Arcibiskup Vincenzo Paglia sa predminulý týždeň dostal na titulky správ, keď novinárom povedal, že zákon z roku 1978 dekriminalizujúci interrupcie je „pilierom“ talianskeho „spoločenského života“ a „vonkoncom“ nie predmetom spoločenskej diskusie v krajine.
Nie je to prvý raz, čo msgr. Paglia vzbudil mediálny rozruch.[1] V roku 2017 preletela svetom správa, že arcibiskup, ktorý je teraz na čele Pápežskej akadémie pre život, zaplatil v roku 2007 homosexuálnemu umelcovi, aby v jeho katedrálnom kostole namaľoval rúhavú homoerotickú nástennú maľbu. Mohutná nástenná maľba stále pokrýva zadnú stranu fasády katedrálneho kostola diecézy Terni-Narni-Amelia. Nástenná maľba v katedrále zobrazuje Ježiša, ako so sebou berie do neba dve siete, plné prostitútok, homosexuálov a iných lascívnych postáv. V jednej zo sietí je aj Paglia, vtedajší diecézny biskup. Obraz Spasiteľa nesie tvár istého miestneho mužského kaderníka a cez jeho priesvitný odev je vidieť jeho intímne partie. Umelca, homosexuálneho Argentínčana Ricarda Cinalliho, ktorý je známy svojimi maľbami mužských tiel, biskup Paglia špeciálne vybral na túto úlohu a dohliadal na každý detail jeho práce. Cinalli s uznaním poznamenáva, že Paglia sa ho nikdy nepýtal, či vyznáva v kresťanskú náuku.
Cinalli tiež pre La Repubblica priznal, že vyobrazenia nahých ľudí v sieťach mali byť „erotické“, hoci biskup Paglia predsa len vytýčil istú hranicu:
„V tomto prípade nešlo o sexuálny zámer, ale o erotiku,“ povedal Cinalli. „Myslím si, že erotický aspekt je najpozoruhodnejší medzi ľuďmi vo vnútri sietí“. Neskôr dodal: „Jediná vec, ktorú mi nedovolili namaľovať bola kopulácia dvoch ľudí v tejto sieti, kde je inak dovolené všetko.“ Podľa Cinalliho jeho maľba urobila dosť pre to, aby zachytila predstavu, že človek má „slobodu“ v tomto živote a dokonca aj v tom budúcom, aby sa zúčastnil akéhokoľvek sexuálneho správania.
Pod dozorom Pagliu namaľoval v jednej z „erotických“ sietí samotného biskupa, polonahého a objímajúceho iného muža, ktorý má na sebe len voľnú bedrovú rúšku. Hoci freska nebola v diecéze prijatá s veľkým nadšením a Paglia rozhodne potlačil akékoľvek snahy o jej odstránenie, tak jeho povýšenie na arcibiskupa a vymenovanie za predsedu Pápežskej rady pre rodinu v roku 2012 nevyvolalo žiadnu kontroverziu. Čoskoro však začal odkrývať svoje názory týkajúce sa sexuálnej morálky.
V roku 2013 tvrdil, že Katolícka cirkev je naklonená „právnej ochrane a právu dediť pre ľudí, ktorí žijú spolu, ale nie sú zosobášení“ a je proti tomu, aby sa homosexualita stala zločinom.
V roku 2015 pod vedením arcibiskupa Pagliu usporiadala Pápežská rada pre rodinu sériu prednášok, ktoré žiadali podávať sväté prijímanie rozvedeným ľuďom, ktorí žijú v druhom, cudzoložnom manželstve, pravda po určitom období verejného pokánia. Prednášky potom vyšli ako kniha s ironickým názvom „Rodina a cirkev: nerozlučné puto“.
V roku 2016, stále pod vedením Pagliu, vydala Pápežská rada pre rodinu program pre sexuálnu výchovu, ktorý obsahuje lascívne a pornografické obrázky tak znepokojujúce, že Dr. Richard Fitzgibbons, psychiater, ktorý bol konzultantom Kongregácie pre klérus žiadal, aby arcibiskupa preverila komisia podľa noriem, ktoré majú chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním.
Pápež František presunul Pagliu z Pápežskej rady pre rodinu do predsedníctva Pápežskej akadémie pre život, ako aj Inštitútu pápeža Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny. Teda organizácií založených obranu posvätnosti ľudského života a rodinných hodnôt. Čoskoro sa ukázalo, že akadémia bude radikálne transformovaná. Nové stanovy už od členov nevyžadovali, aby podpísali vyhlásenie o vernosti večnému učeniu Katolíckej cirkvi o práve na život.
Krátko nato arcibiskup Paglia vystúpil s prejavom, v ktorom ocenil nedávno zosnulého zakladateľa talianskej radikálnej strany Marca Pannellu, promiskuitného bisexuála, ktorého kariéra bola z veľkej časti venovaná útokom na hodnoty katolíckej viery a samotnej katolíckej cirkvi. Hoci Pannella energicky bojoval za legalizáciu potratov, homosexuálnych „manželstiev“, transrodových „práv“, rozvodov a voľných zväzkov a snažil sa zrušiť konkordát medzi cirkvou a talianskym štátom, Paglia ho nazval „mužom veľkej spirituality“ a povedal, že jeho smrť bola „veľkou stratou nielen pre ľudí z radikálnej strany, ale aj pre našu krajinu“.
Takže Pagliova chvála na zákon liberalizujúci vraždenie detí ide viac menej v línii jeho doterajších verejných prejavov. Na kritiku tejto poznámky reagoval skrze hovorcu akadémie, ktorý sa to snažil zaobaliť tak, že Paglia taliansky zákon o potratoch nijako nechválil, iba uviedol fakt, že potraty sú v Taliansku akceptované a nevyvolávajú diskusiu.
Mohol očakávať, že v katolíckych médiách sa táto jeho poznámka bude diskutovať a niektorí komentátori zoberú znenie tohoto komentára ako ďalšie potvrdenie ich dlhotrvajúceho podozrenia voči Pagliovým zámerom s vatikánskym pro-life think-tankom.
Za normálnych okolností by arcibiskupova poznámka vyvolala diskusie a úvahy o zmysle a činnosti Pápežskej akadémie pre život nasledované zostavením vyšetrovacej komisie, ktorá by posúdila zhodu medzi činnosťou akadémie a katolíckou vieroukou. V cirkvi však normálne okolnosti už dlho nemáme.
Nech už bola poznámka o potrate myslená akokoľvek, Paglia a inštitúcia, ktorú vedie, pritiahli nedávno oveľa intenzívnejšiu pozornosť v súvislosti s kontroverziou okolo encykliky Humanæ vitæ z roku 1968, ktorá potvrdila, že „sexuálny styk, ktorý zámerne bráni počatiu“, je „podstatne zlý.”[2]
Pápežská akadémia pre život celé mesiace propagovala knihu Teologická etika života, ktorej cieľom podľa Pagliu je „zaviesť do cirkevnej teologickej diskusie o sexe a antikoncepcii zmenu paradigmy“.
Kniha vyzýva na diskusiu o súbore súvisiacich tém: o úlohe individuálneho svedomia pri používaní antikoncepcie, o doktrinálnej autorite Humanæ vitæ a o možnosti, že by sa doktrína o antikoncepcii mohla „rozvinúť“.
V rámci propagácie knihy poskytol istý člen Pápežskej akadémie pre život rozhovor[3], v ktorom tvrdil, že učenie Cirkvi v Humanæ vitæ je „reformovateľné“ – a že je potrebné lepšie začleniť kontext a zámer užívania antikoncepcie do cirkevného hodnotenia morálnosti jej používania. Rozhovor viedol mediálny hovorca akadémie.
Pápežská akadémia pre život už v roku 2021 organizovala seminár o etike, na ktorom jeden účastník diskutoval o „možnej legitímnosti antikoncepcie v určitých prípadoch“. Zhrnutie z toho seminára publikovalo Vatikánske vydavateľstvo, čo vyvolalo otázky, ako je to teda s učením cirkvi v tejto veci. Akadémia obhajovala diskusiu o prípustnosti antikoncepcie, ktorú usporiadala, tweetom 5. augusta 2022 s tým, že „historické záznamy Abp. [Ferdinanda] Lambruschiniho dokazujú, že Pavol VI. mu priamo povedal, že encyklika Humanæ Vitæ nie je neomylná.“ Potom vo vyhlásení z 8. augusta akadémia uviedla, že „mnohí ľudia na Twitteri zrejme veria, že Humanæ Vitæ je neomylné a nereformovateľné odsúdenie antikoncepcie“.
Ďalej sa tam uvádza, že „keď morálny teológ Pápežskej lateránskej univerzity Mons. Ferdinando Lambruschini prezentoval Humanæ Vitæ na tlačovej konferencii... na základe príkazu Pavla VI. uviedol, že encykliku Humanæ Vitæ nemožno považovať za súčasť neomylných vyhlásení. Lambruschini zdôraznil, že Humanæ Vitæ nevyjadruje definitívnu pravdu viery garantovanú s infallibilitas in docendo.“
Vo vyhlásení akadémie sa ešte uvádza, že krakovský arcibiskup Karol Wojtyla žiadal Pavla VI., aby vyhlásil učenie Humanæ vitæ ako neomylné. „Pápež Pavol VI. to nespravil a neurobil to ani pápež Ján Pavol II. počas 26 rokov svojho pontifikátu.“[4]
Oprášenie tejto témy a intenzívna mediálna delostrelecká príprava podnietili špekulácie, že by pápež František mohol plánovať nový dokument, ktorý by sa zaoberal učením Cirkvi o nemorálnosti umelej antikoncepcie, pričom sa objavil aj názov „Gaudium vitæ“.
Niekoľko zdrojov v Ríme však pre magazín The Pillar uviedlo, že dokument venovaný antikoncepcii nie je pravdepodobný a nie je to ani vec, o ktorú pápežskej akadémii ide. Zdroje z Vatikánu uviedli, že sa domnievajú, že vypustenie tejto idey do obehu je súčasťou širšej strategickej iniciatívy, ktorú spustili niektorí teológovia spojení s akadémiou.
Prečo teda Pápežská akadémia pre život zrazu toľko a na mnohých frontoch hovorí o Humanæ vitæ? Aký je plán? A prečo sa táto diskusia opäť rozvírila až dnes, roky po tom, čo tí, ktorí diskusiu teraz živia obsadili funkcie v Pápežskej akadémii a na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II.?
Rastúci počet vatikánskych predstaviteľov a rímskych akademikov pre The Pillar povedal, že sú presvedčení, že členovia pápežskej akadémie spolu s ľuďmi z Inštitútu Jána Pavla II. vedú strategickú kampaň, ktorá má vyvolať reakciu pápeža počas synody biskupov o synodalite v roku 2023.
V Ríme koluje idea, že msgr. Paglia, o. Maurizio Chiodi, msgr. Gilfredo Marengo a iní koordinovanie tlačia na vyvolanie diskusie medzi teológmi, biskupmi a médiami o záväznosti noriem Humanæ vitæ ešte pred biskupskou synodou v októbri 2023. Táto diskusia by potom biskupom umožnila vzniesť otázky o morálnej záväznosti Humanæ vitæ - alebo úlohe svedomia pri rozlišovaní antikoncepciou poznačeného manželského aktu - v kontexte synody. A na tú diskusiu by sa pápež mohol odvolať vo svojej postsynodálnej apoštolskej exhortácii.
Aj keby odkaz nebol konkrétny a len by spomenul, že na túto tému boli vznesené otázky, mohlo by to vzbudzovať dojem akéhosi pápežského súhlasu s opätovným preskúmavaním učenia Cirkvi o antikoncepcii. Pripomíname, že otázka svätenia diakoniek sa opakovane preskúmava už tretí krát a vyzerá to, že sa bude preskúmavať až kým sa nepreskúma k žiadanému výsledku. Alebo by to mohlo dať priestor teológom, ktorí by na jednej strane síce zastávajú objektívnu nemorálnosť antikoncepcie, ale na druhej strane by princípom morálneho „gradualizmu“ dali párom priestor na to, aby si sami robili vlastné morálne úsudky.
Jeden teológ blízky Vatikánu pre The Pillar povedal, že cieľom je odbúrať starú doktrínu o objektívnom morálnom zákone, ako bola naposledy formulovaná v encyklike Veritatis splendor pápeža Jána Pavla II. – a dokonca naznačil, že v niektorých vatikánskych teologických kruhoch existuje o tomto pláne otvorená diskusia. Teológ dodal, že ak ten plán uspeje, „do jedného a pol roka uvidíme niečo – možno poznámku pod čiarou – čo relativizuje Humanæ vitæ a vykáže ju do sféry osobného svedomia. To je to, na čom pracujú."
Samozrejme, všetko sa to môže zdať ako konšpirácia pritiahnutá za vlasy. Niektorí vatikánski pozorovatelia však tvrdia, že je to opakovanie prípadu slávnej poznámky pod čiarou z Amoris lætitia[5], ktorá vďačí za svoju existenciu myšlienke, ktorá pochádza zo súkromného pápežovho telefonátu z roku 2014 a skončila v kontroverznom dokumente v roku 2016. Množstvo akademikov a biskupov, ktorí túto tému presadzovali a vyvolávali na túto tému debatu počas synodálneho rokovania i v zákulisí pritiahlo pozornosť médií.
Rozbehla Pápežská akadémia pre život akciu s rovnaký scenárom? Je to možné – a zdá sa to rovnako pravdepodobné, ako ktorákoľvek iná teória o tom, prečo pápežská akadémia práve teraz propaguje myšlienku, že doktrína Cirkvi o antikoncepcii je zrelá na ďalší „vývoj“.
A ak sa tieto myšlienky komunikované hlasmi spojenými s akadémiou zdajú byť až príliš vzdialené od ortodoxie, tak v tom tkvie podstata plánu – rok rozhovorov o antikoncepcii by zväčšil Overtonove okno akurát natoľko, aby pápež mohol uvažovať o nejakej forme schválenia tejto diskusie – možno takého, ktoré by naoko obmedzovalo antikoncepčné stanoviská akadémie, ale nie úplne a definitívne. Pre neznalých: Overtonovo okno možností je proces, v rámci ktorého možno dosiahnuť legislatívne zakotvenie idey, ktorá je v spoločnosti absolútne neprijateľná. Okno posúva tú idey zo štádia “nemysliteľné”, tzn. absolútne neprijateľné a úplne zavrhnuté, až do štádia “zákonnom dovolené”, tj. spoločensky široko akceptované, normálne a legislatívne fixované.
Ak je toto plán, bude fungovať? To nie je jasné.
Pápež doposiaľ explicitne nespochybnil učenie Cirkvi o antikoncepcii a často vyjadril jeho dôležitosť v teológii rodiny. Zároveň však vymenoval alebo povolil menovanie akademikov a funkcionárov ktorí antikoncepciu a iné úchylky v náuke rodine v nejakej forme tolerujú. A keď raz František niekoho vymenuje, vo všeobecnosti sa zdráha dôrazne proti nemu zakročiť. Okrem toho Bergogliove postoje sú všetko, len nie konzistentné. Na jednej strane volá po tolerancii a láske na druhej strane nemilosrdne udrie tam, kde potrebuje. Na jednej strane narieka nad liturgickými excesmi novej omše, na strane druhej prenasleduje tých, ktorí po liturgickej dôslednosti a prísnosti volajú. Na jednej strane bráni nerozlučiteľnosť manželstva, na druhej drasticky zjednoduší a uľahčí anulačný proces, čím sa z neho stane rozvod na požiadanie.
Stačilo by teda, ak bol pápež v postoji k diskusii o relativizácií cirkevnej náuky o antikoncepcii nejednoznačný, čo u neho nie je problém. V niektorých častiach cirkvi by to bolo vnímané ako povolenie všeobecne zavrhnúť Humanæ vitæ – aj keď technicky by nebolo možné povedať, že to František explicitne urobil.
Biskupi a teológovia v celej Cirkvi sa už pýtajú, prečo sa zdá, že Pápežskej akadémii pre život je dovolené organizovať diskusie, v ktorých sa kritizuje dlhodobé doktrinálne chápanie manželstva a sexuality Cirkvi a na ktorých sa prinášajú argumenty[6] v prospech zmeny katolíckej doktríny. A ak sa tie diskusie stanú základom čo i len náznaku nejakého ústupku vo veci antikoncepcie, dlho tlejúce ba i otvorene horiace cirkevné nezhody explodujú.
Cesta sa však už pripravuje. František, povzbudzujúc teológov, aby vážne hovorili o tejto téme, povedal, že nemožno robiť teológiu ak sa vopred povie „nie“... Magistérium je tým, kto povie nie. Mnohí teológovia počítajú s tým, že Bergoglio nepovie „nie“, ale do morálnej diskusie o antikoncepcii budú môcť vniesť viac subjektivity a následne skrze všemocné rozlišovanie a sprevádzanie nechajú rozhodnutie na „svedomie“ veriacich, čím vystavia bianko šek používaniu antikoncepcie. Tak sa stalo v sedemdesiatych rokoch na západe, keď biskupské konferencie (Kanada, USA, Nemecko a iné) odmietli aplikovať Humanæ vitæ a ponechali rozhodnutie na svedomí manželov. Štatistiky ukazujú. že svedomie katolíckych manželov v tých krajinách len málo, ak vôbec, proti antikoncepcii namietalo. Ako ilustráciu možno priložiť správu z Pew research z roku 2016 [7].
Antikoncepciu považuje za morálne neprípustnú len 8% amerických katolíkov. Ak uvážime len tých, ktorí chodia na bohoslužbu aspoň raz týždenne, je to 13%. Ani potrat nie je morálne neprípustný pre 51% amerických katolíkov (83% tých, ktorí chodia na bohoslužbu aspoň raz týždenne) a homosexuálne správanie je morálne odporné len pre 32% (50% tých, čo praktizujú). Čísla v Západnej Európe, tam kde Humanæ vitæ biskupi odmietli, budú veľmi podobné. Ak teda stratégia Pápežskej akadémie pre život uspeje, pápež vypustí niekoľko poznámok o tom, ako je síce antikoncepcia reálne morálne zlá, ale nepoužívanie antikoncepcie je len ideál, ku ktorému človek graduálne smeruje a snáď sa raz dopracuje. Snáď by sa dalo aj povedať, že užívanie antikoncepcie je skutok kresťanskej lásky, lebo sú prípady, keď ďalšie dieťa sociálne, ekonomicky, zdravotne alebo inak zaťaží rodinu, ktorá potom nebude môcť sa postarať zodpovedne a na požadovanej úrovni o už existujúce deti a teda antikoncepciou sa tomu neželanému stavu vyhneme. Teológovia potom situáciu vyriešia tým, že delegujú rozhodnutie o morálnosti antikoncepcie do svedomia veriacich a tí budú potom nasledovať trajektóriu amerických katolíkov, ktorí ostatne o pár rokov antikoncepciu i homosexualitu príjmu bezvýhradne a s potratmi sa budú ešte chvíľu pasovať. Ale podľa štatistík Pew research majú v týchto veciach bieli evanjelikáli katolíckejšie postoje než katolíci.
Použité zdroje:
[1] Odkaz [lifesitenews.com]
[2] Odkaz [pillarcatholic.com]
[3] Odkaz [settimananews.it]
[4] Odkaz [angelusnews.com]
[5] Odkaz [religion.blogs.cnn.com]
[6] Odkaz [firstthings.com]
[7] Odkaz [pewresearch.org]
