Pápež Ján XXIII. podporoval mariánskych minimalistov, ktorí obviňovali mariánskych maximalistov, že ohrozujú ekumenizmus. Pápež Ján XXIII. zasiahol do práce Prípravnej komisie koncilu, dňa 20. júna 1962, a podporil Achille Liénarta (1884 - 1973), francúzskeho kardinála, aby Panne Márii nebol udelený titul „Prostrednica“, ktorý označil ako „nevhodný, ba dokonca škodlivý“.

Ernesto Ruffini (1888 - 1967), taliansky kardinál, povedal, že moderátorom koncilu bola priznaná právomoc, ktorú žiadne koncilové predsedníctvo nemalo v predchádzajúcom období. R. M. Wiltgen, uvádza, že pápežské menovania dali „Európskej aliancii“ novú moc a vplyv, keďže mala pod kontrolou už 30 % koncilového predsedníctva, 50 % koordinačnej komisie, a teraz aj 75 % skupiny kardinálov moderátorov.

Alfredo Ottaviani (1890 - 1979), taliansky kardinál, sekretár Kongregácie Svätého ofícia, bojoval veľmi rozhodne proti zvoleniu G. B. Montiniho, kardinála, za pápeža. A. Ottaviani, kardinál, presadzoval zvolenie Ildebranda Antoniuttiho (1898 - 1974), talianskeho kardinála, s diplomatickými skúsenosťami, ktorý mohol predstavovať prerušenie „jánovského kurzu“. Názorové strety na konkláve boli veľmi intenzívne. Giuseppe Siri (1906 - 1989), taliansky kardinál, odmietol byť kandidátom, v zmysle svedectiev, ktoré prenikli na verejnosť, napriek utajeniu.

Koncilový rokovací poriadok stanovoval koncilovým otcom, expertom a personálu povinnosť mlčanlivosti o prácach zhromaždenia. Vatikánske tlačové stredisko nedodržiavalo túto mlčanlivosť, a prezrádzalo mnohé informácie o postupe koncilových prác, najmä pri neformálnych stretnutiach s novinármi a vo svojich bulletinoch.

Kňazské bratstvo  sv. Pia X. (FSSPX) v mestečku St. Mary, v Kansase, nedávno vysvätilo obrovský a nádherný nový kostol zvaný Immaculata. O stavbe sa hovorilo už dlhší čas, a tento kostol je teraz najväčším kostolom FSSPX v Amerike. Na konsekráciu prišlo 3000 veriacich a boli to presne takí ľudia, akých by biskupi radi vo svojich kostoloch videli (snáď): zbožní, mladí, veľké rodiny. Na druhý deň konala sa birmovka s veľkým počtom birmovancov. Tento kostol je symbolom rýchleho rastu FSSPX v Amerike, rastu, ktorý je v Katolíckej cirkvi ojedinelý. Mnohé diecézy zatvárajú a predávajú kostoly a rušia farnosti. Údajný rast Rímskokatolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile, ktorým ešte niektorí zúfalo argumentujú, počíta sa v počte formálnych krstov, ale skutočnosť, že návštevnosť bohoslužieb strmo klesá k nule, ostentatívne sa prehliada. 

Biblicizmus v priebehu histórie bol heslom pre všetky hnutia, ktoré chceli poprieť autoritu Cirkvi v mene Svätého písma. Protestantizmus kladie Božie slovo ako jedinú regula fidei, ako absolútnu normu, ktorou treba merať každú náuku a každé konanie. John Wycliffe (1328 - 1384), anglický teológ, a Ján Hus (1369 - 1415), český teológ, teoretizovali o integrálnom biblicizme, ešte pred nástupom Martina Luthera (1483 - 1546), nemeckého teológa.

Progresivisti mali hlavný cieľ, aby Kongregácia pre obrady bola zbavená kompetencií tým, že v každej krajine budú zriadené národné liturgické komisie, podliehajúce biskupským konferenciám, a súčasne bude zriadená „medzinárodná komisia“ expertov v Ríme. Debata k tejto téme začala rozvíjať sa aj v tlači a ovplyvňovala silne koncilové dianie.

Scriptum super Sent. IV.13.2.3.

Námietka 1.
Zdá sa, že kacírov treba tolerovať, pretože nesmie sa zasahovať proti ničomu, okrem toho, čo odporuje priateľstvu. Rozdielnosť názorov ale neodporuje priateľskej zhode, ako Filozof naznačuje v 9. knihe Etiky. Preto proti kacírom nemá sa zasahovať.

Jedno z najzhubnejších klamstiev moderného sveta je predstava, že život má byť ľahký a pohodlný. Moderní ľudia dokonca veria, že táto ľahkosť a pohodlie je základným ľudským právom.

Mnohí z nás osvojili si túto zákernú myšlienku a ani si to neuvedomujú. Keď objavia sa nejaké problémy alebo prekážky, keď život je ťažký a nepohodlný, tak táto nespravodlivosť privádza nás až k zúrivosti. Ako by to bol nejaký kozmický zločin, ktorý ničí tú životnú ľahkosť, na ktorú máme, podľa nášho názoru, nárok. Sťažujeme sa a pýtame sa Boha, prečo nás tak nanajvýš nemilo vytrhol z toho krásneho sna.

Pápež Pavol IV. zaviedol Index zakázaných kníh, aby ochránil veriacich pred zhubnými názormi, a ten zotrval ako ochrana verejných mravov od roku 1559 až po reorganizáciu Svätého ofícia, uskutočnenú Pavlom VI., v roku Pána 1966. Index dostal sa pod paľbu kritiky už v časoch sv. Alfonza, a ten preto do prvej knihy svojej Morálnej teológie vložil pojednanie na jeho obranu. Sv. Alfonz bol menovaný Učiteľom Cirkvi v roku Pána 1871 blahoslaveným Piom IX.. Alfonzova morálna príručka, ktorá je podľa Benedikta XIV. "veľmi osožná pre spásu duší", nebola doposiaľ preložená do slovenčiny. My prinášame prvú časť spomínaného pojednania o zákaze škodlivých kníh.


Z archívu:

Dejiny rímskeho kánonu

z dňa 20. august 2012 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Mimo Cirkvi niet spásy

z dňa 01. január 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Rozprávky o pápežskej neomylnosti

z dňa 29. november 2022 v rubrike Cirkev Čítaj viac

Či treba tolerovať kacírov

z dňa 27. apríl 2023 v rubrike Cirkev Čítaj viac
­