VI. Súčasný „katolícky“ človek
Mgr. A. G. Martimort, ďalší z odborníkov z konzília, trvá na tom, že: „Obsah týchto modlitieb (nových orácií) je ten najvýznamnejší z liturgických loci theologici (teologických zdrojov). Je to preto, že interpretujú spoločnú vieru zhromaždenia.“ Je ťažké polemizovať s jeho záverom. Vákuum vytvorené liturgickou čistkou pod vedením konzília si vybralo svoju daň na duchovnom stave priemerného človeka v kostolnej lavici. Nový vzhľad Cirkvi mu bol drzo a bez pýtania nanútený s takou bezohľadnosťou, že sa nezmohol na odpor a pasívne to trpel, až si časom zvykol. Zvyk je železná košeľa. A tak obyčajný človek, viac–menej apatický, nekritický, akceptujúci, nevšíma si pokračujúcich sporov medzi modernistami, konzervatívcami a tradicionalistami o tom, čo je a čo nie je katolícke učenie. Necháva iných rozhodnúť o najnovšej móde. Ak aj mal to šťastie, že v škole dostal ortodoxnú náboženskú formáciu, čo nie je pravidlom, dnes je jeho jedinou formáciou to, čo vidí a počuje na nedeľnej omši. Práve pre neho platí najsilnejšie, že „zákon modlitby“ je „zákon viery“. Práve u neho , ako o. Braga predpovedal, bude obsah Nového misála mať transformačný dopad na jeho náboženské povedomie.
Ak Peklo, ľudská duša alebo zloba hriechu v novej liturgii veľa neznamenajú, nebudú veľa znamenať ani pre človeka v lavici. A ak tento človek – súčasný „katolícky“ človek – už neverí, resp. dokonca ani nemá poňatia o týchto, či iných pravdách učenia Cirkvi, je to v nemalej miere spôsobené lex non credendi – zákonom neviery – v oráciach nového misála Pavla VI.
