Verní katolíci z dobrého dôvodu odmietli Františkove motu proprio Traditionis Custodes ako nespravodlivý a podlý útok na tridentskú omšu a na katolíkov, ktorí ju milujú. Neexistuje žiadny legitímny spôsob, ako interpretovať motu proprio zo 16. júla 2021 v priaznivom svetle, a tí, ktorí sa o to pokúšajú, sa vo všeobecnosti správajú ako nepriatelia Katolíckej cirkvi. Napriek tomu vieme, že Boh môže i zo zla urobiť dobro a preto dopustil Tradtionis Custodes aby z neho vzišlo dobro tým, ktorí Ho milujú a snažia sa byť svätými (Rimanom 8, 28).
Aby sme odhalili a docenili skryté požehnania Traditionis Custodes, musíme ho vidieť v kontexte celkového boja o omšu a vieru, ktorý zúri od Druhého vatikánskeho koncilu. National Catholic Register priniesol vyjadrenie arcibiskupa Arthura Roche zo 14. novembra 2021. Arcibiskup hovorí o motu proprio a odhaľuje niečo z motivácie, ktorá za ním stojí:
„Ecclesia Dei pápeža Jána Pavla II. a Summorum Pontificum Benedikta XVI. „boli vydané, aby povzbudili lefebvristov predovšetkým k návratu k jednote s Cirkvou,“ povedal arcibiskup Roche, a FSSPX označil menom jej zakladateľa, arcibiskupa Marcela Lefebvra. „Je zrejmé, že Traditionis custodes hovorí: Dobre, tento experiment nebol úplne úspešný. A tak sa vráťme k tomu, čo od Cirkvi požadoval [Druhý vatikánsky koncil]“, povedal prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Ak, ako hovorí Roche, Ecclesia Dei Afflicta a Summorum Pontificum mali za cieľ „povzbudiť lefebvristov... vrátiť sa k jednote s Cirkvou,“ tak mohli byť cukrom, kým Františkovo motu proprio je určite bičom. V každom prípade, vyhlásenie arcibiskupa Roche odhaľuje základný kontext Traditionis Custodes z rímskeho uhla pohľadu.
Perspektívu arcibiskupa Rochea môžeme doplniť stanoviskom bývalého generálneho predstaveného FSSPX biskupa Bernarda Fellaya z roku 2007 K Summorum Pontificum Benedikta XVI.
„V pápežovi Benediktovi XVI. je jasná túžba potvrdiť kontinuitu medzi Druhým vatikánskym koncilom a omšou, ktorá z neho vzišla a dvojtisícročnou tradíciou. Toto popretie zlomu, ktorý vyvolal posledný koncilo – ktoré prezentoval [Benedikt] už vo svojom prejave ku kúrii 22. decembra 2005 – ukazuje, že to, čo je v stávke v rozhovoroch medzi Rímom a Kňazským spoločenstvom sv. Pia X., je v podstate doktrinálne. Z tohto dôvodu nepopierateľný krok vpred, ktorý dosiahlo motu proprio v liturgickej oblasti, musia nasledovať – po stiahnutí dekrétu o exkomunikácii – teologické diskusie.“
V diskusiách medzi FSSPX a Rímom o tridentskej omši boli vždy prítomné aj otázka liturgická, aj otázka doktrinálna. Jasne to môžeme vidieť na stretnutí arcibiskupa Lefebvra a novozvoleného pápeža Jána Pavla II. v roku 1978, ako ho opísal biskup Tissier de Mallerais:
„18. novembra z iniciatívy kardinála Siriho prijal nový pápež arcibiskupa, ktorý povedal, že je pripravený „prijať koncil vo svetle tradície“, výraz, ktorý použil sám pápež Ján Pavol 6. novembra: Koncil treba chápať vo svetle celej svätej Tradície a na základe stáleho učiteľského úradu svätej Cirkvi.“ Pápež povedal, že je šťastný a problém slávenia starej omše vidí len ako disciplinárnu otázku. Potom kardinál Franjo Šeper, ktorého si pápež zavolal, zvolal: ‚Pozor, Svätý Otče, z tejto omše urobia vlajku!‘“
A kým bol Ján Pavol II vtedy naklonený povoliť tridentskú omšu na základe toho, že to bola disciplinárna otázka, kardinál Šeper varoval, že zachovanie tridentskej omše u FSSPX bude zástavou, ktorá privedie ostatných, aby sa pripojili k hnutiu za zachovanie celej katolíckej tradície.