IV. Prirodzený zákon je prvá časť programu kresťanskej výchovy
Čo je prirodzený zákon? — Prirodzený zákon je „súhrn všetkých povinností, ktoré nás učí sám prostý rozum.“
Pán Boh stvoril človeka ako slobodného a dal mu rozum, ktorého schopnosť sa podobá fakle, osvecujúcej cestu za temnej noci.
Rozum nám hovorí: „Toto smieš — ale toto je zakázané. — Toto je dobré, ale tamto je zlé. — Tento skutok je dobrý, ale ten je zlý“.
Takto pútnik, putujúci zemským životom, má sám v sebe kompas, ktorý mu ukazuje dobrú cestu a chráni ho, aby nezablúdil.
Matky, neúnavné učiteľky prirodzeného zákona
Prirodzený zákon poznávame úsilím svojho zdravého rozumu. No v tejto práci máme pomocníkov. Matka je prvá neúnavná učiteľka, ktorá nás učila tejto múdrosti len čo sme uzreli svetlo sveta.
Čujteže, ako neprestávajú mamičky opakovať: „Treba... treba... musíš... musíš... máš... máš... povedať toto, urobiť toto a takto, takto zmýšľať! ...“ Čože sú tieto pokyny a rozkazy, ak nie vyjadrením povinností, o ktorých sme hovorili, keď sme vymedzovali pochop prirodzeného zákona: „Prirodzený zákon je súhrn všetkých povinností, ktoré nás učí sám prostý rozum“. Svetlo prirodzeného zákona v hlavičkách malučkých začne sa brieždiť najmä zásluhou matky.
Najprv presvitá, potom sa brieždi a nakoniec je jasný deň.
Svätý Tomáš Akvinský nás upozorňuje že prirodzený zákon nám dáva predovšetkým všeobecný pochop: pochop, ktorým dobré rozlišujeme od zlého.
Tento pochop si dieťa utvorí už pri prvom prebudení ducha. Dieťatko urobilo dačo zlé: mamička mu pohrozí, uprie naň oči, stiahne mihalnice a ukáže prísnu tvár: svedomie šepoce dieťaťu, že nerobilo dobre. Ale aj naopak. Keď je malučké poslušné, mamička sa mu usmeje, bozkáva ho a objíma. Z tohto sa dieťa dovtípi, že urobilo dobre.
Ľudská duša je hudobný nástroj, utvorený veľkým umelcom. Vydáva dobrý tón. Len ho treba vedieť vylúdiť.
Ak je matka dobrá hudobníčka, duša dieťaťa vydáva tóny mravného dobra. V jej škole sa dieťa ľahúčko naučí, čo je dobré, čnostné.
Chyby, ktorých sa treba chrániť
Výchovný program založený na prirodzenom poriadku máva dve chyby.
- Prvá chyba je to, že zabúdame, azda bez viny, na niektoré základné prvky mravného zákona.
- Druhá, väčšia chyba býva to, že dačo z neho náročky vynechávame.
Kto zabudne poučiť svoje dieťa o niektorých predpisoch prirodzeného zákona, zanechá v jeho výchove veľké medzery. Ak dieťaťu nevštepíme do srdca napríklad aby bolo úctivé, ponížené, skromné, ku každému láskavé — jeho duchovný vzrast bude porušený, chybovať mu budú práve tie vlastnosti, v ktorých spočíva dôstojnosť a milota človeka, Také dieťa bude hrubé, namyslené, dotieravé a sebecké.
Uvážte, do akých chýb a škôd upadá ten, čo nezachováva prirodzený zákon. Takto jasnejšie uvidíte, že naozaj on, prirodzený zákon, má byť vaším výchovným programom. Vynechať dačo z prirodzeného zákona je druhá, väčšia chyba. Tu myslíme na dobrovoľné opustenie a zavrhnutie niektorého predpisu prirodzenej mravnosti.
— Môj Peter môže byť maškrtný, aj upiť si môže, nech len usilovne pracuje a nech len dosiahne dobré postavenie! — hovorí nejeden otec.
— Nedbám, moja Marka môže si zakoketovať, nech je len úprimná! — hovorí nejedna matka.
Otče, nemáš práva čnosť triezvosti obetovať pracovitosti a usilovnosti! Ani tebe, matka, neslobodno nepožadovať od tvojho dieťaťa čnosť skromnosti, aby sa tým viac vyznačilo čnosťou úprimnosti!
Otče, matka, vy ste len učiteľmi a vykonávateľmi Božieho zákona, vy nie ste zákonodarcami! Preto vám treba zachovať každý príkaz.
Ak nepožadujete od svojich dietok splnenie každého príkazu, ste podobní skladníkovi, ktorý dovolí, aby ten, čo jeho pánovi zaplatí za jednu vec, mohol si ukradnúť, čo chce.
Prostriedky k náprave
1. Dôkladné mravné vzdelanie je prvý prostriedok.
Ak majú rodičia dať svojmu dieťaťu zdravú mravnú výchovu, sami musia dôkladne poznať celý mravný zákon.
Mravný zákon je podobný elektrickému oblúku, ktorý zblízka oslepuje oko. Všimni si svetlo o desať krokov ďalej. Na dvadsať metrov si už v tôni. A ešte ďalej — už si celkom vo tme.
Povedali sme už, že základné princípy nepotrebujú vysvetlenia. Druhotné pravdy sú už menej zrejmé. Treťoradé pravdy robia vám už ťažkosti a o tých, čo prichádzajú za nimi, sa priečia aj učenci.
Hej, prirodzený zákon je súhrnom povinností, ktoré žiaria pred ľudským rozumom. No svetlo pre všetky oči je dostatočné len v prvom okruhu.
Mravouka je veda. Treba sa učiť, aby sme sa v nej stali majstrami.
2. Návrat k sebe samému a spytovanie vlastného správania je druhý prostriedok nápravy.
Ani najmúdrejší a najučenejší človek nesmie sa zrieknuť sebakontroly, lež treba sa mu vracať ku svojim skutkom a skúmať ich, či sú správne.
Rodičia, skúmajte, ako vychovávate! Prekvapí vás, koľkých chýb sa dopúšťate. Neľakajte sa. Nech vás poteší nádej na zdar, ktorý sa istotne dostaví, keď napravíte seba samých.
3. Hľadať pomoc u druhých. Toto je tretia cesta k náprave.
Vo vlastnej veci nik nie je spoľahlivým sudcom. Oko dobroprajného a úprimného priateľa zbadá aj to, čo ujde našej sebaláske.
Dovoľ priateľovi, aby ťa upozornil na chyby. To ťa zachráni od nezdaru a sklamania. A oslobodí ťa aj od hryzenia svedomia, ktoré by sa skôr-neskôr dostavilo.
4. Posledná rada. Čítaj, čítaj, veľa čítaj!
Najmä životopisy ti odporúčam. Dobrá kniha je baňa na zdravé myšlienky. Keď ju prečítaš, zbohatneš — hoci ten, kto ju napísal neschudobnie. Dobrý životopis okrem toho je i zrkadlom. Naučíš sa, ako sa máš správať — a keď sa budeš dobre správať, i druhých budeš vedieť naprávať.
Rád by si duši, ktorá je zverená tvojej výchove, dal dačo cenného, lež nevieš čo. — Čítaj dobré knihy! I my máme už veľa dobrých kníh pre vychovávateľov.
A spomedzi životopisov najviac ti odporúčam životopisy svätých. Len z nich sa dozvieš, do akých výšok chce Pán Boh dvihnúť dušu, ktorú zveril tvojej opatere.
Mýlka by bola nečítať životopisy svätých len pre strach, že i tak nedosiahneme ich dokonalosť. Aj škoda by to bola. Každý strelec dosvedčí, že kto chce trafiť, musí trocha vyššie cieliť[1]
Budúcnosť
Hľaďte do budúcnosti. Keď hovoríme už o tom, ako treba hľadieť na cieľ, prosím vás, milí rodičia, najmä vy mladší, hľaďte trocha ďalej od kolísky! Ďalej aj od detskej sukničky! Ba ďalej aj od prvých nohavičiek! Každý deň sa pýtajte seba samých, aký výrok vysloví nad vami o štyridsať rokov tá bytosť, ktorej ste teraz najväčšími dobrodincami.
Horlivou a starostlivou výchovou zveľaďujete najväčší dar, dar jestvovania. Keď dáte svojim deťom dobrú výchovu, postavíte si v ich srdciach nehynúci pomník.
Ani jedno dieťa si nevie dostatočne oceniť, koľko obiet priniesli zaň otec a matka, keď sa úplne oddali svojmu poslaniu. Len zrelý človek môže spoznať, čím je zaviazaný rodičom. A toto poznanie vyvoláva v jeho duši taký dojem ako ostré svetlo, padajúce na zreničku. Jasné svetlo oslepuje, opája.
„Ak by som si mohol voliť otca, tak by to bol on! Len jeho by som chcel mať za priateľa!“ — Takto sa oduševňuje francúzsky učenec Buffou, hovoriac o svojom otcovi.
Filozof Montaigne opatruje starý kepeň svojho otca ako vzácnu relikviu. Rád sa doň odieval a hovoril: „Obliekam sa do svojho otca!“
Čo povedať o dokonalých matkách?
Maršal Kitchener tak si ctil svoju matku, že jej každý deň posielal aspoň jeden kvietok. A nebolo mu to ľahko. Lebo ako vojak skoro bez prestania bol na cestách a výpravách v zámorských kolóniách. Jeho zásielky často čakaly a hromadily sa na poštových staniciach neraz aj viac týždňov, kým prišla poštová loď alebo iný dopravný prostriedok. No to ho nemýlilo. Každý deň myslel na matku v ďalekej vlasti a každý deň jej chcel poslať kvietok na znak svojej vďačnej lásky.
Poznámky na tejto strane:
[1] Odporúčame tu aspoň niekoľko kníh vydaných Spolkom sv. Vojtecha: Dr. Tóth: Charakterný mladík, Dr. Tóth: S otvorenými očami v Božej prírode, H. Polednová: Duševná kvetinová záhradka, Dr. O. Prohászka: V spojení s prírodou, V. J. Máchal: Dobré matky, A. Kliman: Kristus a dnešný človek, Bertrand-Huska: Pamätaj na Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, A. Kliman: Katolíci vo víre dnešného života, F. M. Willam: Život Márie, Matky Ježišovej, C. Orsenigo: Svätý Karol Boromejský, Bokor-Žilkovský: Život sv. Terezky Ježiškovej, Dr. J. Buday: Život sv. Andreja a Benedika, slovenských pustovníkov, Dr. J. Buday: Krátky nástin života sv. Františka z Assisi.
