II. Rozkazy nech sú jasné
Či sa aj dospelí nedopúšťajú mnohých priestupkov priam len preto, lebo nevedia jasne, čo je dovolené a čo zakázané?
Nuž netreba sa čudovať, že sa to stáva aj dieťaťu.
Preto mu vždy jasne povedzte, čo mu kážete.
Rodičia, najprv vy sami vedzte, čo chcete
Najviac neporiadku vzniká z toho, že rozkazujúci sám nevie jasne, čo žiada od poddaného.
Mnohí rodičia najprv dávajú rozkazy a len potom uvažujú. Veľmi nespravodlivé je žiadať od dieťaťa presnú poslušnosť, keď sa ani toľko nenamáhame, aby sme presne vyjadrili svoj rozkaz.
Nevyjadrujte sa neurčito, všeobecne
Róbert, nie si dosť slušný. — Dieťa má byť pozorné oproti veľkým. — Na jazyk si treba pozor dať. — Treba sa bezchybne správať.
Nuž ale, azda sa nazdávate, že dieťa chápe dačo z takýchto všeobecných pokynov? Lež poučujte ho takto:
— Robko, dobre vychovaný chlapec nepredbehuje starších. — Na stoličke sedí slušne, nevyvaľuje sa. — Vieš čo hovoria o tebe? To, že neodpovedáš pekne na otázky... že hovoríš viac, ako sa ťa pýtajú... Dnes si sa, vraj, správal ako zle vychované dieťa!