II. Úlomky
Ak sa pozrieme na prax vkladania svätej Hostie do ruky prijímajúceho, hneď nám napadne jedna dogma Cirkvi: Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá, kým existujú eucharistické spôsoby. Kristus je prítomný celý a celistvý v každom spôsobe a celý a celistvý v každej z ich častí tak, že lámanie chleba nerozdeľuje Krista.[Pozn. 205: Porov. Tridentský koncil: DS 1641.] (CCC, 1377)
Rímsky katechizmus to vyjadril takto: Kristus, celý a celistvý, je obsiahnutý nielen v oboch spôsoboch, ale aj v každej častici oboch sposobov. „Každý“, hovorí svätý Augustín, „prijíma Krista Pána a On je celý v každej časti. Nezmenšuje sa tým, že sa dáva mnohým, ale dáva seba samého celého a celistvého každému.... Telo nášho Pána je celé a úplné obsiahnuté aj pod najmenšou čiastočkou chleba.“
Preto treba týmto fragmentom venovať veľkú úctu, rešpekt a starostlivosť. Prečo chceme tak nesmierne znásobiť počet osôb, ktoré manipulujú s posvätnou hostiou, z ktorých niektorí sú nemotorní, alebo nevidia dobre, alebo ich to nezaujíma, alebo nevedia atď. tak že čiastočky svätej hostie zostávajú na ich rukách, dopadajú na ich odev a na podlahu? Pre tých, ktorí veria so živou vierou, stačí na ukončenie prijímania do ruky už len táto otázka: „A čo tie odrobinky?“
