IV. Prijímanie do ruky je nenáležité
Vložiť svätú hostiu do ruky človeka neznamená dať mu sväté prijímanie. Sviatosť svätého prijímania spočíva v jedení chleba života. Skôr sa tu deje to, že každý, kto prijme Svätú hostiu do ruky, si potom sám sebe podáva sväté prijímanie. Každý človek sa stáva svojim vlastným vysluhovateľom prijímania. Tým sa služba kňazov (a diakonov) ako vysluhovateľov svätého prijímania zatemňuje alebo dokonca ruší. Ktosi navrhol, že túto prax treba premenovať na „spoločné ručné sebapríjmanie“.
Prijímanie do ruky je tiež priveľmi ležérne. Aké jedlá jeme rukami? V našej kultúre je to často rýchle občerstvenie, jedlo, ktorému človek nevenuje žiadnu pozornosť. Popcorn jeme rukami a nevenujeme mu pozornosť, zatiaľ čo naše oči sú upreté na filmové plátno. Na párty si doprajeme nejaké jednohubky a zároveň sa s niekým rozprávame. Zdá sa veľmi nerozumné spájať takýto spôsob prijímania s Najsvätejšou Eucharistiou.
