III. Príležitosť zvoliť si katolícku vieru s väčšou vernosťou
O. Pagliarani tiež opísal, ako nás Traditionis Custodes núti prijať katolícku vieru ešte úplnejšie:
„Náš požehnaný Pán má určite na mysli nejaký iný cieľ, keď dovolil tento nový útok na tridentskú omšu. Nikto nemôže pochybovať o tom, že v posledných rokoch mnohí kňazi a veriaci objavili túto omšu a že vďaka nej sa im odkryl nový duchovný a morálny horizont, otvorili sa dvere k posväteniu ich duší. Najnovšie opatrenia prijaté proti omši prinútia tieto duše vyvodiť všetky dôsledky z toho, čo spoznali: teraz si musia vybrať – so všetkými prvkami rozlišovania, ktoré majú k dispozícii – to, čo je potrebné pre každé dobre formované katolícke svedomie. Mnohé duše sa ocitnú pred dôležitou voľbou, ktorá ovplyvní ich vieru, pretože – a povedzme to ešte raz – svätá omša je najvyšším vyjadrením doktrinálneho a morálneho univerza. Ide teda o to zvoliť si katolícku vieru v jej celistvosti a prostredníctvom nej, zvoliť si nášho Pána Ježiša Krista s jeho krížom, jeho obetou a jeho univerzálnym kraľovaním. Ide o to, vybrať si Jeho drahocennú Krv, napodobniť Ukrižovaného a nasledovať Ho až do konca s úplnou, prísnou a koherentnou vernosťou.“
Veľa kritikov Traditionis Custodes sa sústredilo na myšlienku, že väčšina z „obetí“ tohoto motu propria nikdy nespochybňovala Druhý vatikánsky koncil. Stále viac sa však ukazuje, že za veľkú krízu v Cirkvi a vo svete môže samotný Druhý vatikánsky koncil. Františkovo motu proprio by malo podnietiť katolíkov, aby čelili skutočnosti, že to sú práve niektoré kľúčové dokumenty z Druhého vatikánskeho koncilu, ktoré sú bez ťažkostí používané na podporu protikatolíckych iniciatív, ktoré pustošia Cirkev už šesťdesiat rokov. Ján Pavol II. postavil svojou Ecclesia Dei Afflicta tradičných katolíkov proti sebe; využime príležitosť, ktorú nám ponúka Františkovo Traditionis Custodes, a spojme sa v rozhodnej obrane omše a nefalšovanej katolíckej viery proti skutočným nepriateľom Kristovho mystického tela.
