II. Väčšie docenenie tridentskej omše
O. Pagliarani napísal o spôsobe, akým nám táto skúška umožňuje lepšie oceniť hodnotu omše:
„V prvom rade pre nás samých, ktorí máme to nezaslúžené šťastie poznať tridentskú omšu a ktorí z nej môžeme brať úžitok! Vlastníme poklad s hodnotou, ktorú si nie vždy dostatočne vážime, a ktorú možno uchovávame až príliš len z obyčajného zvyku. Keď je niečo vzácne ohrozené alebo sa tým opovrhuje, vždy začneme lepšie vnímať jeho skutočnú hodnotu. Nech tento ‚šok‘, vyvolaný tvrdosťou oficiálnych textov zo 16. júla, slúži na obnovenie, prehĺbenie a znovuobjavenie nášho puta k tridentskej omši! Táto omša – naša omša – musí byť pre nás skutočne ako drahocenná perla v evanjeliu, pre ktorú sme pripravení zriecť sa všetkého, pre ktorú sme pripravení všetko predať. Kto nie je pripravený preliať svoju krv za túto omšu, nie je hoden sláviť ju! Kto nie je pripravený vzdať sa všetkého, aby ju ochránil, nie je hoden zúčastniť sa na nej!
Týka sa to nielen tých, ktorým Traditionis Custodes (zatiaľ) neprerušilo radosť z tejto omše, ale aj tých, ktorí si teraz musia uvedomiť, že ju môžu kedykoľvek stratiť. Ak tridentskú omšu vnímame ako „perlu veľkej ceny“, vieme sa lepšie rozhodnúť, koľko sme ochotní obetovať, aby sme ju mohli navštevovať častejšie. „Kto nie je pripravený preliať svoju krv za túto omšu, nie je hoden sláviť ju! Kto nie je pripravený vzdať sa všetkého, aby ju ochránil, nie je hoden zúčastniť sa na nej!
