V Latinskej Amerike katolicizmus rýchlo stráca pôdu pod nohami a zaberajú ju protestanti, uvádza Wall Street Journal. „Sedem krajín v regióne – Uruguaj, Dominikánska republika a päť iných v Strednej Amerike – podľa prieskumu čílskeho inštitútu Latinobarómetro, malo už v roku 2018 väčšinu nekatolíkov,“ píše Wall Street Journal „Ako symbolický míľnik sa očakáva, že v Brazílií, ktorá má najviac katolíkov zo všetkých krajín na svete, sa podľa odhadov odborníkov, ktorí sledujú náboženskú príslušnosť, už tento rok stanú katolíci menšinou.
Správa potvrdzuje to, čoho sa kritici teológie oslobodenia obávali: že jej spolitizovaná a duchovne nepodložená verzia viery nábožensky zmýšľajúcich Latinoameričanov odpudzuje, nie priťahuje.
Pápež Ján Pavol II. a pápež Benedikt XVI., ktorí predvídali zmätok a rozkol, ktorý by spôsobila Cirkvi v Latinskej Amerike, ju odsúdili ako prekrúcanie evanjelia. „Táto koncepcia Krista, ako politickej postavy, revolucionára, ako buriča z Nazaretu, sa nezhoduje s katechizmom Katolíckej cirkvi,“ povedal pápež Ján Pavol II. Pápež Benedikt XVI. označil teológiu oslobodenia za „unikátny blud“ – „spojenie biblického pohľadu na históriu s marxistickou dialektikou“.
Záleží vôbec hierarchii na tom, či sa Latinská Amerika stane nekatolíckou?
Zástancovia teológie oslobodenia tvrdili, že posilní vieru v Latinskej Amerike. Ale zjavne to tak nie je. Pokles počtu katolíkov na celom kontinente potvrdzuje obavy predchádzajúcich pápežov. Socialistická ideológia prezlečená za teológiu nakoniec priviedla katolíkov do náručia evanjelikálnych kazateľov. Rovnako ako mnohé iné „oslobodzovacie“ hnutia inšpirované marxizmom, aj teológia oslobodenia zlyhala.
„Vzostup teológie oslobodenia v 60. a 70. rokoch, v čase, keď Katolícka cirkev v Latinskej Amerike začala svoje poslanie haliť do termínov sociálnej spravodlivosti, v niektorých prípadoch čerpajúc z marxistických myšlienok, nedokázal potlačiť príťažlivosti protestantských náboženstiev,“ hovorí denník. „Alebo povedané slovami dnes už legendárneho vtipu, ktorý sa rôzne pripisuje katolíckym a protestantským zdrojom: ‚Katolícka cirkev si vybrala chudobných a chudobní si vybrali letničniarov‘.“
Pre letničných sa chudobní rozhodujú preto, lebo im je milšia hmatateľná, materiálna pomoc v ich biede, než počúvanie socialistických a ľavičiarskych kázaní. „Voľná organizačná štruktúra pentekostalizmu mu pomohla preniknúť do najchudobnejších štvrtí Latinskej Ameriky, kde tieto cirkvi ponúkajú materiálnu i duchovnú pomoc,“ uvádza sa v správe. „ V Brazílii laické cirkvi s malými kongregáciami, v rozsahu len niekoľko desiatok rodín, organizujú prídely ryže a fazule pre hladujúce rodiny, financujú futbalové kluby pre mladých chlapcov, aby ich odlákali od drogových gangov a organizujú súkromnú zdravotnú starostlivosť, ako alternatívu k zlyhávajúcim verejným nemocniciam. “
Správa tiež poukazuje na nedostatok evanjeliovej horlivosti u modernej Katolíckej cirkvi, čo je v ostrom kontraste s horlivosťou letničiarov. Záleží vôbec hierarchii na tom, či sa Latinská Amerika stane nekatolíckou?
„Pod vedením pápeža Františka, ktorý sa stretával s letničnými a evanjelikálnymi vodcami, keď bol arcibiskupom v Buenos Aires, sa Vatikán nesnaží bojovať proti prívalu konkurenčných vierovyznaní, ale chce s nimi pokojne koexistovať,“ uvádza sa v správe. „Pápež František často brojil proti misijnému úsiliu zameranému na získavanie konvertitov. Na synode v roku 2019 o amazonskom regióne Latinskej Ameriky sa takmer vôbec nediskutovalo o strácajúcich sa počtoch veriacich, aj keď nedávna správa ukázala, že 46% z 34 miliónov obyvateľov amazonského regiónu už nie su katolíci. Synoda venovala väčšiu pozornosť environmentálnym výzvam v regióne, čo je dominantná téma súčasného pontifikátu.
Odstránenie náboženstva z náboženstva, o ktoré liberálny katolicizmus usiluje, muselo oslabiť Cirkev v Latinskej Amerike. Čím je viac je temporálna, politická a vnímavá na dnešné módne výzvy, tým menej oslovuje tých, ktorí seriózne hľadajú Boha.
„Podľa prieskumu Pew research z roku 2014 bol najčastejší dôvod prijatia nejakej formy protestantizmu, ktorý bývalí katolíci v Latinskej Amerike uviedli, osobnejšie spojenie s Bohom. Tak sa vyjadrilo 81 % respondentov,“ uvádza sa v správe. Reverend Martín Lasarte, uruguajský kňaz vymenovaný pápežom Františkom pre amazonskú synodu v roku 2019, je presvedčený, že hnutie teológie oslobodenia často kladie politické a sociálne otázky nad náboženskú skúsenosť. V takýchto prípadoch „chýba existenciálny zmysel pre radosť zo života podľa evanjelia, osobného stretnutie, ktoré toľko letničných cirkví človeku poskytuje,“ povedal.
Politika Latinskej Ameriky, ale aj Severnej Ameriky (ako je vidieť v nedávnom prieskume o presune evanjelikálnych Hispáncov do Republikánskej strany) sa mení v dôsledku tohto náboženského posunu. V iných obdobiach katolícki Hispánci ťahali doprava, zatiaľ čo protestantskí Hispánci sa presúvali doľava. Teraz vidíme opak. V Spojených štátoch sa katolícki Hispánci podľa prieskumov držia demokratov, aj keď tí odmietajú katolícke učenie. Medzitým, evanjelickí Hispánci, unavení demokratickým wokizmom, čoraz častejšie volia republikánov.
Tie isté evanjelikálne sily, ktoré poháňajú brazílsku politiku doprava, sa objavujú aj v americkej politike. Natalie Jackson, riaditeľka výskumu vo Public Religion Research Institute, hovorí, že zisky republikánov u hispánskych voličov sú spôsobené najmä rýchlym rastom evanjelikálnych Hispáncov. „Hispánski protestanti sa dnes javia skôr ako bieli protestanti, než ako hispánski katolíci,“ povedala pre Los Angeles Times. „Je to najväčšia nezhoda, ktorú vidíme v našich údajoch medzi Hispáncami.“
Strata dominancie Katolíckej Cirkvi v Latinskej Amerike presne kopíruje starobylú šablónu. Keď Cirkev opúšťa svoje transcendentné poslanie a nahrádza ho modnými témami, ked prechádza od zamerania sa na budúci život k rozprávaniu o tomto živote, jej vplyv na svet sa stráca.
