III. Rozkazy nech sú láskavé
Po duchu je na rade srdce. — Po svetle, teplo. — Po myšlienke, láska.
Človek má nielen rozum, ale aj srdce. Uspokojiť sa len s tým, že rozkazy sú jasné, znamená zastaviť sa na polovičnej ceste.
Moc srdca nad chladným rozumom je nezmarná. Ak sa vám podarí získať si ho, dostanete nepremožiteľného spojenca. Ale, ak si ho nevšímate, ak si ho popudíte proti sebe, bude vám ukrutným nepriateľom.
„Ama, et fac quod vis,“ hovorieval svätý Augustín. — „Miluj, a urobíš z milovaného, čo len chceš.“
„Amor meus, pondus meum. — Kde ma láska ťahá, tam sa kloním“ — hovorí ten istý svätý.
No láska neostáva skrytá v srdci. Treba ju vyviesť na božie slnko, treba ju ukázať slovom, skutkom alebo aspoň úsmevom.
Vychovávať znamená neprestajne vyžadovať obetu.
To sa podarí len tomu, kto vie rozkazovať s úprimným a srdečným rozkazom, láskavo.
Teda vaše rozkazy musia byť láskavé.
Ktoré javisko je súcejšie na prednesenie a uskutočnenie láskavosti? Či láska nie je dušou blaženého života?
Či nie práve ona najväčšmi sbližuje manželov? Či nie z lásky sa rodí dieťa? Či nie ona je zlatou reťazou, čo spája bratov a sestry?
Dokončite s láskou, čo ste z lásky začali. Láska vám vnukla dať dieťaťu najväčší dar na svete: život. Výchova je zas doplnok, ktorý nevyhnutne musíte dať tomu, komu ste dali život. Nože, splňte túto ostatnú povinnosť svojho srdca. A keďže výchovu treba uskutočňovať rozkazmi, nech sú vaše rozkazy celkom preniknuté láskou.
Uvedomte si, aký je rozdiel medzi rodinou a1 inými spoločnosťami. V obyčajných spoločnostiach ten, čo rozkazuje, hľadí len na spoločné dobro — rodine ide o dobro jednotlivca.
Pri vojsku veliteľ dáva rozkazy, ktoré si vyžaduje dobro vlasti. V dielni vedúci rozkazuje tak, aby sa podarila vec, ktorú treba urobiť. Mestské predstavenstvo sa stará o poriadok v meste. V takýchto spoločnostiach a sdruženiach jednotlivec nie je cieľom, ale prostriedkom a nástrojom cudzieho dobra.
Vlastné dobro jednotlivca má hlava na zreteli iba nepriamo.
No nie je tomu tak v spoločnosti, ktorá je prvou, najzákladnejšou a najsvätejšou zo všetkých prirodzených!
spoločností. Otcovia a matky nemajú na starosti verejné dobro: priamym predmetom ich starostlivosti je dobro dieťaťa.
![Tradícia a živé Magistérium [na pokračovanie: III. časť] - Organizácia a výkon živého magistéria](https://abc.tradi.sk/media/com_jvrelatives/images/thumbs/com_content_85_50.jpg)
