Svätý Kajetán z Thienne (1480-1547)

Svätý Kajetán z Thienne, služobník Božej prozreteľnosti, pochádzal z rodiny Gataniovcov. Narodil sa v roku 1480 v Tiene pri Vicenze v Taliansku, matka ho po krste zverila pod ochranu Panny Márie a vychovávala ho v zbožnom katolíckom duchu. Mal od detstva výrazné sociálne cítenie a často rozdával peniaze od rodičov žobrákom.

Študoval právo v Padove, v roku 1504 štúdium práva ukončil, získal doktorát z cirkevného aj občianskeho práva. Ako študent žil asketicky, peniaze na štúdium naďalej rozdával chudobným a v dedine Rampazzo nechal neskôr zo svojho dedičstva a získaných peňazí postaviť kostol. Od roku 1506 pôsobil ako jeden z poradcov známeho pápeža Júlia II.

Po otcovej smrti sa rozhodol študovať bohoslovie, štúdium úspešne ukončil v roku 1516, kedy sa stal kňazom. Spočiatku pôsobil v pápežskej kúrii v Ríme. V centre jeho pozornosti stála modlitba a charitatívna činnosť.

V roku 1523 sa zoznámil s Giannom Petrom Caraffom, biskupom z Thaete (dnes Chieti), neskorším pápežom Pavlom IV. Ten sa vzdal svojho úradu, aby sa pridal ku sv. Kajetánovi.

Sv. Kajetán a Giovanni Pietro Caraffa založili rád, ktorého členovia nesmeli nič vlastniť a almužnu smeli prijať len vtedy, ak bola venovaná z vďačnosti k Bohu.

Na sviatok Nájdenia Svätého Kríža (vtedy 3. mája) v roku 1524 zložili prvé sľuby, ľudovo sa členovia rádu nazývali teatíni, alebo kajetáni. Existenciu rádu bolo 24.6. 1524 potvrdil pápež Klement VII. a z jeho poverenia potom teatíni pracovali na reforme rímskeho breviára a misála. Podľa pravidiel rádu bol každý tretí rok volený nový predstavený kapituly (prepošt).

Najprv ním boli striedavo o. Caraffa a o. Kajetán (1527 – 1530).

Rád sa riadil regulou sv. Augustína. Dnes sa sídlo rádu nachádza v Ríme. Teatíni sa sústreďovali nielen na duchovnú reformu katolíckej Cirkvi, výchove mládeže, ale značnú pozornosť venovali výchove vzdelaných a mravných kňazov, pričom vychádzali v širokej miere z prvých dokumentov Tridentského koncilu.

V roku 1583 vznikla v Neapole aj ženská vetva rádu, ktorú založila Orsola Benincasa (1547 – 1618), pod názvom Kongregácia oblátok Nepoškvrnenej Panny Márie. Sestry rádu používajú od roku 1904 oficiálny názov Teatínske sestry Nepoškvrneného počatia Panny Márie (tal. Suore Teatine dell’Immacolata Concezione di Maria Vergine).

Keď v roku 1527 nemeckí landsknechti vo svojom povestnom besnení Sacco di Roma vypálili Rím, sv. Kajetán z Ríma odišiel. Po strastiplnej ceste (nemeckí landsknechti ho aj zo spolubratmi takmer zavraždili) sa usadili teatíni v Benátkach. Keď v roku 1530 zachvátil Benátky mor s heroickou láskou sa spolu s ostatnými spolubratmi staral o smrteľne chorých.

Pomáhal obyvateľom aj počas následného hladomoru. V Benátkach založil hospic pre umierajúcich a nevyliečiteľne chorých.

V roku 1533 založil ďalší kláštor v Neapole. Po troch rokoch spoločnej práce bol jeho blízky priateľ Giovanni Pietro Caraffa menovaný za kardinála a odišiel spravovať theatské biskupstvo. Kajetán potom v zanedbaných farnostiach zriaďoval ďalšie kláštory a prispieval k obnove viery. Sám vynikal skromnosťou, pokorou a žil veľmi asketicky, ako kňaz s snažil žiť podľa Kristovho vzoru.. Vždy videl cestu do Neba v nevinnosti a kajúcnosti a touto cestou nakoniec aj do Neba dňa 7.8. 1547 aj došiel. Do večnosti sa odobral v kláštore v Neapole, ktorý sám založil.

Blahorečený bol v roku 1629 pápežom Urbanom VIII. V roku 1671 bol pápežom Klementom X. svätorečený. Kajetáni sa neskôr rozšírili aj do ďalších krajín, vrátane Čiech (od roku 1666).