V. Stratené doktríny
Porovnanie textov nových a starých orácií vyprodukuje dlhý zoznam doktrinálnych realít, ktoré boli buď vymazané, zásadne skorigované, alebo odsunuté do úzadia. K tomu treba pridať aj spôsob, akým boli ku každému sviatku priradené perikopy z Nového Zákona. Napríklad, na sviatok Božieho Tela. V „starej omši“ sa číta list (1. Korinťanom 11:23–29), ktorý obsahuje varovanie:
Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu Telu a Krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie
Tento úryvok z Písma bol pre cenzorov problematický. Slová ako „nehodný“, „previní“ a „odsúdenie“ boli v rozpore s ich kritériami zameranými na ľahšie a užívateľsky príjemné texty. A keďže si netrúfli ten text zásadne zmeniť a nedal sa rozumne skrátiť, tak ho úplne odstránili. A tak sa epištola, ktorá sa na sviatok Božieho tela čítala po stáročia, neobjavila ani v jednom z čítaní nového cyklu A, B a C. A keďže katolícke učenie o doktrínach, ako je Trojica, božstvo nášho Pána, večné panenstvo Panny Márie, pápežská jurisdikcia, episkopát, prvotný hriech, Eucharistia, skutočná obeta omše, Očistec a príhovor svätých, a iné môže sa dalo dokazovať aj na základe textov posvätnej liturgie, je pochopiteľné, že početné revízie a vyškrtnutia ovplyvnili katolícku vieru. Disidentskí teológovia použili odstránenie určitých fráz a pojmov z nového misála na útok na niektoré nepohodlné doktríny, ktoré sú súčasťou pokladu viery. Vyzbrojení dôkazmi o tom, ako samotný Vatikán zmenil doktrinálny obsah modlitieb, sú neomodernistickí teológovia schopní ďalej podkopávať učenie Cirkvi o takých veciach, ako je hriech, Peklo, pravá Cirkev a duša – a pritom s vážnou tvárou tvrdiť, že sú verní Učiteľskému úradu.
