Dňa 30. júla si pripomíname výročie smrti kapucínskeho kňaza a patróna spovedníkov, pátra sv. Bohdana Leopolda Mandiča, ktorého tak trochu zatieňuje v 20. storočí ďalší vynikajúci kapucínsky kňaz páter Pio z Pietralciny. Nie je jednoduché rozprávať o živote sv. Bohdana Leopolda Mandiča, pretože jeho život bol podľa jeho životopiscov príliš skromný a skrytý pred svetom. Pritom môžeme ale pokojne uviesť, že v konečnom dôsledku sv. Bohdan Leopold Mandič v v ničom za sv. Pátrom Piom z Pietralciny nezaostával a obidvaja predstavujú nádherné plody, ktoré sa urodili v kapucínskej Božej záhrade.
Detstvo a mladosť sv. Leopolda Mandiča
Existuje tvrdenie, že svätci posväcujú miesto, na ktorom žili. František z Assisi posvätil svoju pustovňu v Assisi, svätý Anton Paduánsky Padov, svätý Ignác z Loyoly Collegium Romanum, Svätý Dominik Guzmán Toulouse, svätý Jan Vianney mestečko Ars, sv. Páter Pio z Pietralciny mestečko San Giovanni Rotondo. Svätý Leopold Mandič posvätil svoju celu na námestí Svätého Kríža v Padove, kde počas svojej viac ako 50 ročnej kňazskej služby vykonal tisícky spovedí hriešnikov. Krátko pred svojou smrťou v roku 1942 predpovedal, že kapucínsky kláštor a kostol v Padove bude poškodený, miesto, kde spovedal „však zničené nebude, pretože na tom mieste Dobrotivý Boh prejavil toľko milosrdenstva dušiam, že toto miesto musí byť uchované ako pamätník Božej dobroty.“ Dňa 14. mája 1944 brutálne anglo-americké letecké bombardovanie značne poškodili celé mesto, vrátane kláštora – cela a spovedeľnica sv. Leopolda Mandiča však zostali nepoškodené.
Sv. Leopold Bohdan Mandič sa narodil dňa 12.mája 1866 v Castelnuovo (dnes Herzeg Novi v Bosne a Hercegovine) ako posledné z 12 detí v chudobnej, ale silne veriacej rodine. Otec Peter Mandič bol rybár a obchodník, matka Karlota Zarevičová bola veľmi zbožná katolíčka, na ktorú sv. Leopold Bohdan Mandič celý svoj život s láskou spomínal. Od narodenia mal sv. Páter Mandič chatrné zdravie, chronická artritída postupne deformovala jeho postavu a ruky. Mal ohnutú chrbticu a v dospelosti meral len približne 140 cm. Mal zlý zrak a trpel neustálymi bolesťami. Napriek zdravotným problémom a bolestiam bol však jeho život plnohodnotným životom viery a obety.
Leopold Bohdan Mandič bol veľmi citlivý a inteligentný chlapec, ktorý už v rannom veku prekvapoval nielen svojimi vynikajúcimi študijnými výsledkami, ale aj znalosťou Sv. Písma a zbožným životom. Zachoval sa príbeh o tom ako hral s kamarátmi guličky o peniaze a keď vyhral, jeden z porazených chlapcov surovo zahrešil. Malý Bohdan mu okamžite odovzdal všetky vyhraté peniaze pod podmienkou, že dotyčný chlapec už viac nebude podobné výrazy používať. Tento príbeh je svedectvom Lepoldovej obrovskej lásky k ľuďom, ktorú následne dokazoval počas celého svojho života. Dňa 16. novembra 1882 sa 16 ročný Leopold rozhodol vstúpiť do kapucínskeho kláštora v Udine. K vstupu do kláštoraho viedla veľká zbožnosť a silná apoštolská túžba pomáhať ľudským dušiam získať spásu. Náročný program noviciátu si plnil svedomito, nevynechal časté pôsty, zúčastňoval sa všetkých modlitieb, dodržiaval mlčanie, veľa študoval. Keď mu predstavení kvôli chatrnému zdraviu chceli povoliť výnimku, s vďačnou skromnosťou odmietol. Tak sa chcel pripraviť na tvrdý misionársky život. Počas prvých dvoch rokov usilovne študoval a neustále trénoval, aby sa zbavil svojej rečovej vady (koktavosť). Kapucínsky habit prijal dňa 2.mája 1884 v Bassano del Grappa (Vicenza) a tu si zvolil aj svoje nové meno Leopold.
Po získaní kapucínskeho habitu pokračoval tri roky v štúdiu filozofie v Padove, kde študoval až do roku 1888. Neskôr uviedol, že práve v Padove dospel k rozhodnutiu venovať svoje sily snahám o navrátenie pravoslávnych kresťanov do lona katolíckej Cirkvi a znovuobnovení jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
