Kostol Santissima Trinita dei Monti je rímsky neskororenesančný titulárny kostol zasvätený Svätej Trojici, ktorý stojí nad Španielskymi schodmi. Tento rímsky kostol začal stavať na sklonku 15. storočia francúzsky panovník Ľudovít XII. a kostol navštevovala vždy francúzska katolícka komunita žijúca v Ríme. Kostol Santissima Trinita dei Monti, ako aj známa vila Medici, sú aj dnes majetkom Francúzska. Pred kostolom sa nachádza od roku 1789 obelisk.

Jedna z častých námietok, ktorou protivníci napádajú Cirkev, je tá, že ju obviňujú zo strnulosti. Život je vraj ustavičný rozvoj, pokrok, výmena a množenie poznatkov. Cirkev však ostáva vždy na tom istom stanovisku a má dogmy, ktoré sú sťa predpotopné skameneliny. Sú to strašné putá, ktoré znásilňujú ľudského ducha.

Edward Feser

Ako sa niekto dostane do pekla? Ako môže milujúci a milosrdný Boh niekoho zatratiť? Ktorý hriech je tak ťažký, aby uvalil na človeka večné zatratenie? Ako je možné, že v pekle končí nie len hŕstka, ale veľká časť ľudstva, ako donedávna učila väčšina kresťanských teológov?

Dňa 19.októbra si podľa tradičného rímskeho kalendára pripomíname sviatok španielskeho františkánskeho mnícha a svätca Petra z Alcántary (1499 – 1562). Pochádzal z bohatej rodiny, v 16 rokoch vstúpil do františkánskeho kláštora sv. Františka v Belvís. Bol vynikajúcim kazateľom, rehoľníkom, pustovníkom, teológom ktorý sa preslávil svojim asketizmom a prísnou reformou Menších bratov. Mal veľký duchovný vplyv na sv. Teréziu z Ávily a určité obdobie bol spovedníkom Španielskeho kráľa a cisára Svätej ríše rímskej Karola V. Hasburského a takisto aj portugaského panovníka Jána III. Blahorečený bol dňa 18.4.1622 pápežom Gregorom XV. a svätorečený bol 28.4.1669 pápežom Klementom IX. Sv. Peter z Alcántary je patrónom Brazílie a patrónom nočných strážnikov i robotníkov.

Pápež svätý Pius X. zomrel v roku 1914. Modernisti v Cirkvi pochopili, že zreteľné posolstvo tohto pápeža v boji s modernizmom nebolo možné vymazať z vedomia katolíkov hneď po jeho smrti. Postupne došlo k všeobecnému vnímaniu zmiznutia dvoch strán v zápase antimodernistov proti modernistom. Tretia sila, resp. tretia strana, ktorá dištancovala sa od modernizmu, zabezpečovala v skutočnosti jeho pokračovanie, napriek jeho odsúdeniu. Prúdy a trendy nadväzujúce na dedičstvo modernizmu rozvinuli svoje pôsobenie v 30. rokoch 20. storočia. Možno poukázať najmä na „biblické hnutie“, „liturgické hnutie“, „filozofické a teologické hnutie“, známe pod názvom „nouvelle théologie“, resp. nová teológia, a „ekumenické hnutie“. Predstavitelia týchto revolučných prúdov v Cirkvi, ktorých šírenie bolo neprípustné v predchádzajúcich cirkevných dejinách, získali významný vplyv na Druhom vatikánskom koncile (1962 - 1965).

Pápež František nedávno volal po „Cirkvi otvorenej pre každého“. (1) To nie je nič nové. Cirkev bola vždy otvorená pre každého – vrátane hriešnikov. Cirkev vždy uznávala, že je „Cirkvou hriešnikov“. Ale keď František žiada „otvorenosť pre každého“, zdá sa, že má na mysli niečo iné. Keď katolíci hovoria o „Cirkvi hriešnikov“, zvyčajne tým rozumejú kajúcich hriešnikov: ľudí, ktorí ľutujú svoje hriechy a zo všetkých síl sa snažia viac nehrešiť. Zdá sa však, že František a iní woke/progresívni katolíci majú na mysli skôr hriešnikov hrdých na svoj životný štýl, ktorí na ňom nevidia nič hriešne.

Svätá Brigita Švédska a jej rímska misia

Začiatkom roku 1346 sa sv. Brigita Švédska rozhodla odísť do Ríma. Podľa historických informácii do Ríma odišla v roku 1350, sprevádzali ju jej spovedníci. Sv. Brigita chcela požiadať pápeža o potvrdenie Kongregácie Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, získať plnomocné odpustky, ktoré mohli veriaci v roku 1350 pri púti do Ríma získať a takisto chcela navštíviť hroby apoštolov sv. Petra i Pavla, ako aj katakomby a rímske kostoly, ktoré boli a sú pre katolícku komunitu Európy nesmierne cenné.

Kristus zachránil Dušu pred Telom. Kto ale zachráni Telo pred Dušou? S touto otázkou vstúpil materializmus do literatúry. Bola to reakcia poškodenej prirodzenosti na úspešný pokus katolíckej Cirkvi pozdvihnúť ju a priblížiť sa k pôvodnému stavu. A keďže sa všetci rodíme s porušenou prirodzenosťou, je pre nás „prirodzené“ brániť sa zmene a zotrvávať v porušenom stave. Nedá sa to povedať ani jasnejšie, ani stručnejšie. Aby človek mohol vyznávať dogmy materializmu musí rezolútne odvrhnúť kresťanstvo. Kresťanstvo je náboženstvo Duše. Je to náuka o večnom Bohu, ktorý stvoril nesmrteľnú ľudskú dušu a následne, keď človek naplno uplatnil schopnosti svojej duše – rozum a slobodnú vôľu – padnutú ľudskú dušu opäť zachránil. Kresťanská viera oslobodzuje ľudskú dušu od bremena zmyselného tela a sveta a pozdvihuje ju k nadprirodzenému príbuzenstvu s Pánom Bohom. A to je hlavný, ba vlastne jediný cieľ kresťanstva. Preto hovorím, že Kristus zachránil Dušu pred Telom. Ale kto oslobodí Telo od Duše? O to sa usiloval materializmus.

Trpkým dedičstvom posledného koncilu, je šestnásť dokumentov, ktoré po sebe zanechal a ktoré sa stali i pákou i pevným bodom, ktorý kedysi požadoval Archimedes, aby pohol svetom. Spory o tom, nakoľko a v ktorých veciach sa tieto dokumenty rozchádzajú s Tradíciou, nakoľko jej protirečia a či ich možno alebo nemožno interpretovať v tradičnom duchu stále prebiehajú s rovnakou, ba väčšou intenzitou, pretože verejné aktivity pápeža i prelátov sú stále odvážnejšie a zachádzajú stále ďalej a hlbšie do takých oblastí teológie a morálky, kde katolíkom nikdy nebolo dovolené sa pohybovať. Ukazuje sa stále viac, že nášľapnými mínami neboli ani tak tie najvypuklejšie body, v ktorých sa koncilové dokumenty rozchádzali (niektorí by dodali „údajne“) s Tradíciou, ako skôr množstvo šedých miest, kde síce text otvorene tradičnej cirkevnej náuke neprotirečí, ale je obratne zostavený tak, že neskoršie protirečenie nie len pripúšťa, ale k nemu dokonca vedie.

Podľa tradičného katolíckeho kalendára si dňa 8.októbra pripomíname sviatok sv. Brigity Švédskej (1303 - 1373), známej švédskej katolíckej mystičky a svätice. Jej atribútmi sú kniha, pero, Kristovo srdce s krížom. Je patrónkou Európy, Švédska, patrónkou pútnikov a umierajúcich. V roku 1316 sa vydala, po 28 rokoch kresťanského manželstva ovdovela. Keďže bola členkou III. rádu sv. Františka, rozhodla sa vstúpiť do kláštora, viedla bohatý duchovný život a založila rehoľné spoločenstvo Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa, známe aj pod ľudovým názvom brigitky. Je matkou Kataríny Švédskej, ďalšej významnej švédskej svätice. Modlitby sv. Brigity Švédskej sú silnou zbraňou v boji proti diablovi a ochranou katolíka v jeho ceste týmto „Slzavým údolím“.

­