumieť, inšpirovať sa nimi a možno aj časť názorov sv. Simeona Stylitu dokáže aplikovať aj vo vlastnom živote. V osobe sv. Simeona Stylitu totiž Boh ukázal rozmarnému svetu fakt, že ak má katolík pevnú a rozhodnú vôľu a dôveru v Boha, dokáže s Božou pomocou úplne potlačiť žiadosti svojho tela a zvíťaziť nad všetkými pôžitkami a lákadlami tohto časného sveta.

Sv. Simeon Stylita sa narodil okolo roku 390 v mestečku Sisan v pohraničí medzi Sýriou a Kilíkiou. Ako dieťa pásol v horách stáda oviec svojho otca. Väčšinu života strávil s ovcami na pasienkoch. Keď mal 14 rokov, celú oblasť postihla krutá zima, kvôli snehu nemohlo niekoľko týždňov vyjsť stádo na pašu. Zašiel preto do chrámu, kde v kázni počul slová z Matúšovho Evanjelia (Mt 5, 1 - 20): "Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. 2 Otvoril ústa a učil ich: 

3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. 

13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. 15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Približne 14 - ročný Simeon nerozumel presne týmto slovám. Požiadal preto kňaza, aby mu tieto slova bližšie vysvetlil. Kňaz jeho slovám vyhovel a mladý Simeon začal o týchto slovách uvažovať. Začal sa viac modliť a zatúžil po samote, kde by sa mohol pripraviť ku generálnej svätej spovedi. Svoje hriechy oplakával sedem dní bez jedla a prosil Boha, aby mu ukázal bezpečnú cestu ku spáse. Po siedmich dňoch zostúpil z hôr, prišiel pred prah miestneho kláštora, a tri dni kľačal pred jeho bránou. Po troch dňoch ho mnísi pozvali do kláštora, tu sa vyspovedal a stal sa novicom.

Podľa životopiscov sv. Simeona Stylitu bol všeobecne obľúbený a mnísi obdivovali jeho sebazapieranie a umŕtvovanie. Sv. Simeon Stylita sa postil, odopieral si spánok a prepásal sa reťazou, ktorá mu vrástla do mäsa a pôsobila mu značné bolesti. Na príkaz predstaveného sv. Heliodora mu sňali reťaz, vyliečili rany a pod prísnym dozorom predstaveného sa začal sv. Simeon Stylita aj stravovať (len rastlinná strava, kysnuté mliečne výrobky a výnimočne ryby). Sv. Heliodor však rozpoznal, že Boh má so sv. Simeonom iné plány, mimo kláštorných múrov a preto následne sv. Simeon Stylita s jeho požehnaním z kláštora odišiel.

Sv. Simeon začal žiť osamote ako pustovník v okolitých kopcoch. V divých horách si postavil chatrč, kde trávil v umŕtvovaní, pôste a modlitbe svoje dni. Každoročne počas Veľkého pôstu 40 dní nič nejedol a pil len toľko vody, aby nezahynul. Po troch rokoch života v lesoch sa sv. Simeon stal známym v celom okolí, takže jeho pustovňu začali navštevovať stovky pútnikov. Sv. Simeon Stylita upravil aj svoju pustovňu, z ktorej strhol strechu, príbytok si postavil na kamennom podstavci, aby sa čo najviac priblížil k Nebesiam.

Po niekoľkých mesiacoch sa výška jeho pustovníckeho príbytku ustálila na úrovni približne 20 metrov (dnes cca 6 poschodový dom). Jeho pustovňa bola veľmi malá, nebolo v nej možné ležať, len stáť kľačať či sedieť. Ako už bolo povedané, strechu pustovňa nemala a jedlo (teraz už výlučne len zelenina a chlieb) dávali sv. Simeonovi Stylitovi do košíka, ktorý raz za čas spustil na povraze k ľuďom, ktorí sa modlili pri základoch jeho stĺpa. Vo väčšine prípadov k sv. Šimonovi Stylitovi po rebríku vystupoval len kňaz, ktorý dával sv. Šimonovi Stylitovi sväté prijímanie.

Ruiny sýrskeho kostola Qalʿat Simʿan, ktorý stál na mieste pôsobenia sv. Simeona Stylitu

Na stĺpe prežil sv. Šimon Stylita 37 rokov svojho života. Bol pritom odetý do odevu z ovčej kože, bez ohľadu na to, či bolo leto, alebo treskúca zima. Postupne pod jeho stĺpom vyrástlo množstvo príbytkov, v ktorých žili zbožní mnísi a okolo ich príbytkov sa tiesnili veriaci, ktorí chceli uvidieť sv. Simeona Stylitu. Ten každý deň začínal modlitbou, ku ktorej sa pridávali nielen spomenutí mnísi, ale aj zástupy veriacich.

Sv. Simeon Stylita zhora zo svojho stĺpa odpovedal veriacim, ktorí ho prosili o radu, navštevovali ho pútnici z územia celej Rímskej ríše. Politický život ho nezaujímal, napriek tomu však minimálne raz poskytol politickú radu cisárovi Theodosiovi II., ktorému odporučil, aby nepovolil židom stavať synagógy na území dnešnej Sýrie.

Sv. Simeon Stylita nabádal veriacich, aby sa kajali, dbali na svoju duchovnú spásu a naučili sa neklásť prílišný dôraz na časné dobrá tohto sveta. Jeho kázne a príklad boli natoľko inšpirujúcimi, že mnoho pohanov, ktorí navštívili sv. Simeona Stylitu v jeho svätyni zo zvedavosti, nakoniec prijalo kresťanstvo. Jeho spasiteľné rady menili ľudské duše, nepriatelia sa zmierovali, zarmútení získavali útechu a takisto mnohí nevyliečiteľne chorí sa uzdravili. Postupne sa v okolí jeho stĺpu menili domčeky mníchov na plnohodnotný kláštor so svätyňou a príkladom sv. Simeona Stylitu sa v kresťanskej histórii inšpirovali aj ďalší askéti, ktorí sa takisto označovali ako styliti (Simeon Stylita Mladší, Daniel Stylita, Alyapus Stylita, a i.).

Svätý Simeon Stylita mal množstvo neprajníkov. Diabla dráždilo, že kvôli sv. Simeonovi Stylitovi stratil obrovské množstvo duší a snažil sa význam tohto svätca v kresťanskom spoločenstve marginalizovať. Medzi veriacimi sa začali sa šíriť chýry, že sv. Simeon Stylita je pyšný, neuznáva cirkevnú hierarchiu a neposlúcha hlas biskupov. Situácia nakoniec vyvrcholila požiadavkou, aby sv. Simeon Stylita opustil svoj príbytok na stĺpe a zostúpil zo svojho obydlia pokorne na zem pred svojho biskupa.

Nepriatelia sv. Simeona rátali s tým, že túto požiadavku odmietne. Staručký pustovník však poslúchol a rozhodol sa zostúpiť po vetchom rebríku na zem. Keď však ľudia videli, ako sa chvejúci starec rozhodol vstúpiť na rebrík, po ktorom k nemu veľmi opatrne vystupovali aj mladí muži, zdvihli sa hlasy, ktoré požadovali, aby na rebrík nevstupoval, pretože hrozilo, že sa pádom zabije. V období, keď nabádali nepriatelia sv. Simeona Stylitu, aby svätec zostúpil po rebríku na zem, bolo zdravie pustovníka veľmi krehké. Trápil ho bolestný vred na nohe, ktorý mu neumožňoval našľapovať na poranenú nohu.

Rovnako podivuhodná ako život sv. Simeona Stylitu, bola aj jeho smrť. Takmer rok trpel neznesiteľnými bolesťami kvôli hnisajúcej rane na nohe, takže stál už len na jednej nohe. Ľudia ho pozorovali ako sa každé ráno modlí s roztiahnutými rukami stojac na jednej nohe v čase i nečase. Simeonov životopisec biskup sv. Theodoret Sýrsky opísal aj Simeonovu smrť. Podľa slov sv. Theodereta Sýrskeho si po niekoľkých hodinách modlitieb, v piatok 2. septembra 459, sv. Simeon Stylita kľakol pri zábradlí, akoby bol unavený a chcel si odpočinúť. Následne duša svätého trpiteľa a kajúcnika opustila vetchú telesnú schránku a predstúpila pred Stvoriteľa. Ľudia až po troch dňoch zistili, že milovaný pustovník je mŕtvy. Tento fakt potvrdil jeden z jeho žiakov, ktorý vystúpil po rebríku až k sv. Simeonovi Stylitovi. Následne s hlbokou úctou zniesli bezduché telo svätca a pochovali ho v hlavnom chráme vo vtedajšom meste Antiochia.

Pohreb sa podobal víťazoslávnemu sprievodu, okrem antiochijského patriarchu sa ho zúčastnilo 6 biskupov, množstvo kňazov z okolia a takisto aj množstvo cirkevných hodnostárov. Na pohreb sv. Simeona Stylitu prišli veriaci z celého širokého okolia. Mešťania Antiochie sa veľmi tešili, že v ich chráme sa nachádza telo slávneho pustovníka a svätca. Boli presvedčení, že svätcove ostatky ochránia ich mesto pred útokmi nepriateľov. Východné pravoslávne cirkvi si aj dnes sv. Simeona Stylitu nesmierne cenia a ucitevajú ho.

Biskup sv. Theoderet Sýrsky vo svojom diele o živote sv. Simeona Stylitu upriamil pozornosť na svätca, ktorý všetky svetské radosti, slávu a rozkoše považoval za smetie a vymenil ich za Krista. K Ukrižovanému Ježišovi Kristovi planul takou láskou, že úplne umŕtvil svoje telo a úporne bojoval proti hriechu vlastnou pokorou, sebazeprením a trpezlivosťou. Sv. Theoderet Sýrsky rád pripomínal veriacim slová apoštola sv. Pavla z (Rim 8, 13):  "Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť."

Sv. Simeon Stylita býva zobrazovaný ako pustovník s dlhými vlasmi a bradou, ktorý stojí na stĺpe s košovou hlavicou. Stĺp môže byť ovinutý hadom, symbolom hriechu, pod stĺpom stoja ďalší svätci, napr. sv. Anton Pustovník, sv. Onufrius či pustovníčka sv. Mária Egyptská.

Pod stĺpom býva často zobrazené aj telo mŕtvej matky, ktorú svätec vzkriesil, alebo muž posadnutý diablom, (z mužových úst vyskakuje čierna postavička), ktorého svätec oslobodil. V mnohých prípadoch býva sv. Simeon Stylita starší vyobrazený s ďalším svätcom, sv. Simeonom Stylitom mladším.

Ikona sv. Simeona Stylitu zo 16. storočia (Poľsko, Kostarowce)

 

Súvisiace články:

Svätý Tomáš z Villanovy -  služobník najbezbrannejších
Svätý Tomáš z Villanovy - služobník najbezbrannejších 22. 09. 2022
Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom
Svätá Brigita Švédska - šľachtičná, ktorá sa rozprávala s Kristom 09. 10. 2022
Z područia diabla k Panne Márii - príbeh bl. Bartolomea Longa a Pompejskej novény (1.časť)
Z područia diabla k Panne Márii - príbeh bl. Bartolomea Longa a Pompejskej novény (1.časť) 29. 09. 2022
Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska
Svätý Vincent Pallotti, svätec ktorého poháňala Kristova láska 20. 01. 2023
Svätý Jozef Kalazanský - katolícky otec modernej pedagogiky
Svätý Jozef Kalazanský - katolícky otec modernej pedagogiky 25. 08. 2022

Z archívu:

Kríza

z dňa 23. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Cirkev otvorená pre každého?

z dňa 14. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Čo bola reformácia

z dňa 23. november 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­