Pred niekoľkými dňami zverejnil portál Life Site News video zo švajčiarskej farnosti, ktoré ukazuje ženu stojacu vedľa kňaza, spolu s ďalšími zvláštnymi persónami, vrátane koncelebrantov prepásaných cez rameno dúhovou šerpou. Jeden z nich, s najkrajšou dúhovou šerpou, sa ukázal byť nakoniec diakonom. Pani v strednom veku slúži na videu s kňazom omšu v novom obrade a spolu s ním vyslovuje konsekračné slová. Na sebe má zvláštny liturgický úbor – svetrík banánovej farby a masívne korále na krku. Sekundujú im pri tom ďalší laici, mužského i ženského pohlavia, tak či onak odetí.
Ako býva vo Švajčiarsku zvykom už od 90. rokov 20. storočia, kňaz sa počas obradu pri obetnom stole príliš nezdržiava, väčšinu liturgickej roboty nechá na laikov, ale pri premenení sa vždy pridruží k ostatným celebrantom. Novinkou oproti tomuto spôsobu „slávenia“, ktorý doteraz priznávali obhajcovia pokiaľ možno čo najširšej účasti laikov na obradoch, je teraz toto zaznamenané hromadné vyslovovanie konsekračných slov. Doteraz sa ľudia angažovaní v týchto pokrokových kruhoch zvyčajne tvárili zodpovedne a „kanonicky“, takže si podľa oficiálnych tvrdení na konsekráciu vždy zavolali kňaza, sediaceho obďaleč.
Teraz nastala ďalšia fáza pokroku – laici už neprenechávajú premenenie na kňaza, ale používajú ho len ako lídra konsekrácie. Premieňajú spolu s ním. Nemusíme však pochybovať o tom, že inovačné schopnosti pokrokových kňazov a ľudu, sa takto realizovali už predtým, len pri tom zrejme nebola kamera, a doba predtým tomuto kolektívnemu slúženiu omše ešte natoľko nepriala. Bolo treba preto šíriť osvetu v utajení. Teraz, vidiac všeobecnú deštrukciu tradičných noriem v Cirkvi, a postrehnúc, že aj smrteľné hriechy sa odrazu stávajú pod čarovnou paličkou teologických interpretácií menej smrteľnými, nerobia si laici a ich pastieri veľkú hlavu ani z kánonu 1378 CIC, v ktorom sa píše o upadnutí do exkomunikácie pre nevysvätených, simulujúcich eucharistickú obetu.
Potom, ako sa dostalo video na verejnosť, musel diecézny biskup Joseph Maria Bonnemain začať kanonické vyšetrovanie, lebo udalosť sa nedala očividne odškriepiť. Obvinená je pani Monika Schmiedová, ktorá donedávna dokonca viedla celú Farnosť sv. Martina v Illnau-Effretikone a túto koncelebráciu dostala ako darček k oslave odchodu do dôchodku. Vskutku, sladučké a dojímavé.
Biskup Bonnemain sa však s nejakým potrestaním príliš neponáhľa, možno aby nevyplašil a neodohnal z diecézy ducha koncilu. Uviedol: „Vzhľadom na dôležitosť týchto udalostí, som sa rozhodol nepodniknúť okamžité kroky. V takejto situácii treba starostlivo posúdiť vhodný postup.“ Striktný postup podľa kanonického práva, sa nakoniec možno neukáže byť až natoľko „vhodný“.
Dodajme len, že biskup Bonnemain nahradil v diecéze Chur pred nedávnom posledného švajčiarskeho biskupa s konzervatívnymi postojmi. Uviedol sa tým, že počas svojej inaugurácie do funkcie rozdával sväté prijímanie protestantom a zastal sa kňazov požehnávajúcich homosexuálne páry. Z toho môžeme vyvodzovať, že vyšetrovanie bude nesmierne dlhé a ťažké.
Veď sám biskup dodal, že toto liturgické zneužívanie je zložité a vyžaduje si dôkladné vyšetrovanie. A až na základe tohto dôkladného a predpokladajme, že aj veľmi dlhého vyšetrovania sa nakoniec „ukáže, či ide o prečiny, ktorými by sa malo zaoberať vatikánske Dikastérium pre náuku viery.“
Svätá stolica však má navyše teraz na práci iné veci, ako brzdiť a hatať laickú iniciatívu. Chcela by ju naopak skôr povzbudiť. Preto sa 1. septembra stretlo Dikastérium pre Boží kult a sviatostnú disciplínu (teda tí, ktorí by mali v prvom rade bádať o tom, prečo omšu slúži súdružka v banánovom svetríku) s predstaviteľmi Amazonskej cirkevnej konferencie, aby spolu porozmýšľali nad výsledkom práce konferencie na novom „Amazonskom obrade“.
Ten má upraviť liturgické slávenie do takej podoby, aby sa stalo atraktívnym pre pohanské národy v povodí juhoamerického veľtoku. Vytvorenie nového rítu, bolo jednou z požiadaviek účastníkov zhromaždenia Biskupskej synody Amazónie v roku 2019. Išlo by tak už o 25 verziu obradu katolíckej Cirkvi, čo na pozadí prenasledovania tradičných katolíkov a strašenia údajnou nejednotou, ktorú vyvoláva slúženie tradičnej omše, vyvoláva v mysli určité trpké pachute.
Úradnícky aparát zainteresovaný na vytvorení novej liturgie nie je malý: tvoria ho štyri subkomisie (antropologicko-sociologická-duchovná, teologicko-ekleziologická, rituálno-právna a historicko-kultúrna) pod vedením biskupa Eugenia Cotera a apoštolského vikára Pandoa z Bolívie.
Hlavným cieľom je študovať tradície a zvyky amazonských národov, ako aj „možnosti a účinky amazonského obradu, s cieľom vypracovať návrh, ktorý povedie miestne cirkvi k tomu, aby žili a oslavovali vieru, v súlade s ich pôvodnými prejavmi“. A pokiaľ by komisia a subkomisie tápali ohľadom týchto pôvodných obradov, majú k dispozícii video z vatikánskych záhrad, v ktorom sa odohrávajú obrady k Pachammame.
Každopádne vzniká otázka, či aj liturgické udalosti vo Švajčiarsku nie sú určitou formou „pôvodných prejavov“ švajčiarskych domorodcov. V tom prípade, by sa na ne mohlo nazerať nie ako na porušovanie pravidiel, ale ako na výzvu k obohateniu. Tým by sa mnohé vyriešilo a pani Schmidová by mohla koncelebrovať nielen pri odchode do dôchodku, ale aj pri iných príležitostiach. Napríklad pri svetovom dni LGBT.
