- Od autora: Radomír Tomeček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2310
Pápež Ján XXIII. oznámil D. Tardinimu, kardinálovi, dňa 14. júla 1959, že koncil bude mať názov Druhý vatikánsky koncil. Tento koncil bude teda novým koncilom, a nie pokračovaním, alebo dovŕšením, Prvého vatikánskeho koncilu (1869 - 1870).
Ako zlý môže byť zlý pápež? Dosť zlý. Tu sú dva príklady z histórie. Marcellinus bol pápež c. 296 - 304. Keď cisár Dioklecián počas svojej vlády rozpútal prenasledovanie kresťanov, vyžadoval odovzdať posvätné knihy a obetovať kadidlo rímskym bohom. Marcellinus a niektorí z jeho duchovných zrejme vyhoveli, hoci o Marcellinovi sa hovorí, že po niekoľkých dňoch ľutoval, a v dôsledku toho podstúpil umučenie. Niektorí tvrdia, že keď vyhovel prenasledovateľom, dopustil sa formálnej apostázy, ktorá vyústila do straty pápežského úradu, hoci jeho údajné pokánie a mučeníctvo nakoniec viedli k jeho uctievaniu a uznaniu za svätého.
- Od autora: Branislav Krasnovský
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1713
Dňa 5. januára sme si podľa tradičného kalendára pripomenuli sviatok sv. Simeona Stylitu (389 - 459), úcta ku ktorému bola rozšírená najmä v prvých storočiach kresťanstva. Dnes majú mnohí veriaci nízke povedomie o tomto svätcovi, jednoduchom a nevzdelanom pustovníkovi, ktorí odišiel do samoty a postupne sa stal jedným z pilierov Cirkvi v jej počiatkoch. Chýr o ňom sa rozšíril aj do Afriky a Ázie. Jeho veľkými ctiteľmi boli okrem iného aj členovia Etiópskej cirkvi a takisto veriaci v Indii, kde najmä na Malabarskom pobreží žili od konca 1. storočia kresťania, ktorým priniesol vieru v Krista apoštol sv. Tomáš.
- Od autora: Radomír Tomeček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 5034
Rímsky katechizmus z roku 1566, zostavený z moci Tridentského koncilu (1545 - 1563), uvádza, že v zmysle Svätého písma poslednému súdu budú predchádzať tieto tri hlavné znamenia: hlásanie evanjelia po celom svete, odpad od Cirkvi a Antikrist.
- Od autora: Joseph de Maistre
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 1260
Povedal som, že od pápežskej zvrchovanosti, ktorá býva vykresľovaná falošnými farbami, nemusí žiaden katolícky národ očakávať ohrozenie svojich špecifických a zákonných obyčajov. Ak sú pápeži povinní preukazovať otcovskú blahosklonnosť zvykom, ktoré nesú pečať úctyhodnej starobylosti, národy sú povinné si uvedomiť, že lokálne rozdiely, pokiaľ nie sú nutné, sú takmer vždy viac, či menej zlé, pretože povstali z izolácie a preferencií individuálnych názorov, teda vecí, v katolíckej ekonómii netolerovateľných.
Hobbes charakterizoval svoj leviathanský štát ako smrteľného boha. Napadla ma teologická analógia, alebo súbor analógií, ktoré by mohli osvetliť všeobecné rozdiely medzi rôznymi druhmi politických a ekonomických systémov - a najmä rozdiely medzi socializmom, libertarianizmom a chápaním štátu podľa prirodzeného zákona, ktoré leží niekde medzi nimi.
- Od autora: Branislav Krasnovský
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2220
- Od autora: Jozef Duháček
- Na tému: Štát
- Návštevy: 1457
Niektorí ľudia, a po hriechu i katolíci, veria, že medzi kapitalizmom a marxizmom je priepastný rozdiel. Človek, ktorému sa ušlo zdravého rozumu však vidí, že tu nebeží o nič iné, len o dve rôzne podoby tej istej veci. Kapitalistická spoločnosť sa kedysi zakladala na istom chápaní človeka, na jeho neprestajnom vývoji, alebo presnejšie povedané, na jeho mechanisticky koncipovanom pokroku. Liberálni ekonómovia, rovnako ako marxisti, považovali za celkom prirodzené obetovať človeka pre tento pokrok.
- Od autora: Radomír Tomeček
- Na tému: Cirkev
- Návštevy: 2874
Pápež Ján XXIII. predstavuje z určitého hľadiska „tajomstvo“. Pri jeho nástupe na pápežský trón nebolo možné pripisovať mu „progresivistické“, ale ani „konzervatívne“ postoje, ktoré objavovali sa na začiatku 60. rokov 20. storočia. Jeho mentálna štruktúra a náboženská citlivosť robili z neho konzervatívca, ale jeho „ľudskosť“ viedla ho ku gestám, ktoré rozchádzali sa s Tradíciou, a k „novinkám“ pastoračného charakteru. Revolučný charakter jeho pontifikátu je potrebné hľadať skôr v jeho spôsobe života, v zemitej „ľudskosti“, než v jeho ideológii.
- Od autora: Nicolas Gomez Dávila
- Na tému: Štát
- Návštevy: 1159
Ľudia menia svoje idey oveľa zriedkavejšie, ako idey menia svoje masky. V priebehu storočí sa ozývajú stále rovnaké nápady.
Je ľahké veriť, že zdieľame rovnaké cnosti, keď zdieľame neresti, ktoré sú k týmto cnostiam protikladné.
Duchovná dospelosť začína, keď prestaneme cítiť potrebu zachraňovať svet.
Sloboda je prostriedok, nie cieľ. Kto ju považuje za cieľ, nevie čo robiť, keď ju náhodou získa.
Naša posledná nádej je, že Boh k nám nebude spravodlivý.
Každý iný cieľ ako Boh nás zneucťuje.