Pápež svätý Pius X. v encyklike Pascendi Dominici gregis, zo dňa 8. septembra 1907, zameranej proti modernizmu, snažil sa zredukovať ad unum (na jeden princíp) značne chaotické hnutie, ktoré rozširovalo sa pred jeho očami. Pápež svätý Pius X. vo svojom Motu proprio Sacrorum Antistitum, zo dňa 1. septembra 1910, vyslovil domnienku, že hnutie má jednotnú podzemnú organizáciu, ktorá tvorí ozajstnú „tajnú spoločnosť“ vnútri Cirkvi: „Veríme, že každý biskup je si vedomý, že deštruktívna skupina ľudí, modernisti, hoci boli demaskovaní encyklikou Pascendi Dominici gregis, nevzdala sa svojich plánov narúšať pokoj v Cirkvi. Veď neprestali vyhľadávať a vťahovať do svojej tajnej spoločnosti nových adeptov, a cez nich očkovať do žíl kresťanskej spoločnosti jed svojich názorov prostredníctvom kníh a brožúr, ktoré vydávajú anonymne, alebo pod pseudonymom.“.

Ak je v pohári vody kvapka jedu, nikto nebude tvrdiť, že je to pitná voda. To platí aj o duchovnom živote, pretože tu nejestvuje stredná cesta, kompromis medzi vodou cnosti a jedom hriechu. Svätosť je Boží dar a je nemožné ju dosiahnuť bez jeho pomoci, ale k jej dosiahnutiu je nutná aj spolupráca našej slobodnej vôle, tak ako pádne vysvetľuje sv. Augustín: - Ten čo nás bez nás stvoril, nás bez nás nespasí. Takže nestačí len veriť a uznať vlastnú hriešnosť, treba vyvinúť všetku možnú námahu, aby sme prešli úzkou bránou (Mt 7:13).

Treba si živo sprítomniť všetky tie roky úzkosti a mučenia prvých troch storočí, aby sme mohli plne zhodnotiť význam reškriptov Konštantína Veľkého, ktorými zaručil kresťanstvu slobodu jestvovania, kultu a rovnoprávnosť s pohanstvom. Tak sa zdá, že ani najmenší tieň nezakalil radosť kresťanov nad týmto epochálnym činom Konštantínovým, verejne po prvé prejavujúcim priazeň, predtým ukrivdovaným a osočovaným kresťanom. A predsa bedlivému oku neujde, že prevzatie ochrany nad kresťanstvom skrýva v sebe aj určité nebezpečenstvo, ktoré sa časom stane akútnym: cezaropapizmus. Už Konštantín vykonal niektoré zásahy do čisto cirkevných záležitostí.

Sanfedizmus je označenie pre ozbrojené katolícke hnutie v Neapolsku, namierené voči francúzskym jakobínskym okupantom. Hnutie zorganizoval neapolský katolícky kardinál Ruffo, ktorý nezniesol, že francúzski antiklerikálni okupanti zatkli a uväznili staručkého pápeža Pia VI. v Ríme a obsadili arogantne celé Taliansko. Kalábrijci a Sicílčania povstali voči francúzskym republikánskym okupantom a počas svojho boja v roku 1799 uštedrili francúzskej soldateske krutý výprask a prinútili ich žobrať o milosť.

Nedávno vodil akýsi valach vyobliekanú opicu po meste, ktorá svojim tancom a rôznymi kúskami zabávala obecenstvo. Medzi divákmi sa tlačilo nápadne veľa žien a dievčat - oblečených podľa najnovšej módy. Keď to istý starý pán zbadal, uštipačne poznamenal: „Sem sa, sem, dámy - naučte sa trochu slušnosti v odeve, v tanci a aj v ostatnom!“ Bolo na neho zle. Vynadali mu. Aby sa vraj staral o chlapov a ich módu. 

Socha bohyne (!) Demokracie v San Franciscu

Náš Spasiteľ a Pán Ježiš Kristus vymedzil jediný spoľahlivý smer vedúci do Jeho večného kráľovstva, ktorý Jeho Cirkev musí strážiť. Významné miesto v tomto katolíckom učení má náuka o kráľovskej vláde Pána Ježiša Krista. Súčasný stav modernej kresťanskej civilizácie a Cirkvi je príkladom tragických dôsledkov šialeného povstania človeka proti Božskému Kráľovi, ktorý vládne celému vesmíru, a človek nemôže Ho zvrhnúť z Jeho trónu nikdy.

Ľudská snaha o zbavovanie Spasiteľa Jeho kráľovských práv vo vzťahu k pozemskému svetu je proces prebiehajúci najmä v posledných desaťročiach, a zasahujúci negatívne nie len spoločnosť, ale aj Cirkev. Súčasné časté prejavy návratu človeka do bahna hriešneho pohanstva vedú tohto človeka nevyhnutne aj k strácaniu posledných zvyškov zdravého rozumu, ktorému pravá viera v pravého Boha nemôže odporovať. Tieto smutné obrazy sú prirodzeným dôsledkom všeobecného povstania ľudstva proti Ježišovi Kristovi Kráľovi, a proti Jeho kráľovskej vláde.

Dnes by som rád predstavil nádherný latinský hymnus Pange Lingua Gloriosi, venovaný Najsvätejšej Eucharistii, ktorého autorom slov je Cirkevný učiteľ sv. Tomáš Aquinský (1225 - 1274). Sv. Tomáš Aquinský tento hymnus vytvoril na žiadosť pápeža Urbana IV., ten všemožne podporoval šírenie sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo), úzko súvisiaceho s eucharistickým zázrakom v Bolsene.

Úlohou morálnej teológie je skúmať ľudské konanie vo vzťahu k nadprirodzenému poslednému cieľu. Je to časť teologickej vedy, jej materiálny predmet sú ľudské skutky, jej formálny predmet je ich vzťah k poslednému cieľu človeka, ktorý poznávame z Božieho zjavenia. Filozofická etika má rovnaký materiálny predmet, ale formálny predmet je vzťah ľudských skutkov k ich prirodzenému cieľu, ako ho poznávame prirodzeným rozumom. Boh, ktorý je autorom i prirodzeného i nadprirodzeného sveta si neprotirečí, preto prirodzený cieľ človeka nie je a ani nemôže byť v rozpore s nadprirodzeným. Boh nestvoril ľudskú prirodzenosť, aby ju potom potrestal tým, že jej dal nadprirodzený cieľ opačný, ako cieľ prirodzený. Treba však pripustiť, že dedičný hriech spôsobil na prirodzenosti škodu, ktorú nemožno prehliadať a ktorá zatemňuje rozum a oslabuje vôľu, takže bezrozpornosť oboch cieľov človeka nie je vždy človeku bez námahy a na prvý pohľad vždy poznateľná.

S blížiacim sa sviatkom Krista Kráľa vyvstáva opäť zásadná otázka, na ktorú ak odpovieme kladne, tak spochybníme celú liberálno demokratickú ideológiu, na ktorej stojí a padá moderná sekulárna viera: má katolícka Cirkev právo a povinnosť vyžadovať od svetskej moci, aby prijala učenie Cirkvi za základ vládnutia? Obrazne povedané: má sa svetská moc podriadiť vláde Krista Kráľa? Bohužiaľ, na túto otázku odpovedajú aj tzv. „konzervatívni“ katolíci negatívne. Súc nasiaknutí duchom liberalizmu a demokratizmu skrz naskrz, odkojení od detstva pravidelným prikladaním k sekulárnemu propagandistickému prsníku Matky Demokracie, nedokážu odpovedať inak, ba akákoľvek iná predstava než je pluralitný náboženský veľtrh, s indiferentnou vládou na čele, im pripadá chybná a zastaralá.

Asi už všetci tradiční katolíci vedia, že viedenský Minoritský kostol, ktorý donedávna spravovali kňazi talianskej Kongregácie Panny Márie Snežnej, spravuje od 29.6.2021 Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX). Včera, v nedeľu 23.10.2022 som sa rozhodol tento chrám navštíviť a zúčastniť sa v ňom slávenia svätej omše, pretože Slovensko spravujú kňazi FSSPX z Rakúska.

­