Námiekty voči prijímaniu na ruku
I. Pôvod praxe prijímania na ruku
Pôvod súčasnej praxe prijímania na ruku v západnom kresťanstve možno hľadať v protestantskej revolúcii alebo „reformácii“. Niektorí budú tvrdiť, že to bolo znovuzavedenie predtým univerzálnej a ctihodnej praxe. Touto myšlienkou sa budeme zaoberať nižšie. Ale aj keby to bolo tak, že to bola predtým prax v Katolíckej cirkvi, jej zavedenie v šestnástom storočí bolo sotva ortodoxné. Bolo to skôr stelesnenie popretia skutočnej prítomnosti, ako ju učil Kristus a Jeho Cirkev, a reality katolíckeho kňazstva. Bol to liturgický dôsledok pedchádzajúcej herézy
Je dobre známe, že prijímanie na ruku sa začalo šíriť začiatkom 60. rokov 20. storočia v katolíckych kruhoch v Holandsku. Začalo to teda ako napodobňovanie protestantských praktík, alebo prinajmenšom ako „falošný archeologizmus“, adorovanie (domnelých) praktík starovekej cirkvi. To zahŕňalo prehliadanie (alebo popretie) pravdy a rozvoja katolíckej eucharistickej náuky do stále jasnejšej a explicitnejšej podoby. Zahŕňalo to odmietnutie toho, čo nám bolo v skutočnosti odovzdané v organickom rozvoji liturgie. A bol to prípad nehorázneho vzdoru a neposlušnosti cirkevnému právu a cirkevnej vrchnosti.
Túžba po tejto praxi nevychádzala ani z najvyššej autority Cirkvi, ktorá bola proti nej, ani z radov Kristových veriacich (ktorí sa podľa definície pevne držia viery v transsubstanciáciu), ktorí o túto prax NIKDY nežiadali. Vychádzalo to skôr z nejakého stredného cirkevného manažmentu, a najmä liturgického establišmentu. A to typickým revolučným spôsobom.
Keď prišiel čas začať nátlak na prax v Severnej Amerike, použité prostriedky neboli vždy čestné. V skutočnosti išlo o podvod alebo prinajmenšom dezinformácie. Je lepšie neprať špinavé prádlo na verejnosti, ale ak by chcel niekto spochybniť, že veci boli takto, môže mať k dispozícii bohatú dokumentáciu. Dá sa to zhrnúť tak, že praktizovanie prijímania na ruku pochádza v modernej dobe z herézy a neposlušnosti. Nie je to to, čo by Duch Svätý prinášal ako nejakú vytúženej liturgickú „zmene“. Možno však, že tu pôsobil iný duch.
