* * * Zo súčasnosti * * *

Počas tohto týždňa predviedli poslanci chorvátskeho parlamentu čo to znamená liberálna demokracia. Z hlasovania o registrovaných partnerstvách sodomitov uťapkali osliu hlavu a nasadili ju na krk úbohým chorvátskym katolíkom, pevne veriacim v posvätnú kravu demokracie. Katolíci však budú zaiste s hrdosťou nosiť nasadenú okrasu, ktorá tak priliehavo pasuje k chovaniu a mysleniu pokrokových a demokratických kresťanov. Ich voľba je totiž jasná: než by mala padnúť posvätná krava demokracie, tak to radšej osliu hlavu na krk. Nič už nemôže moderných katolíkov odohnať zo stáda milcov liberálnej demokracie, ani keby museli mať všetci povinne súpohlavného partnera a navrch žiť v konkubináte s túlavým psom. Systém je skvelý a všetky katastrofy, ktoré sa valia na hlavu zdesených cirkevníkov sú podľa ich predstáv a predstáv ich pastierov spôsobené nie demokraciou a liberalizmom ale nedostatkom demokracie! Predstava, tak logická z pohľadu dejín a bežná v 19. storočí, že demokracia a liberalizmus boli uskutočnené za účelom deštrukcie Cirkvi a kresťanstva, je im dnes rúhaním väčším než satanistická omša. A tak im nezostáva nič iné, než začudovane pozerať okolo seba a krútiť nechápavo hlavou kam sa podela všetka tá referendová energia, ktorá bola vynaložená na demokratické presadenie normálnosti.

Na tej veľkej a hrôzostrašnej pevnosti, na 20. storočí, ktoré vzbudilo toľko falošných nádejí a prinieslo toľko nezmerného fyzického aj duševného utrpenia, sa otvorila v tomto roku brána. Sto rokov od začiatku Veľkej vojny, znamenajúcej konečnú skazu starého sveta. Doputovali sme až sem, na prah nových hrôz, pravdepodobne, aby sme zatvorili za sebou definitívne jednu kapitolu európskeho úpadku a rozkladu, ktorá začala v roku 1914 a končí, zdá sa, symbolicky až teraz, v roku 2014. A otvorili novú.

Pápež Benedikt XVI. už čoskoro, na základe vlastného rozhodnutia, prestane byť pápežom, čím prejavil podľa „cirkevného analytika“ Imricha Gazdu (v rozhovore pre RTVS), „vnútornú slobodu svojho ducha“ a dokázal, podľa toho istého zdroja, že nie je zlým konzervatívcom, za ktorého bol označovaný médiami, ale liberálom. Vskutku, nezostáva nám nič iné, len kapitulovať pred bystrosťou analytikovho úsudku. A prípadne ešte zaplakať nad jeho nadšením. Ale to je vedľajšie. Podstatná je trpká pravda, že Benedikt XVI. skutočne nikdy nebol, nie je a pravdepodobne už ani nikdy nebude konzervatívcom. A to ani v teologickom ani v politickom význame toho slova.

Keď sa zavŕšila „ostblocková“ séria ľudových povstaní, ktorých ľudovosť vznikla cestou z ústredia KGB do centrál tajných služieb v satelitných štátoch tábora mieru, tak by nikoho ani vo sne nenapadlo, že slovanský sen o mocnom ruskom dubisku na východe vstane do štvrťstoročia z mŕtvych. Pojem „Rusko“ bol dokonale zdiskreditovaný. Čo sa však zdalo v roku 1989 nemožným, to sa dnes stáva realitou.

Po veľadôstojnom pánovi Jánovi Sucháňovi, agentovi ŠTB a rozhlasovej hviezde, šíriacej tolerantné „duchovno“ na vlnách éteru; po miláčikovi denníka SME, františkánovi Jánovi Krstiteľovi Balázsovi, ktorý už momentálne nie je františkánom ani krstiteľom, lež poradcom a podľa najnovšieho aj amantom bývalej abonentky Soroszovej nadácie, klaunovej manželky a dokonca premiérky, ktorú v Nemecku (v tej krajine ducha) nazvali „slovenskou tigricou“, Ivety Radičovej; po Antonovi Srholcovi, ktorý sa zapísal nezmazateľne do dejín teológie keď prirovnal zastreleného advokáta rozporuplnej povesti Ernesta Valka k archanjelovi na zemi a ktorý spriadal duchaplné vývody o pive a klobáskach pri Poslednej večeri a ktorého nemenovaný biskup (nebol to ten zlý Sokol) označil za psychicky narušeného; po všetkej tejto mediálnej poézii, sa nám v čase adventu na mediálnom nebíčku zjavila nová hviezda, ktorá nás má doviesť, cez hory a púšte xenofóbie, do krajiny tolerancie a liberalizmu, a sice Róbert Bezák, emeritný arcibiskup v. v.

Nič nie je desivejšie ako svet dusený a zalievaný informačnou lávou, pri pravidelných výbuchoch žurnalistickej slovnej erupcie. Z krátera unifikovaných médií, napájaných telurickými pokynmi súčasných budovateľov Nového svetového poriadku, sa valí unisono nárek, či oslavná tiráda a zadusený svet lapá po dychu. Zmätený občanko sa pýta: som skutočne sám? Som jediný kto si myslí, že to tak nie je? Média trúbia do ohlúpnutia a postavičky liberálno-murárskeho orloja sa zjavujú jedna po druhej, aby odrapotali svoje sentimentálne frázy s dobre zaplateným planúcim pohľadom.

Starší občania sa snáď pamätajú ako súdruh Zápotocký už v roku 1947, teda rok pred komunistickým prevratom, nariekal v parlamente aj v novinách ako „nám ty církevní svátky brzdí dvouletku“ a „co všechno bychom mohli hezkého udělat, kdyby nebylo těch komedií se svátkama.“ Podobný budovateľský bes zachvátil aj súčasnú slovenskú kryptoboľševickú vládu. Tie predchádzajúce kryptoboľševické, a to boli všetky, čo si budeme nahovárať, mali zase svoje besy. Nad všetkým tým kompostom vznáša sa bezuzdný pegas modloslužobného ekonomizmu, či už liberálneho, socialistického alebo komunistického plemena, ktorý všetky zákruty, škárky, zákutia a diery životabehu podriaďuje fetišu ekonomiky. Jedna imbeciloidná floskula strieda druhú a novodobí euromandaríni sa učia do omdlenia páliť kadidlo za bôžikov „rastu“, „trvalo udržateľného rastu“, „stability“, „konkurencieschopnosti“, „sociálnych istôt“, „trhu“, „prosperity“ a mnohých ďalších, domácich i zahraničných zmokov, utľapkaných v pekle burzových, úradníckych a univerzitných pelechov filisterstva. Trojuholníkom ekonomiky a uhlomerom prosperity sú pomeriavané, sčítavané, plánované, projektované a zjednocované všetky záchvevy súcna, nevynímajúc detské prdúchy.

Výsostne zaujímavý úkaz bolo možné pozorovať počas tohto týždňa vo francúzskom meste Toulouse.

Neznámy muž sa tam dopustil štvornásobnej vraždy v areáli židovskej školy. Novinári spolu s politikmi, alebo skôr naopak, aby sme dodržali časovú postupnosť, okamžite vedeli, kto je páchateľom. Ako už býva pri podobných zločinoch dobrým zvykom, za páchateľa bola označená bytosť z plemena neonacistov. Len na okraj treba podotknúť, že je už takmer dokázaná ona vedecká teória, podľa ktorej na odvrátenej strane Marsu číha flotila neonacistov, (sú tam všetci vrátane Hitlera a majú lietajúce taniere; plus elixír života, aby nezomreli, to bez debaty) aby už čoskoro zaútočila na Zem a všetkých zotročila.

https://dictators-wiki.fandom.com/es/wiki/Bonifacio_VIII

Z Rakúska nám ponad Dunaj zavial svieži vietor cirkevnej obrody. Neuveriteľne prepracovaní a unavení kňazi nás oblažili pamfletom, ktorý v skratke načrtáva horizonty budúcich figúr a kreácií čertovho kopyta i možné ornamenty jeho chvosta.

Nie je to tak dávno čo sme v Cirkvi mali Rok kňazov. V kostoloch na nás hľadel z improvizovaných plagátov sv. Ján Mária Vianney, vzor katolíckych duchovných pastierov. Niektorých. Avšak spávanie na drevenej posteli, prikrývanie sa vrecom od zemiakov, celonočné spovedanie a modlenie, zrejme stratili pre kňazov z Teofóra a ich ideových súputníkov ten pravý postmoderný sexepíl. Skrátka, to čo priťahovalo sv. Jána Máriu Vianneyho už dnes nefrčí. Dnes by si sv. Ján Mária skočil kúpiť nejaké to bidlo do Ikey, večer by si pustil Floydov alebo cvakol Superstar na plazme, nejaký ten futbalík s Bažantom alebo s rohatým capom z Popovíc a hneď je život trochu veselší.

Keď Giovanni Papini písal svoju knihu Dante vivo (Dante živý), v snahe poukázať na stálu aktuálnosť diela velikána stredovekej krásnej spisby, netušil, že Dante je živý až moc. Aspoň podľa organizácie s podivným (na Taliansko) menom Gherush 92, ktorá má status zvláštneho poradného orgánu Ekonomickej a sociálnej rady OSN. Hlavne Božská komédia nedá spávať predsedkyni organizácie Valentine Sereniovej, ktorej hlavným koníčkom je, ako to už u mimovládnych súdružiek býva zvykom, boj za krásny nový svet, kde medzi ľuďmi nebudú vôbec žiadne rozdiely, od sociálnych, cez náboženské až po pohlavné. Táto osvietená osoba nás takto, uprostred marca, varuje:

Z archívu:

Omyly neokatolicizmu

z dňa 30. október 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hnilé ovocie dnešného ekumenizmu

z dňa 21. december 2021 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Ako sa dostať do pekla

z dňa 18. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­