II. Hlavná opozícia
Dominantnou črtou hlavného odporu voči náboženstvu v jeho dobe, bola podľa Belloca, absolútna dôvera, že sa podarí úspešne zaútočiť na pravdu a krásu katolíckej viery. Tento útok prichádza v troch formách: nacionalizmus, antiklerikalizmus a moderné myslenie. Títo traja nepriatelia katolíckej viery sú očistení od doktrín, ktoré sú explicitne a v priamom rozpore s náukou Cirkvi. Namiesto toho, útočia priamo proti samotnej Cirkvi; sú to tri spôsoby hlbokej nenávisti postavené na pohyblivých pieskoch, ktoré pohlcujú akúkoľvek možnosť pravdy alebo krásy.
#1 Nacionalizmus
Podľa Belloca sa nacionalizmus na Západe veľmi podobá náboženstvu; dokonca natoľko, že intenzitou uctievania národa a ochote venovať všetko veci národa, bez ohľadu na ľudské náklady, konkuruje pravému náboženstvu. Nacionalizmus vidí svoju vec tak, ako kresťanskí mučeníci vnímali krásu a pravdu svojho náboženstva, ako niečo, za čo sa určite oplatí zomrieť. Belloc nespochybňuje potrebu vlastenectva; je to tmel, ktorý udržuje národ dobre organizovaný, šťastný a produktívny. Belloc spochybňuje tendenciu vnímať národ ako samoúčelný cieľ, ktorým ale nie je. Boh je cieľ, pretože všetci sme nasmerovaní k Bohu, či už si to uvedomujeme, alebo nie. Nie všetci sme však smerovaní k štátu, ako k cieľu. Ak má byť štát naším cieľom, tak sme v skutočnosti odsúdení na záhubu. Ľudské vlády prevezmú právomoci bohov, ktorí môžu odmeňovať a trestať, keď pôjdeme proti nim. Osvoja si právo ostrakizovať a trestať tých, ktorí uctievajú falošných bohov. Niektorí takíto uctievači falošných bohov budú katolíkci, ktorí (podľa názoru uctievačov národa) sú až príliš katolícki. Táto skutočnosť v Anglicku bola dobre ilustrovaná už dávno. Kráľ Henrich VIII. sa vzbúril proti Katolíckej cirkvi, vzdoroval pápežovi, ba postavil sa nad pápeža, čo znamenalo prenasledovanie tých katolíkov, ktorí sa odvážili postaviť sa proti jeho vôli. Alžbeta I. pokračovala v prenasledovaní a ešte viac oslabila Cirkev. Odvtedy je Katolícka cirkev na druhom mieste za národnou anglikánskou cirkvou podporovanou z daní. Ak by Belloc písal len o päť rokov neskôr, mohol by citovať Hitlera a Mussoliniho, aby dokázal svoj názor, že nacionalizmus vedie s Cirkvou smrteľný zápas a že bude požadovať uctievať bohov národa a nie Ježiša Krista.
