* * * Zo súčasnosti * * *

Dňa 12. marca 2022, na 400. výročie kanonizácie sv. Terézie z Avily, Philipa Neri, Izidora, Františka Xaverského a Ignáca z Loyoly sa na oltári veľkého jezuitského kostola v Ríme, Gesù (kde je pochovaný sv. Ignác a rameno Františka Xaverského) slúžila sv. omša. Rád by som poukázal na pár liturgických zaujímavostí.

Pápež František je známy zvykom strieľať od boku, čo je dosť nešťastné pre človeka, ktorého každé slovo sleduje celý svet ako dôležité a autoritatívne vyhlásenie. Vo Vatikáne koluje nepekný vtip, že švajčiarska garda fasuje najnovšie aj paralyzéry a rozkaz zneškodniť pápeža vždy, keď nastúpi do lietadla. Skôr ako stihne niečo povedať. Jeho zlozvyk sa opäť raz naplno prejavil v piatok. Pri vyjadrovaní súcitu k vojnou sužovaným Ukrajincom pápež vyhlásil: ‚Neexistujú spravodlivé vojny: neexistujú!‘ Touto jedinou vetou pápež zmietol stáročia platné katolíckeho učenie a dokonca podkopal pôdu pre spravodlivý ukrajinský odpor proti ruskej invázii. Hľa, čo všetko zvládne urobiť za jeden deň marxista, ktorý varuje pred marxizmom.

KBS v snahe ospravedlniť novo nadobudnutú progresívnu vymoženosť prijímať do ruky aj mimo strašnú pandémiu argumentuje citátom J. Ratzingera z roku 1978 - v ktorom vtedajší mníchovský arcibiskup odmieta spory o to, ktorá forma je lepšia a klasicky referuje na známu pasáž z Mystagogických katechéz Cyrila Jeruzalemského, ktorá opisuje tento spôsob, hoci autorstvo tohoto textu bolo rozporované a text samotný obsahuje i iné, podivné praktiky, ako posväcovanie si očí a iných zmyslov naslinenými prstami, na ktorých by mali byť ešte zvyšky Eucharistie. Ratzinger tiež tvrdí, že prax prijímania na ruku trvala do 9. storočia, čo však nemusí znamenať, že to bol žiadaný a všade vládnuci stav, ale to mohol byť stav endemický, nežiadúci, avšak tolerovaný, pre nemožnosť rázneho a rýchleho odstránenia. Je to jediný dokument, na ktorý sa odvolávajú obhajcovia "obnovenia" tohoto spôsobu. Čo však ani Ratzinger ani KBS nespomína sú výroky a zásahy autorít, pápežov i koncilov proti prijímaniu do ruky, ktoré sú z oveľa staršej doby ako je 9. storočie:

Pápež František počas svojho pontifikátu často a zanietene vystupuje proti „klerikalizmu“, ktorý považuje za jeden z najvýznamnejších problémov dnešnej Cirkvi. Iróniou je, že Františkov pontifikát sám vykazuje hlboko klerikalistické zmýšľanie, krásne viditeľné najmä v tom, ako sa pápež vysporiadal s tradičným katolíckym hnutím.

Der Synodale Weg

Nemecká „synodálna cesta“ sa v posledných rokoch často dostáva na titulky, pretože sa dostáva do otvoreného sporu s učením Cirkvi, s pápežom Františkom a vatikánskou Kongregáciou pre náuku viery. No hoci bývajú titulky neraz bombastické a šokujúce, pochopenie kontextu – a pochopenie demografie Cirkvi v Nemecku je dôležité a pomôže dospieť k pochopeniu niektorých prvkov týchto doktrinálnych sporov. Ako zapadá nemecká cirkev do kontextu globálneho katolicizmu? Prečo sa zdá, že kladie takú vysokú prioritu na zrušenie celibátu pre kňazov, svätenie ženy a zmierňovanie nepopulárnych katolíckych doktrín? Je tu dôležitým faktorom demografia?

Žobrácke ruky...

Biskupi zdôrazňujú, že Slovensko v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam, ktoré ohrozujú ľudské zdravie a životy. Tieto okolnosti považujú za dočasné, no rozhodovať musia bezodkladne. „Netreba sa hádať o tom, že nik nemá právo ľuďom prikazovať, aby prijímali len do rúk. Za bežných okolností. To je isté. Rovnako ako to, že už vôbec nik nemá právo im neumožniť, aby spoločne slávili bohoslužby. A predsa. Vieme, že k tomu v čase koronavírusu došlo,“ objasnil Kramara.

Na blogu Rorate Caeli sa objavil interesantný kúsok od francúzskeho novinára Yvesa Daoudala. Je to tvrdá obžaloba Novus Ordo. Žaluje ho z toho, čo sme už všetci veľa krát počuli, čítali, čo vidíme. Treba povedať, že to dobre zhrnul. Je to volanie do zbrane.

Denis Crouan je francúzsky zakladateľ a prezident (približne od roku 1988) organizácie Pro liturgia, ktorá propaguje a bojuje za „takú omšu, akú skutočne zamýšľal Druhý vatikánsky koncil“, teda s latinčinou, gregoránskym chorálom, ad orientem atď. Denis nedávno označil ďalší boj za slušné Novus ordo za „stratu času“ a hodil do ringu uterák. 

V Latinskej Amerike katolicizmus rýchlo stráca pôdu pod nohami a zaberajú ju protestanti, uvádza Wall Street Journal. „Sedem krajín v regióne – Uruguaj, Dominikánska republika a päť iných v Strednej Amerike – podľa prieskumu čílskeho inštitútu Latinobarómetro, malo už v roku 2018 väčšinu nekatolíkov,“ píše Wall Street Journal „Ako symbolický míľnik sa očakáva, že v Brazílií, ktorá má najviac katolíkov zo všetkých krajín na svete, sa podľa odhadov odborníkov, ktorí sledujú náboženskú príslušnosť, už tento rok stanú katolíci menšinou.

Dnes som vošiel do nášho farského kostola. Už som tam nejaký čas nebol; vlastne takmer desať rokov. Ten kostol má pre mňa zvláštny význam; je tam pochovaná moja rodina, bol som tam pokrstený a prijal som tam sviatosti. Nad dverami je zamurovaný kameň na pamiatku môjho pra, pra, pradeda, ktorý v roku 1818 zaplatil stavbu tohoto kostola; bol to prvý kostol, kde sme mohli po dvoch storočiach protestanského útlaku sláviť sv. omšu.

Z archívu:

Život nie je fér 

z dňa 26. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Pútnik Absolútna - Léon Bloy

z dňa 07. december 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Hymnus Pange Lingua Gloriosi

z dňa 29. október 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Kríza

z dňa 23. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

The Chosen: Falošný Kristus?

z dňa 22. apríl 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Môže byť pápež zlý?

z dňa 12. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Už niet oltára

z dňa 26. január 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­