Svätý František Saleský bol katolícky teológ, spisovateľ, mystik, biskup a učiteľ cirkvi. Jeho spisy o duchovnom živote (Návod ku zbožnému životu alebo Filotea; Duchovné rozhovory; Traktát o Božej láske alebo Teotimus) patria ku klasike francúzskej mystiky i literatúry 17. storočia a mali veľký vplyv na katolícku spiritualitu novej doby. Bol zbožným mužom a rekatolizátorom, ktorý priviedol mnohých zblúdených kalvínov späť do lona katolíckej Cirkvi.

Otázkav Summa theologiae Ia, q.27, Akvinský podrobne vysvetľuje, čo sa deje v Najsvätejšej Trojici. Otec plodí Syna. Otec a Syn vydychujú Ducha. Všetky tieto pojmy implikujú pohyb, plodenie, vychádzanie, dýchanie, atď. Vieme ale, že Boh je nemenný. Niet v ňom pohyb, lebo to by vyžadovalo potencialitu a v Bohu nie je potencia, On je čistý akt. Ako teda môže nemennosť a pohyb bezrozporne koexistovať?

Taktiež sa zdá, že je tu istý rád alebo následnosť Božských osôb - Boh Otec, prvý princíp, nesplodený. Boh Syn, splodený, zrodený z Boha Otca. Boh Duch Svätý, vychádzajúci z Boha Otca a Boha Syna. V Bohu je ale len jedna božská podstata, ktorú tri osoby nezdieľajú, ale ktorá v každej subsistuje. A esencia a existencia sú v Bohu totožné. Ako možno zladiť jednu esenciu a existenciu s Božskými osobami, ktoré zjavne nasledujú po sebe?

Le Figaro 23.1.1955

Už pätnásť rokov pred zavedením Novus Ordo boli v západnej Európe podnikané pokusy o implementáciu niektorých prvkov, ktoré sú pre zdegenerovanú formu katolíckej omše vlastné. Paul Claudel trefne vystihol, o čo sa vlastne jedná, a kam takéto snahy, ak zostanú nehatené, povedú. 

Chcem z celého srdca protestovať proti zvyku, ktorý sa vo Francúzsku rozmáha, slúžiť omšu smerom k ľudu. Najzákladnejší princíp náboženstva je, že Bohu patrí prvé miesto, a dobro človeka je len dôsledkom uznania a praktickej aplikácie tohoto podstatného princípu.

Rozhovor s arcibiskupom Marcelom Lefebvrom
(Nasledovný rozhovor s arcibiskupom mal byť publikovaný v roku 1978 v katolíckej tlači, pokiaľ by Konferencia biskupov USA nehrozila exkomunikáciou za jeho publikovanie. V skutočnosti biskupi zakázali akémukoľvek katolíckemu médiu zverejniť tento rozhovor. Interview bolo publikované na talianskej tradicionalistickej webstránke "Tradizione - Cattolicesimo & Politica. Upravená verzia interview bola publikovaná v týždenníku The Spotlight vo Washingtone D.C. vo vydaní 18. júla 1988.) 

(Prvá kapitola knihy Iota unum).
 
1. Metodické a jazykové definície.
 
Presné použitie slov umožňuje dobre argumentovať. Vo svojej podstate je argument pohyb od jednej myšlienky k druhej, ktorý sa uskutočňuje riadeným spôsobom pomocou logických spojení; nejde o pohyb náhodnými metódami, alebo imaginárnymi krokmi. Počiatočná definícia pojmov je preto základom jasnosti, koherencie a legitimity v argumentácii.
 
Na titulnej stránke tejto knihy som radšej použil slovo zmena ako kríza (Iota unum: Studio sulle variazioni della Chiesa Cattolica nel secolo XX), a to z dvoch dôvodov. Prvý je, že kríza, lingvisticky, odkazuje na udalosť v určitom čase a nejde dobre do kopy s ideou trvania. Lekári dávajú do protikladu kritický, rozhodujúci deň a priebeh choroby, čo je proces, ktorý sa odohráva v čase. Fenomén, s ktorým sa táto kniha zaoberá, je diachronický a trvá niekoľko desaťročí. Po druhé, kríza je okamih rozhodnutia, ktorý nastáva medzi dvoma podstatnými stavmi, to znamená, medzi jedným stavom bytia a druhým, ktorý má odlišnú esenciu. Príkladom takýchto kríz je biologický prechod zo života do smrti, alebo teologický prechod z nevinnosti do hriechu. Na druhej strane, iba akcidentálna zmena danej veci, nepredstavuje krízu.

V rozbúrenej dobe po Francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách potrebovalo Taliansko svätca, ktorý by usilovnou prácou a zbožnosťou zachraňoval duše nakazené jedom bludu od večného zatratenia. Našiel ho vo svätom Vincentovi Pallottim, ktorý neľutoval akúkoľvek obeť na to, aby priviedol stratené ovce Cirkvi späť do stáda. Spása duší bola jeho najvyšším cieľom.

Aký je najväčší problém Novej omše? Tento koncilný liturgický experiment, ktorého devastačné účinky na Cirkev, na katolícku zbožnosť a samozrejme aj na katolícku vieru miliónov duší môžeme bez ťažkostí pozorovať všade vôkol seba, bol, je a bude oprávnene kritizovaný z mnohých aspektov a nie je ľahké povedať, čo na Novej omši je najhoršie. Liturgia a jej zmena mala na veriacich oveľa širšie a oveľa zásadnejšie účinky, ako teologické dvojzmysly koncilných deklarácií, ktoré laici a ani väčšina kléru aj tak nečítali a nepoznajú. Jeden z najzásadnejších problémov takzvanej "riadnej formy", ktorý ale súvisí so všetkými ostatnými, je to, ako sa zaobchádza s Kristovým Telom.

S nástupom lacného a rýchleho internetu a s rozvojom mobilných telefónov, z ktorých sa stali univerzálne a všade prítomné multimediálne prehrávače, sa pornografia stala nie len dostupnejšou, ale je po ruke prakticky všade. Významný podiel internetovej prevádzky tvoria návštevy pornografických webov a štatistiky ukazujú, že sledovanosť porna medzi dospelými a neplnoletými je na vzostupe. Kedysi som videl inzerát: „Predám celý internet napálený na DVDčkach. Bez porna sú to len tri DVD.“ Podľa štatistík tvorí sťahovanie porna približne 35 % všetkých stiahnutí z internetu. Keďže objem obsahu na internete exponenciálne rastie, zvyšuje sa aj množstvo porna. Množstvo dostupnej pornografie však je menší problém, než jednoduchosť prístupu k nej. Tá spôsobuje, že úmyselné i neúmyselné vystavenie pornu medzi maloletými stále narastá. Internet ale nie je jediným zdrojom pornografie na trhu. Štúdia vykonaná v roku 2006 v USA – pred lacným a masovo dostupným internetom - zistila, že približne 84 % ľudí vo veku od 18 do 49 rokov sledovalo pornografické filmy, vypožičané i v televízii. Ďalších 82 % čítalo pornografické časopisy. Rovnako aj „štandardná“ filmová a seriálová produkcia, vysielaná v hlavných vysielacích časoch v TV, dnes obsahuje významné množstvo nahoty a sexu a od pornografie sa líši iba minimálne. Nehovorím už vôbec o modernom „umení“, ktoré je z časti ohavné a z časti pornografické. Aj z porna sa dá spraviť „art“, stačí ho natočiť čiernobielo.

Pápež Ján XXIII. oznámil D. Tardinimu, kardinálovi, dňa 14. júla 1959, že koncil bude mať názov Druhý vatikánsky koncil. Tento koncil bude teda novým koncilom, a nie pokračovaním, alebo dovŕšením, Prvého vatikánskeho koncilu (1869 - 1870).

Ako zlý môže byť zlý pápež? Dosť zlý. Tu sú dva príklady z histórie. Marcellinus bol pápež c. 296 - 304. Keď cisár Dioklecián počas svojej vlády rozpútal prenasledovanie kresťanov, vyžadoval odovzdať posvätné knihy a obetovať kadidlo rímskym bohom. Marcellinus a niektorí z jeho duchovných zrejme vyhoveli, hoci o Marcellinovi sa hovorí, že po niekoľkých dňoch ľutoval, a v dôsledku toho podstúpil umučenie. Niektorí tvrdia, že keď vyhovel prenasledovateľom, dopustil sa formálnej apostázy, ktorá vyústila do straty pápežského úradu, hoci jeho údajné pokánie a mučeníctvo nakoniec viedli k jeho uctievaniu a uznaniu za svätého.

­