Na tému: Národ
Návštevy: 1816

Svätá stolica ako svetová autorita a duchovná veľmoc musela zvažovať každé slovo, aby nepodráždila Nemecko. Dr. Jozef Tiso, prezident, postupoval podobne ako pápež Pius XII., t. j. snažil sa zmierňovať zlo, ale súčasne nedráždiť pôvodcu zla, čo by mohlo vyvolať rozmnoženie ľudského utrpenia. Bol ochotný aj vzdať sa úradu hlavy štátu, ak by to prispelo k potláčaniu zla. Svätá stolica a ani predstavitelia slovenských politických strán, vrátane komunistov, nesúhlasili s takýmto riešením. Nahradenie Dr. Jozefa Tisa, prezidenta, akoukoľvek inou osobou v jeho úrade, považovali za veľmi riskantné a zhoršujúce situáciu ohrozených ľudí.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 2628

Progresivisti mali hlavný cieľ, aby Kongregácia pre obrady bola zbavená kompetencií tým, že v každej krajine budú zriadené národné liturgické komisie, podliehajúce biskupským konferenciám, a súčasne bude zriadená „medzinárodná komisia“ expertov v Ríme. Debata k tejto téme začala rozvíjať sa aj v tlači a ovplyvňovala silne koncilové dianie.

Na tému: Národ
Návštevy: 1632

Dôverníci nemeckého ministerstva zahraničných vecí hlásili do Berlína, dňa 24. februára 1939, že Čechoslováci, ako aj Židia, stoja za najsilnejšou skupinou okolo Dr. Jozefa Tisa, ministerského predsedu, „pričom my poznamenávame osobitne, že slovenské židovstvo schvaľuje Tisov postoj uznanlivým spôsobom v židovskej tlači.“.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 889

Scriptum super Sent. IV.13.2.3.

Námietka 1.
Zdá sa, že kacírov treba tolerovať, pretože nesmie sa zasahovať proti ničomu, okrem toho, čo odporuje priateľstvu. Rozdielnosť názorov ale neodporuje priateľskej zhode, ako Filozof naznačuje v 9. knihe Etiky. Preto proti kacírom nemá sa zasahovať.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 907

Jedno z najzhubnejších klamstiev moderného sveta je predstava, že život má byť ľahký a pohodlný. Moderní ľudia dokonca veria, že táto ľahkosť a pohodlie je základným ľudským právom.

Mnohí z nás osvojili si túto zákernú myšlienku a ani si to neuvedomujú. Keď objavia sa nejaké problémy alebo prekážky, keď život je ťažký a nepohodlný, tak táto nespravodlivosť privádza nás až k zúrivosti. Ako by to bol nejaký kozmický zločin, ktorý ničí tú životnú ľahkosť, na ktorú máme, podľa nášho názoru, nárok. Sťažujeme sa a pýtame sa Boha, prečo nás tak nanajvýš nemilo vytrhol z toho krásneho sna.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 2088

Pápež Pavol IV. zaviedol Index zakázaných kníh, aby ochránil veriacich pred zhubnými názormi, a ten zotrval ako ochrana verejných mravov od roku 1559 až po reorganizáciu Svätého ofícia, uskutočnenú Pavlom VI., v roku Pána 1966. Index dostal sa pod paľbu kritiky už v časoch sv. Alfonza, a ten preto do prvej knihy svojej Morálnej teológie vložil pojednanie na jeho obranu. Sv. Alfonz bol menovaný Učiteľom Cirkvi v roku Pána 1871 blahoslaveným Piom IX.. Alfonzova morálna príručka, ktorá je podľa Benedikta XIV. "veľmi osožná pre spásu duší", nebola doposiaľ preložená do slovenčiny. My prinášame prvú časť spomínaného pojednania o zákaze škodlivých kníh.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 1982
 
Quaeritur: Nedávno som sa zúčastnil diskusie o potratoch a dostal som otázku, čo učí Katolícka cirkev o večnom osude duší potratených detí. Prosím Vás o pomoc s odpoveďou. Vďaka!

Respondeo: Je to smutné, ale väčšina dnešných katolíkov svätorečí duše potratených detí predpokladom, že pretože nespáchali hriech, idú automaticky do Neba. Alebo úplne zabúdajú na dedičný hriech a nutnosť krstu, alebo tento problém riešia poukazom na Božie milosrdenstvo, ako názorný dôkaz toho, že sú naozaj v Nebi, bez ohľadu na to, čo Boh zjavil o tejto veci. V skutočnosti je však príkry rozpor medzi týmito novými teologickými tendenciami (širenými najmä v nouvelle theologie) a tým, čo o tomto hovoria zdroje Zjavenia. 

Zdroje Zjavenia ukazujú, že pojem Limbo detí - limbus puerorum, je treba odlíšiť od pojmu Limbo patriarchov limbus patrum, kam zostúpil Kristus po svojej smrti. Limbo samotné nie je dogma (i.e., nie je de fide, ale len sententia certa, alebo dokonca doctrina catholica); je však odvodené z iných zjavených náuk, ktoré sú de fide definita, ako napríklad náuka o nemožnosti spásy pre toho, kto zomrie v dedičnom hriechu. 
 
Predovšetkým je definovanou dogmou, že duše tých, ktorí zomrú v dedičnom hriechu, hoci aj nespáchali žiaden aktuálny hriech (to zahŕňa všetkých, ktorí zomreli bez krstu a pred dosiahnutím veku, v ktorom užíva sa rozum), nemôžu vstúpiť do Neba. Avšak nebudú trpieť telesné pekelné tresty. 

Na tému: Cirkev
Návštevy: 1684

Stredoeurópska progresívna aliancia na koncile dosiahla svoje dva rozhodujúce zámery. Najprv dokázala obsadiť koncilové komisie vlastnými kandidátmi. Následne mohla pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorý spočíval v likvidácii koncilových schém, schválených komisiami a pápežom Jánom XXIII.. 

Na tému: Národ
Návštevy: 2105

Dr. Jozef Tiso, prezident, bol veľmi prekvapený povstaním na Slovensku v auguste 1944, napriek tomu, že mal správy o partizánskych akciách na území Slovenska. Vedel, že vzhľadom na blížiaci sa postup sovietskych vojsk, vzniknú tendencie podporovania metód Červenej armády. Predpokladal, že podobné skupiny existujú, avšak vzhľadom na svetonázorové postoje väčšiny slovenského národa, považoval tieto prejavy skôr za menšinové, a podporované najmä čechoslovakistami a komunistami.

Na tému: Cirkev
Návštevy: 1627

Hoci mnohí tvrdili, že rozhodnutie A. Liénarta, kardinála, intervenovať v prvý koncilový deň, bolo impulzívnym aktom inšpirovaným Duchom Svätým, v skutočnosti jednoducho išlo o prvú, verejnú časť širšieho progresivistického plánu, ktorého cieľom bolo obísť vedúce postavenie kúrie na koncile. Druhá časť plánu, možno ešte dôležitejšia, spočívala vo vytvorení spojenectva medzi francúzskymi vodcami a kľúčovými latinskoamerickými biskupmi.

­